Rovnako dobre sa cíti ako režisér aj ako herec. Svoje herecké limity zatiaľ nenašiel a jeho hereckým vzorom je Philip Seymour Hoffman. To nám prezradil Jiří Mádl, ktorého sme vypočúvali na Českých levov.
Som za ňu veľmi rád a som rád, že máme veľa nominácií ako film, pretože som presvedčený, že nám fungovali všetky súčasti toho filmu. To je jeho obrovská sila, že ten film drží pokope. Tak z toho mám obrovskú radosť, že sme tu všetci kolegovia, že z Levov máme také pekné stretnutie.
Úprimne, ja som čakal, že to bude mať úspech v zahraničí, bol som o tom úplne presvedčený.
Nebyl som si istý tým úspechom tu, ale nakoniec na nás v Česku a Slovensku prišlo milión dvesto tisíc ľudí a my sme nadšení. Ja by som chcel všetkým poďakovať: „ďakujeme veľmi.“
Ja sa cítim úplne rovnako ako režisér, tak aj ako herec.
Všetko, čo ste teraz povedala, tak som už absolvoval. Zatiaľ som asi nenašiel žiadny limit.
Môj najobľúbenejší herec je Philip Seymour Hoffman, ktorý už nežije, ale je to naozaj moja veľká inšpirácia. Pred každým dôležitým filmom, ktorý začínam točiť ako herec, si púšťam jeho filmy alebo zostrihy jeho výkonov, jeho rozhovory.
Samozrejme, že ma toto téma zasahuje. Je to iný pocit nebezpečenstva. Ja mám pocit nebezpečnosti už niekoľko rokov, pretože mi hrozia rôzne smrťou, alebo že mi niekto rozbije "trúbku". Som na to zvyknutý, čo je pre niekoho možné čudné, ale je to nevyhnutné. A táto situácia je iná.
Zasahuje ma to veľmi a poprvé som z tej medzinárodnej situácie veľmi vykolejený.
Prejavuje sa to úplne rôzne. Za tých dvadsať rokov, čo to robím, bolo tých prejavov toľko.
Ja si myslím, že sa všetci musíme čo najrýchlejšie naučiť to, že nás má v prvej rade, a veľmi radikálne, zaujímať odkiaľ kritika, názor, informácia ide, a až potom, čo je obsahom tej informácie.
Začínam za týždeň točiť film, kde mám krásnu jednu z piatich hlavných rolí, je to taká skupinka. Na to sa teším.
Pôjdem kvôli tomu dohola, budem si musieť oholiť aj fúzy po dlhej dobe, tak to je vždy výzva, na to sa teším.
Potom budem točiť jednu rozprávku, tak ako pracujem.
To sa ťažko hovorí, ja sa vždy veľmi dobre cítim v roli, kde musím zmeniť svoje osobnostné rysy. Viem, že som tým trochu známy, že robím veľké zmeny, kedy musím začať trochu inak hovoriť, iným hlasom, zmeniť pohyby, tak nakoniec keď to nájdem, tak je to pre mňa to najpohodlnejšie.
Najhoršie je, keď hrajem nejakú úlohu a mám pocit, že to už som tak nejako hral alebo počujem sa, ako keď som to už hovoril.
Ďakujem za rozhovor.
Zdroj: vlastné dotazovanie, autorský článok