Ženy, ktoré prerazili onen povestný „sklenený strop“ a uspeli v politike. Vo veľkom. Určite ste ich mená už počuli a ak nie, garantujeme vám, že o týchto dámach ešte budete počuť. Prinášame vám výber charizmatických žien, ktoré sú nielen úspešné, ale tiež extrémne inšpiratívne.
Keď sa po zvolení Joea Bidena stala prvou viceprezidentkou USA päťdesiatpäťročná Kamala Harris, priniesla tým veľa aspektov „po prvýkrát“. Stala sa totiž prvou ženou na takomto vysokom poste a navyše tmavej pleti. Pôvodom totiž nepochádza z USA. Jej matka prišla z Indie, otec z Jamajky.
„Aj keď možno budem prvá žena na tomto poste, nebudem poslednou – pretože každé malé dievča, ktoré ma dnes sleduje, uvidí, že toto je krajina možností,“
uviedla na margo svojho úspechu. Kariéra Harrisovej sa začala v San Franciscu, kde pôsobila ako okresná zástupkyňa a následne ako ministerka spravodlivosti štátu Kalifornia. Od roku 2017 bola senátorkou. Pôvodne plánovala kandidovať na prezidentku, kandidatúru však v decembri 2019 stiahla. 20. januára 2021 usadne na post viceprezidentky.
Nový Zéland má za premiérku charizmatickú Jacindu Ardern, a to už od roku 2017. Keďže sa ujala funkcie len v 37 rokoch, stala sa vtedy najmladšou ženou na svete v takto vysokej funkcii. Najmladšou, ale tiež veľmi schopnou. Po tom, čo jej politická kariéra ustála teroristické útoky v Christchurchi, sa jej podarilo dostať pod kontrolu pandémiu koronavírusu extrémne striktnými opatreniami. To všetko navyše s takou gráciou, že jej strana v roku 2020 znovu vyhrala voľby.
Pri hľadaní vplyvných političiek však človek nemusí chodiť až na Nový Zéland. Stačí sa pozrieť na Slovensko. Zuzana Čaputová vedie Slovensko od júna 2019. Okrem toho, že sa úradu ujala ako prvá žena, stala sa tiež najmladšou osobou v najvyššej ústavnej funkcii – mala len 45 rokov. V súčasnosti je tiež najmladšou prezidentkou na svete.
Za mimoriadne úspechy v oblasti politiky získala v Bruseli 6. mája ocenenie Európska osobnosť roka. V osobnom živote je rozvedená a vychováva dve dcéry.
Médiá Angelu Merkel rady označujú ako líderku Európskej únie či ako najmocnejšiu ženu sveta. Jedna z najznámejších politických vodkýň sa však najskôr venovala úplne inému odboru, a síce kvantovej chémii.
Do politiky vstúpila krátko po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Pridala sa do kresťanskodemokratickej strany a krátko na to pracovala pre kancelára Helmuta Kohla a stala sa napríklad spolkovou ministerkou pre ženy a mládež. V roku 2005 ju zvolili za kancelárku namiesto vtedajšieho kancelára Gerharda Schrödera. V súčasnosti pozíciu zastáva už štvrté volebné obdobie.
Vo svojich 34 rokoch totiž Sanna Marin predsedá fínskej vláde a stala sa tak najmladším fínskym predsedom vlády v histórii. Aby toho nebolo málo, v deň svojho vymenovania do funkcie sa stala tiež najmladším aktuálnym premiérom na svete. V roku 2020 jej však toto privilégium vzal Rakúšan Sebastian Kurz. Najmladšou predsedníčkou vlády ženského pohlavia však zostáva aj naďalej. V auguste 2020 totiž bola na zjazde sociálne-demokratickej strany Fínska znovu zvolená premiérkou aj na ďalšie trojročné obdobie.
Začínala ako manželka Billa Clintona a prvá dáma USA, pokračovala však ako nekompromisná politička, senátorka a ministerka zahraničia.
V roku 2008 chcela byť nominovaná za demokratickú stranu do amerických prezidentských volieb, porazil ju však Barack Obama. To sa jej podarilo až o 8 rokov neskôr, vo voľbách ju však porazil republikán Donald Trump. Aj tak však ide o prvú ženu v histórii, ktorá bola nominovaná na americkú prezidentku.