VIP KARANTÉNA: Česká atlétka Kristiina Mäki: Bála som sa, že sa mi po zrušení olympiády nebude chcieť trénovať
Kristiina Mäki je česká atlétka fínskeho pôvodu. Špecializuje sa na dlhé trate a jej najobľúbenejší je väčšinou beh na 1 500 metrov. Kristiina oznámila spoločne so svojím priateľom na začiatku roka radostnú novinu, že čaká bábätko. Počas tehotenstva si stihla odskočiť na prehliadkové mólo a fotenie pre Pietro Filipi. K prežitiu karantény jej najviac pomáha šport. Podelila sa s nami o pár tipov, ako si doma zacvičiť.
Bola to už od začiatku vždy len atletika alebo ste sa venovali aj inému športu?
Atletiku robím zhruba od štvrtej triedy, takže tie gymnastické krúžky pred tým nemôžem snáď ani počítať. Robila som gymnastiku a modernú gymnastiku, ale v tej štvrtej triede som začala chodiť do krúžku atletiky a tým sa to celé začalo.
Hádam, že vás k tomu priviedli rodičia…
Rodičia nás s bratom viedli všeobecne k športu. Na ten krúžok atletiky ma ale doviedli spolužiaci.
Atletika je veľmi široký pojem. Vy sa venujete behom. Neoslovila vás niekedy aj iná disciplína?
Nie! Bola som raz na pretekoch, keď som bola vo Fínsku u babičky a dedka. Boli tam atletické preteky, beh na 300 metrov, v tom som porazila aj chalanov. Na základe toho sa ma začali pýtať, či si nechcem ísť skúsiť hod kladivom a skok, tak som vravela, že nechcem.
Aká je vaša najobľúbenejšia trať?
Rozhodne 1 500 metrov. Vždy sa to odvíja od toho, čo človeku v tú danú chvíľu ide najviac. Takže 1 500 metrov, ale behala som aj dlhšie trate.
Z otcovej strany máte fínsky pôvod. Pretekali ste tu aj vo Fínsku. Nepremýšľali ste niekedy, že sa možno do Fínska presťahujete?
Samozrejme, tá myšlienka tam bola. Do mojich troch rokov sme bývali tam, takže si pamätám len nejaké obrazy. Potom som chodila každé prázdniny k babičke a dedovi. Každopádne, presťahovať sa tam nie je v dohľadnej dobe môj sen. Tú myšlienku ale nezapieram, možno to niekedy vyjde.
Kto je vašou najväčšou motiváciou pri tréningu? Sú to napríklad súperky alebo ten pocit v cieli?
Nikdy som nemala žiaden bytostný vzor, že by som niekoho obdivovala a chcela byť ako on. Ale počas tej prvej karantény som zistila, že ma baví trénovať aj napriek tomu, že nie je v danú chvíľu nastavený žiadny konkrétny cieľ. Trochu som sa bála, že keď sa zrušila olympiáda a všetky preteky, nebude sa mi chcieť na jar trénovať, ale bolo to práve naopak. Nemám problém s motiváciou, baví ma to. Keď mám cieľ a trénujem na nejaké preteky, tak je to o to väčší tlak.
Ako vlastne prebieha váš bežný deň v sezóne? Koľko času strávite tréningom?
Záleží aj na tom, či je človek na sústredení alebo doma v Prahe. V bežnom tréningovom dni sú dva tréningy. Dohromady to dá tak 4 hodiny. Medzi tým nejaká regenerácia alebo chodím k terapeutke, takže je to záležitosť šiestich až ôsmich hodín. Nie je to tak, že by človek odtrénoval a mal voľno. Musím tomu prispôsobiť celý deň.
Aká regenerácia je pre vás najpríjemnejšia?
Asi mám najradšej masáž. Pretože je fajn ten fyzický kontakt aj tá priama sila na svaly. Športová masáž je väčšinou veľmi drsná. To mi pripadá najlepšie a mám to najradšej.
Váš priateľ Filip Sasínek je tiež úspešný atlét… Hádam, že ste sa spoznali na ovále.
V atletike pozná každý každého, máte väčšinou povedomie o všetkých. Stačí byť niekde na pretekoch alebo na sústredení. Keď ide človek preč na tri týždne alebo mesiac, je to dosť času.
Trénovali ste spolu alebo každý sólo?
Samozrejme, má úplne inú výkonnosť ako ja, ale dajú sa robiť aj spoločné tréningy. Napríklad dlhšie behy, keď sa zhodneme na nejakom tempe, alebo väčšinou, keď je obdobie pretekov, tak sa chodíme spolu rozcvičovať. Na jar sme si tréningy aj spájali, že si dával oveľa kratšie pauzy a dlhšie úseky, ja som sa tým pádom mohla napojiť. Vychádzalo to, že sme mohli behať spolu. Keď človek chce, tak sa to dá skĺbiť aj takto.
Pred pár mesiacmi ste s priateľom oznámili radostnú novinu, že čakáte bábätko… Bolo to plánované?
Úplne plánované to nebolo. Už som ale niekde povedala, že to nebolo plánované a potom z toho vzniklo, že to bola nehoda. To by som rozhodne nechcela. Bolo to práve v tom čase, keď sa povedalo, že olympiáda nebude. Že to vyšlo takto rýchlo, to sme asi ani jeden z nás nečakali. Ale sme spolu štyri roky a deti sme vždy chceli. Človek si toto nikdy nenaplánuje, navyše si myslím, že sme sa trafili do dobrého okna, keď preteky väčšinou nie sú.
Aká bola jeho reakcia?
Ja som bola veľmi zaskočená. Nevedela som úplne, čo sa deje. On sa začal tešiť oveľa skôr než ja, čo mi pomohlo. Žena ako športovec nikdy veľmi nevie, kedy to má rozseknúť. Keď som nad tým spätne premýšľala, nie som si istá, či by som si sama dokázala povedať, že teda teraz! Že prestanem trénovať naplno. Takže sa to vlastne vyriešilo troška za mňa.
Na Instagrame ale zdieľate fotky, že stále beháte… Viem, že je to ťažké teraz hodnotiť, ale chceli by ste sa do profesionálnej atletiky po materskej vrátiť?
Primárny plán je, že by som sa chcela vrátiť. Mám totiž takto pár vzorov vo svete, ktoré sa vrátili úplne v pohode, tak s tým tiež trochu počítam. Samozrejme, neviem, čo sa stane po pôrode a aké budú okolnosti. Ale som rozhodnutá, že by som sa chcela vrátiť. Už som počula aj veľa názorov v atletických kruhoch, že to jednoducho nie je možné. To ale človek nemôže veľmi počúvať. Minimálne by som sa o to chcela pokúsiť.
Na vašich sociálnych sieťach sme mohli zaznamenať, že ste v šiestom mesiaci tehotenstva šli módnu prehliadku pre Pietro Filippi a robili aj nejaké fotenie. Ako ste sa dostali k modelingu? Navyše ešte ako tehotná.
Mám to cez moju kamarátku Gabrielu, s ktorou sa poznáme už od škôlky. Keď som im oznámila, že som tehotná, vraveli, že si to nevšimli. Potrebovali pre novú kampaň modelky aj úplne normálnych ľudí. Neskôr mali na fashion weeku prehliadku, ktorá bola spojená práve s tou kampaňou.
Ako ste sa v modelingovom svete cítili?
Úprimne, som rada, že sa venujem športu. Nemôžem to súdiť podľa jedného dňa, ale necítila som sa v tom úplne komfortne. Mám jednoducho rada to športové prostredie. Tú drinu, ktorú je potom vidieť.
Od marca sa toho pre každého dosť zmenilo, vrátane vás. Pandémia, lockdowny, nariadenia. Ako zvládate toto obdobie?
Na jar to bolo lepšie, lebo je teplejšie a viac svetla. To bola rozhodne lepšia situácia. Nás to vlastne zase toľko neovplyvnilo. Beháme dvakrát denne vonku a jediné, kam chodíme, je obchod. Takže to nebolo také obmedzenie. Nechýbajú mi zavreté nákupné centrá. Do reštaurácie si občas zájdeme, ale to sa dá zvládnuť. Teraz je to o dosť horšie, aj tá nálada medzi ľuďmi je horšia. Podľa mňa je dôležité nastaviť si nejaký rutinný režim celého dňa, aby to rýchlejšie ubehlo. Myslím si, že to je kľúčom, aby sa to dalo mentálne zvládnuť.
Keď práve nebeháte, čo iné rada robíte?
Keďže som študovala ČVUT a minulý rok som tú školu dorobila, tak občas niečo rysujem. Snažím sa, aby som to úplne nezabudla. Vypomáham aj v jednej firme a mám psa, ktorý ma pekne zamestnáva. Nič iné úplne zaujímavé nerobím.
Chceli by ste sa vydávať?
Nechcela som sa vydávať tehotná, takže to nechávam na priateľovi. Jediné, čo som povedala, bolo, že sa nechcem vydávať s bruchom!
