Vzhľadom na to, že nás vláda z dôvodu šírenia koronavírusu drží doma pod zámkom, mnoho ľudí trávi večery namiesto v reštaurácii, divadle alebo kine v domácom prostredí. Činnostiam umelcov, ktorých živí spev alebo hranie, tak odzvonilo. Iva Kubelková tiež pocítila následky lockdownu, hoci nejaké jej projekty napriek zákazom naďalej pokračujú. V rozhovore pre LP-Life.sk sa nám zverila, ako jej koronavírus ovplyvnil život.
Keď som doma, buď sa s deťmi venujem dištančnej výuke, hlavne s tou staršou, ktorá je v prváku na gympli a je to pre ňu celkom náročné, alebo niečo doma renovujeme, upratujeme alebo natierame. Prerábali sme detské izby, maľovali sme a tak.
Mám výhodu, že som vždy bola jednou nohou na štyroch miestach, čo sa týka profesie. Samozrejme, že mi v posledných rokoch zabralo 80 % môjho času moderovanie rôznych spoločenských akcií. To pochopiteľne odpadlo, zostalo mi ale moderovanie v televízii, moderovanie relácie Jak se staví sen, z ktorej sa má natáčať nová séria, a pribudlo moderovanie Show Timu.
To bol Top Star Magazín, bolo to oddelené. Bol samostatný, vysielal sa od pol desiatej a oni potom urobili novú verziu po správach. Postupne Top Star Magazín zanikol a zostal len tento Show Time.
Niektoré redaktorky zostali rovnaké, pre túto reláciu už natáčajú veľmi dlho. Tím sa, samozrejme, trochu obmenil, vtedy to robili iní ľudia, čo sa týka dramaturgie. To prešlo zmenou, inak si ale myslím, že sa tá relácia viac vyprofilovala skôr do magazínu menej bulvárneho. Dnes mám pocit, že je to sonda do kultúry a ide to správnym smerom.
Zvažovala som to veľmi krátko, pretože to nie je to isté miesto. Je to úplne nové krásne štúdio v rámci CNN, prostredie je veľmi pekné. V dnešnej dobe odmietať prácu v televízii by bolo takmer rúhanie sa. Myslím si, že je to taká čerešnička na torte moderovania. Urobia z teba princeznú a odmoderuješ pätnásťminútovú reláciu v najvyššej sledovanosti, v prime time.
Tam ťa všetky príbehy chytia za srdce, ešte som nezažila, aby ma nejaký za srdce nechytil. To sú také príbehy, ktoré sú chvíľkami až neuveriteľné. Buď tým, čo všetko sa ľuďom v živote stane, alebo tým, ako neuveriteľne statoční a silní sú, a vyjdú z toho ešte silnejší.
Viem, že si veľmi citlivá osoba. Nechytil ťa nejaký príbeh natoľko, že si napríklad pomáhala z vlastných vreciek?
Tá pomoc je tam od relácie taká veľká, až je to koľkokrát o kus viac, než sú tí ľudia schopní vstrebať. Samozrejme, mám s nimi nastavenú ľudskú rovinu a mnohí z nich mi stále píšu na sociálnych sieťach o tom, ako sa majú, informujú ma, ako sa im darí. Je tam množstvo takých, s ktorými si dopisujem a v rámci mojich možností si vymieňame myšlienky a podobne.
Je tam napríklad jedna pani, ktorá mala v čase natáčania snáď 150 kíl, veľkú nadváhu. Bohužiaľ, jej dcéra spáchala samovraždu, žila len s mladšou dcérou a trpela depresiami, že nemohla ani chodiť von. Pravidelne mi píše, ako sa má a ako veľmi jej naša relácia pomohla, koľkokrát mi píše, že sa jej opakovane vybavujú veci, ktoré som jej povedala. Že to bol pre ňu taký motivačný prvok, že to dokáže a zozbierala odvahu. Dodnes schudla už asi 40 kíl a vrátili sa k sebe s bývalým partnerom. Po takých príbehoch si povieš, že to naozaj má zmysel.
To je radosť, pre mňa je to obrovský koníček a radosť dohromady. Vydali sme s Michalom Pavlíčkom dosku, na ktorej sme pracovali dva roky. Tam korona samozrejme tiež výrazne zasiahla, pretože som mala v pláne koncerty, vyraziť za ľuďmi a podeliť sa s nimi o atmosféru dosky a tej práce, ktorú sme s Michalom odviedli. Myslím si ale, že všetko má svoj zmysel a význam, takže možno je potrebné, aby sa ľudia s doskou viac zoznámili, zvykli si, že som vôbec niečo vydala. Je mi jasné, že nie každý má hneď potrebu počúvať moje piesne.
Ja sa snažím byť ohľaduplná, situáciu nepodceňujem. Myslím si, že keď sa človek stretne s niečím, čo je pre neho neznáme, je vždy lepšia trocha opatrnosti než riskovať.
Nemám. Osobne si myslím, že sme si tým všetci prešli, nepoznám ale zatiaľ nikoho, kto by mal ťažký priebeh. Verím ale, že tých ľudí je mnoho a jediný dôležitý ukazovateľ je pre mňa stav nemocníc, JIS, lekárov a sestričiek, ktorí tam sú. To bol pre mňa vždy najdôležitejší ukazovateľ toho, ako veľmi vážne to brať. Samozrejme, všetci sa k tomu vyjadrujú, celá republika je teraz plná epidemiológov. Informácií bolo toľko, že som sa vždy riadila tým, čo hovorili lekári v prvej línii.
Obmedzila som sa na pracovné záležitosti. Zostalo moderovanie a reklamné zmluvy, ktoré mám, firmy, s ktorými spolupracujem. Vychádzam len kvôli práci, inak som ale doma. Mám dve deti na dištančnej výuke.
Strašne. Odkedy sú deti doma, tak pochopiteľne je v ich veku prirodzené, že strácajú nejaký cit pre disciplínu, začína sa to rozpadať. Človek v postavení rodiča musí byť ten, ktorý nastavuje poriadok a štruktúru. Odkedy sú doma, samozrejme, zvádza ich to robiť všetko možné okrem toho, čo majú v tú chvíľu robiť.
Áno, inak sú zlaté. Šestnásťročná Natálka a jedenásťročná Karolínka, ich vek so sebou, samozrejme, prináša určité náležitosti, inak sú ale obidve fajn.
Ona je v tomto celkom rozumná, aspoň to tak na mňa pôsobí. Všimla som si, že už mala pár „vzťahov“, ktoré ju aj sklamali, chlapci v tomto veku sú nároční, rovnako ako dievčatá sú v puberte a veľmi nevedia, čo sa s nimi deje. Mám pocit, že je teraz dosť opatrná, a myslím si, že je to dobre.