Rýchla spoveď – zabávač, moderátor a herec Jiří Krampol: Médiá by mali dostať cez hubu

Sme v Šanove na akcii Anděl mezi zdravotníky. Čo pre vás lekári znamenajú?

Ja mám k lekárom nekonečnú úctu. Sú lekári, ako sa vraví, ktorí liečia, a potom tí, ktorí vás chcú mať v danom stave. Ja mám, našťastie, pár lekárov, ktorí ma liečia. Teda, liečia… Ja som v podstate, kým som nemal to zranenie, nikdy k lekárom nechodil. Vyhýbal som sa tomu celý život, takže na mne poisťovňa určite zarobila. Ale vážim si to veľmi, pretože je úžasné, ako tomu tí ľudia venujú celý život. Sú v strehu, lekár nikdy nemá pokoj. Je na dovolenke a má zapnutý telefón, aby vedel, čo sa deje. Mám k nim neskutočnú úctu, nielen k lekárom, ale ku všetkým zdravotníkom.

Máte 83 rokov, tiež ste si prešli nejakými zdravotnými eskapádami. Ale napriek tomu, keď sa na vás pozriem, poviem si, že ste zdravý a statný.

Zdravý a statný nie je nikto na svete, ja mám blbé priedušky. To mám od detstva po mamičke, mali to u nás v rodine všetci, babička, tety. Potom som mal úraz s kolenom, ale inak, zaplať pánboh, je to dobré.

Vy ste celý život športovali, venovali ste sa vzpieraniu.

Nie, robil som všetko možné. V detstve som od deviatich do pätnástich rokov šermoval, potom som skúšal box. Celý život sa snažím hrať tenis, nie je to teda tenis v pravom zmysle slova, ale ako tomu vravíme, česká prehadzovaná. No a teraz cvičím, udržujem sa.

Luxusní penthouse na Praze 1 - 226m, Praha 1

Show property

Niečo iné je ale cvičiť v tridsiatke, päťdesiatke a osemdesiatke.

Cvičiť má človek stále. Nemôžem, samozrejme, cvičiť tak, ako som cvičil v dvadsaťpäťke, keď som behával. Ešte v päťdesiatich troch rokoch som urobil premet. Chodili sme s Pepom Lauferom na paravýcvik, hrali sme parašutistov v jednom americkom filme Operation Daybreak, takže sme sa učili skákať. Robil som všetky možné športy.

Vymykáte sa od typických českých dôchodcov. Máte okolo seba vrstovníkov, ktorí by boli takíto aktívni, ako ste vy?

Mám, samozrejme. Tam chodia tí dedkovia, my tomu vravíme paraolympiáda. Je to sranda, veľa u toho klábosíme. Ale myslím si, že je to nutné. Sú rôzne typy ľudí, niekto chodí kŕmiť vtáky v štyridsiatke. Pozrite sa na Jiřinu Bohdalovú, deväťdesiat rokov a klobúk dole, ona si pamätá texty, hrá, natáča. To je fantastické.

Vy ste minulý rok prišli o manželku. Dnes existuje paliatívna medicína, ktorá sa zaoberá koncom života. Aké to bolo, starať sa o manželku?

Bolo to strašné.

Ona bola chorá, ale dalo sa to riešiť tou paliatívnou medicínou?

Riešiť sa to nedalo, pretože mala tri zranenia, a tým sa to začalo. Mala zlomenú ruku, nohu a potom rozdrvené rameno. Na to brala tabletky, a to ju v podstate odpísalo.

Ako to vyzerá potom, ako človek odíde? Nehovorím o emóciách, ale o praktickej stránke.

Smútok, hlboký smútok.

Je to nepríjemné. Ja teda osobne pohreby, rakvy a urny neznášam, mňa to absolútne nedojíma. Mne sa páči jedna cirkev v Amerike, ktorá toto vôbec nerieši. Tam toho človeka uctievajú tak, že sa zídu na lúke, tam každý položí kamienok, povie o ňom nejakú historku, dajú si frťana, rozídu sa a spomínajú na neho, čo pekné zažili. Ale také tie traumatické zvyky, pochodovanie za rakvou, to ja neuznávam.

Hovorili ste o tom niekedy s Hankou, ako si každý predstavujete svoju rozlúčku?

Ja to neriešim, tvárim sa, akoby to nebolo. Na pohreby nechodím. Keď som bol na pohrebe Michalovi Peškovi, ktorý umrel mladý a s ktorým sme robili Pitavala, tak namiesto toho, aby tam napísali niečo o Michalovi Peškovi, tak napísali Jiří Krampol v družnom rozhovore s Miroslavom Šloufom. To sú necitlivé hovädá, ktoré sa na tom v podstate pasú.

Médiá vás natoľko znechutili?

Nie. Ja o tom normálne vôbec nehovorím, keď sa ma na to niekto pýta, odmietam sa o tom baviť.

Byť s niekým 32 rokov nie je sranda. Bola to krásna žena, veľmi pracovitá, úspešná. Keď ochorela, tak namiesto toho, aby ma v tom niekto podporil, tak ju zostreľovali, robili z nej všetko možné, feťáčku, alkoholičku, zlodejku. Všetky možné existujúce negácie na ňu naložili, čo, samozrejme, nebola pravda. Keď má niekto strašné bolesti, tak si asi vezme lieky, vezme si čokoľvek, len aby ho to prestalo bolieť. A že sa dostane do hája, no to sa dostane, bohužiaľ.

V poslednom čase sme sa konečne dočkali rozvoľnenia reštrikcií. Na čo sa tešíte?

Robím teraz tri relácie. Teším sa, že objavujeme nové veci. Teraz sme so Zuzanou Bubílkovou dokončili knižku, z toho mám radosť, pretože si myslím, že by to mohlo byť pekné. Mám prisľúbený jeden film, o tom ale ešte nemôžem hovoriť. Hlavnou tragédiou je, že ľudia prestali chodiť do kina.

To bolo spôsobené hlavne koronavírusom.

Nielen tým, to je celosvetové, to nie je len tu. Bohužiaľ.

Čím si myslíte, že to je?

Ľudia sú presýtení. Keď som bol mladý, tak televízia nebola, potom bola a boli len dva programy. Teraz je programov tisíc a neviete, čo si vybrať. Bohužiaľ, tým, ako naháňajú divákov, tak im pochlebujú. Tvorba je strašne povrchná. Vezmite si tie seriály, to je strašne lacné. Je to o ničom. Takáto je zábava na celom svete, zabíjanie času.

Prodej luxusní vily, Praha 6 - Nebušice – 312, Praha 6

Show property

Keď si pustíte televízor, čo rád pozeráte?

Pozerám sa na prírodu, na dokumenty, keď je nejaký dobrý film. Naposledy ma nadchlo Je třeba zabít Sekala. To som videl asi trikrát, to je jeden z najlepších filmov, aký som kedy videl. Sú tam úžasní herci, napríklad Bartoška, ako hrá kňaza, ten Poliak, ktorý hrá hlavnú rolu.

Ako spomínate na svoje natáčanie? Čo vás najviac bavilo?

Našťastie, mal som veľa rolí, a pekných. Hlavné roly, veľké roly, menšie i malé roly. Všetko som robil rád, to sa inak robiť nedá.

Teraz budete vydávať knihu.

Už sme urobili asi osem knižiek, to nie je nič nové.

Ako na to reagujú vaši fanúšikovia?

Na fanúšikov si nemôžem sťažovať. Reakcie sú len a len pozitívne.

Ste na sociálnych sieťach?

Nie, ja to nenávidím. Z hĺbky duše to neznášam a nenávidím, nechcem to.

Je to ale celkom dobrá propagácia, napríklad na tie knihy.

Ja to nepotrebujem.

Ako ste v spojení so svojimi fanúšikmi?

Jazdím na predstavenia, na besedy. Mne to stačí. Keď je niekde niečo zaujímavé, tak mi to niekto ukáže, ale ja o to nijak neusilujem. Niekto si na sociálne siete stále dáva, že bol pri mori. Akurát som zistil, že už trikrát niekto založil nejaký môj profil, s ktorým nemám nič spoločné.

Vy veľa cestujete, plánujete ešte nejakú cestu?

Aby som vám povedal pravdu, po nejakých poznávacích zájazdoch netúžim. Tých hrdzavých brnení, vypĺznutých medveďov na hradoch, som videl dosť. Bavilo ma teraz na Džerbe krásne more, pekný hotel, skôr taká pohoda.

Jazdíte ešte na južnú Moravu?

Na južnú Moravu jazdím rád. Žena bola z Kyjova, ja som tam jazdil ako dieťa, babičku som mal v Bystřici pod Hostýnom. Ocko sa narodil na Hané, keď som bol malý, tak sme tam jazdili. Na Moravu jazdím veľmi rád, pripadá mi to tam nejaké lepšie.

Južnú Moravu nedávno zasiahlo ničivé tornádo. Poznali ste tam niekoho?

To je strašné. Nikoho z rodiny to našťastie nezasiahlo.

Čo by ste odkázali ľuďom na južnú Moravu?

Je mi to veľmi ľúto, s tými ľuďmi súcitím a keby som mohol akokoľvek pomôcť, rád by som to urobil. Je to strašné.

Pán Krampol, veľmi pekne ďakujem za rozhovor.