Andrea Verešová priznala, že je teraz viac pokornejšia a to kvôli zdravotným problémom, ktoré ju trápili. Aktuálne politické dianie na Slovensku sa bohužiaľ dotklo aj jej majetku. V rozhovore ďalej prezradila, aké to pre ňu bolo, keď "stratila" na módnej prehliadke vec, ktorá ju živí a tiež to, do čoho najčastejšie investuje.
Dve, tri hodinky.
Mala som chrípku, vyvrkla som si koleno a do tretice, ako sa hovorí, ma seknuté v chrbte. Tak som si to užila a bola som nútená odpočívať. Skutočne som sa nemohla ani hýbať a dokonca som musela ísť aj na pohotovosť. Som šťastná, že som tu. Je to skoro zázrak, že som sa po týždni dala dokopy a ďakujem všetkým, čo mi pomohli, fyzioterapeutovi.
Som oveľa pokornejšia a šťastná, že sa môžem hýbať, pretože zdravie je skutočne to najcennejšie, čo máme.
Som ten typ, ktorý rád investuje do vzdelávania svojich detí a do vecí, ktoré sú prospešné. Mám rada investovať do krásnych pobytov napríklad do teplých dovoleniek. Snažím sa makať, preto aby som potom mohla aj odpočívať a cestovať. Každopádne nehnuteľnosť som si chcela kúpiť kvôli deťom, pretože rýchlo rastú. Za chvíľu budú chcieť študovať na vysoké škole.
Platím si hypotéku, postupne byt splácam, už je úspešne prenajatý a to ma teší a verím, že to bude investícia, ktorá sa raz vráti.
Je pravda, že to bolo trochu trápenie. Tú radosť a eufóriu z krásnej prehliadky vystriedal samozrejme stres a strach, že som o telefón prišla. V telefóne mám všetko.
Našťastie sa telefón našiel.
Zatúlal sa počas prehliadky. Býva to veľký chaos, keď sa balia veci a všetci sa prezliekajú, takže telefón zapadol za oponu a nebolo by dobrého zachránca, dokonalého hľadača, tak by som ho asi doteraz nemala. Takže mi skutočne vytrhol tŕň z päty a spadol mi kameň zo srdca. Ako sa hovorí: „človek príde na to, čoho si najviac váži, až keď to stratí.“ Tak je to so zdravím, ale aj s vecami, ktoré berieme ako samozrejmosť.
A ja dúfam, že už to nebudem musieť nikdy zažiť. Skutočne si vážme to, čo máme, najviac toho zdravia.
Zbožňujem byť free a nebýť online. Ja si myslím, že je to v dnešnej dobe zložité, ale horšie to majú ešte mladí ľudia, pretože my sme už generácia, ktorá žila bez telefónov, sociálnych sietí, tak si to dokážeme predstaviť. Samozrejme ma sociálne siete živia, takže sú pre mňa dôležité a snažím sa tam pridávať občas príspevky, veci, som zaviazaná firmám, ľuďom, s ktorými spolupracujem, takže to nejde len tak sa zo dňa na deň odpojiť, ale
snažím sa urobiť „škrknutie“, keď sme napríklad na dovolenke alebo s rodinou v horách, tak sa od toho ospravedlniť a telefón odložiť na stranu.
S dovolením, nebudem politiku komentovať, úplne mi to nepatrí. Na Slovensku už nežijem dvadsať päť rokov a ja len dúfam, že všetko pôjde správne a lepšie. Napríklad to čo sa stalo s katastrálnym úradom sa ma tiež náhodou dotklo, takže viem, čo sa tam deje za veci. Je to bezprecedentné, ale ja hovorím, že každý pád, chaos nakoniec vedie k niečomu lepšiemu, je to výzva zamyslieť sa nad sebou alebo nad tým, čo robíme.
Snáď sa to podarí aj politikom a zvolia tú správnu cestu, pozdvihnú ten národ a urobia správne kroky k tomu, aby sme sa mali a hlavne cítili lepšie.
Luxus pre mňa znamená slobodu, možnosť cestovať, byť s rodinou a hlavne sa rozhodnúť, ako naložím so svojím voľným časom.
Zdroj: autorský článok, vlastné dotazovanie