Začalo sa to rušením spoločenských akcií a svetových týždňov módy, uzatvorením predajní a butikov, prepadom akcií a ušlými ziskami a skončilo sa to takpovediac dobou teplákovou. Módny svet sa počas aktuálnej pandémie koronavírusu otriasa v základoch. Aj ten sa ale snaží v neľahkých časoch nájsť riešenie. Jedným z nich je napríklad fungovanie online či krok smerom k udržateľnosti.
Luxusné módne domy sa už počas jarného nástupu pandémie snažili pomôcť, ako to len šlo, a prispôsobiť sa situácii. Koncern LVMH (Louis Vuitton, Christian Dior, Fendi, Bulgari a i.), rozšíril výrobu o nedostatkovú dezinfekciu na ruku či hydroalkoholické gély a zdravotníckym úradom vo Francúzsku dodával tieto produkty zdarma. Prispel tiež finančne, keď poslal Čínskemu červenému krížu na pomoc 2,2 miliónov dolárov (teda viac ako 83 tisíc eur, pozn. red.).
Červenému krížu prispeli čiastkou viac ako milión dolárov (okolo 38 tisíc eur, pozn. red.) aj značka Versace či konglomerát Kering (Gucci, Yves Saint Laurent, Balenciaga). H&M pre zmenu podporil fond WHO a talianskym nemocniciam a inštitúciám prispel čiastkou 1,25 milióna eur návrhár Giorgio Armani.
Sú to ale práve módne domy, ktorých sa koronavírusová pandémia ťažko dotýka. Kto by sa totiž dobrovoľne obliekal do najnovších kolekcií luxusných módnych značiek, keď väčšinu karantény trávime doma v teplákoch? Nové plavky tiež nie sú zrovna must-have kúskom, keď sa vo väčšine prípadov nemôžete pozrieť ani za hranice k susedom.
To napokon potvrdzuje aj Imran Amed, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti The Business of Fashion, ktorá tiež vypracovala správu o dopade koronavírusu.
„Mnoho spotrebiteľov práve teraz nemá záujem nakupovať oblečenie. Toľko sa sústredia na nákup základných vecí… a myslím si, že na to sa prirodzene sústredila myseľ každého.“
Situácii nepomáha ani pocit neistoty. Nariadenia vlád sa menia ako na horskej dráhe a firmy prepúšťajú. Podľa štúdie úverovej poisťovne Euler Hermes by mohlo do konca roku v dôsledku pandémie zaniknúť v Európe celkovo až 13 000 spoločností textilného a odevného priemyslu. To znamená prepustenie až 158 000 ľudí.
Módny priemysel pred pandemickým zásahom generoval celosvetové ročné tržby 2,5 bilióna dolárov. Podobné číslo ale bude v súčasnej situácii zrejme len zbožným prianím. Napríklad značke Louis Vuitton klesli tržby v prvej polovici roka o 38 %, Prade zase o rovných 40 %.
Špecialista Euler Hermes Aurélien Duthoit ďalej predikuje, že obrat v európskom textilnom a odevnom priemysle tento rok klesne z dôvodu pandémie zhruba o 19 percent.
Číňania tvoria až 35 percent všetkých zákazníkov luxusných značiek. Pričom veľkú časť svojich nákupov robia počas prvého štvrťroku, keď oslavujú čínsky Nový rok. Minulý rok v rovnakom období Číňania utratili u vyhlásených módnych domov asi 149 miliárd dolárov (asi 5,7 miliárd eur, pozn. red.).
Zároveň s tým, ako počet prípadov koronavírusu v Číne aktuálne klesá, rastie nákupná chuť. Na konci tretieho štvrťroka tohto roka totiž konglomerát LVMH oznámil tržby vo výške 11,95 miliardy eur, čo znamená pokles už „len“ o 7 % v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019. O oživenie sa postaralo práve otvorenie ázijského trhu a kľúčové značky ako Louis Vuitton, Christian Dior alebo Moët Hennessy boli dokonca ziskové.
V celkovom súčte potom konglomerát LVMH vykázal za prvých desať mesiacov tržby vo výške 30,3 miliardy eur, čo predstavuje pokles o 21 %.
„Od začiatku roka preukázala spoločnosť LVMH svoju odolnosť v ekonomickom prostredí vážne narušenom vážnou zdravotnou krízou, ktorá viedla k úplnému pozastaveniu medzinárodného cestovania, uzatvoreniu butikov a výrobných závodov skupiny vo väčšine krajín na niekoľko mesiacov,“
O tom, ako svet módy ovplyvňuje koronavírus, svedčí aj fakt, že vo chvíli, keď americká farmaceutická spoločnosť Pfizer oznámila, že má sľubnú skúšobnú vakcínu, ktorá má zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19, európske akcie luxusných spoločností prudko vzrástli. Aj vďaka tomu sa stal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ LVMH Bernard Arnault druhým najbohatším mužom sveta.
Módny priemysel produkuje približne 1,2 miliardy ton emisií uhlíka ročne a vyrobí približne 80 – 100 miliárd kusov oblečenia. Veľký podiel na tom majú reťazce s rýchlou módou. Tomu ale môže byť už čoskoro koniec. Čím ďalej viac dizajnérov, ekológov, ale aj bežnej populácie totiž volá po spomalení, zvýšení kvality a vydaniu sa smerom k udržateľnosti. Pandémia celý tento proces ešte viac motivuje. A rovnaký názor má aj česká značka Pietro Filipi, ktorá v júli tohto roka ohlásila koniec zliav.
„Epidémia poukázala na to, že vo svete je obrovské množstvo oblečenia, ktoré sa nezmyselne vypredáva a zlacňuje. Kolekcie sa vyvíjajú neefektívne a všetko je zbytočne rýchle. Človek aj tak stále kupuje dokola to isté, čo ho baví, len s malými zmenami. Módne trendy sú svet sám pre seba, žijú si tak trochu odtrhnuto od zákazníka,“
„Myslím si, že je to príležitosť pre všetkých z nás, pozrieť sa na náš priemysel a na naše životy a prehodnotiť hodnoty. Skutočne premýšľať o plytvaní a množstve peňazí, spotrebe a prebytku, ktorý sme si všetci dopriavali.“
Okrem určitého spomalenia a zamyslenia sa ale vo svete módy odohrala aj iná kľúčová zmena. Klasické prehliadkové mólo nahradil svet internetu a technológií. Návrhári začali postupne predstavovať krátke filmy alebo digitálne prezentácie. Týmto smerom sa rozhodol vydať napríklad aj Dior, ktorý predstavil v rámci Haute Couture AW20 surrealistické predstavenie plné fantastických scenérií. Nechýbali v ňom okrem iného morské panny, nymfy či živé sochy. O unikátne predstavenie novej kolekcie sa koncom septembra postarala aj značka Moschino, ktorá nahradila tradičné modelky bábkami a miniatúrami odevov.
A online prebiehajú koniec-koncov aj samotné nákupy. Napríklad reťazec H&M uviedol, že online predaj sa počas prvej vlny pandémie zvýšil o 36 %. Kladné čísla hlási aj spoločnosť Zalando, ktorá odhaduje, že tento rok dosiahne v online nakupovaní zisk rekordných 300 miliónov eur.
Ako stojí v správe a analýze The Business of Fashion, módne odvetvie je stále takmer úplne závislé od fyzického maloobchodu. Viac než 80 % transakcií v módnom priemysle sa odohráva v kamenných obchodoch. Nezostáva tak nič iné len veriť v lepšie zajtrajšky a čo najrýchlejšie zotavenie trhu. Ako totiž potvrdil Imran Amed: