Digitálne stopy na internete sa v podstate nedajú vymazať. Môžu sa stať nástrojom kybernetického útoku, varuje ministerstvo
Pobyt každého používateľa na internete vytvára rozsiahlu digitálnu stopu plnú osobných údajov. Tieto informácie majú veľkú marketingovú hodnotu a čile sa s nimi obchoduje. Zmazanie stôp je pri tom veľmi ťažké a do dôsledku v podstate nemožné. Zanechané osobné údaje sú zdrojom kybernetických útokov, ktoré sú čím ďalej častejšie a dodržiavanie preventívnych opatrení odporúča aj Ministerstvo vnútra a Polícia SR.
Dnes by sme asi len ťažko hľadali človeka, ktorý pravidelne nesurfuje na internete. Pohyb v globálnej sieti však nie je žiadnou anonymnou činnosťou. Weby ukladajú celú radu dát o svojich používateľoch. Zvyškom týchto záznamov sa hovorí digitálna stopa. Tá na jednej strane umožňuje hladký chod a prístup do slobodného sveta informácií, na druhej strane sú digitálne stopy cenným obchodným artiklom a bohužiaľ aj zdrojom kyberkriminality.
Podobne ako ľudská psychika má svoju vedomú a nevedomú časť, tak aj digitálne stopy tvoríme s vedomím toho, že nejaké dáta vznikajú (typicky písanie správ, ukladanie fotiek, prihlasovacích údajov alebo písanie príspevkov v diskusných fórach). Ak nechceme za sebou nechať širokú informačnú brázdu, vyššie uvedené činnosti možno obmedziť, ale v prípade písania mailov je veľmi ťažké ich úplne vypustiť.
Ešte zložitejšia situácia panuje okolo nevedomé časti digitálnej stopy. Informácie sa totiž ukladajú takmer bez vedomia samotného používateľa. Ide predovšetkým o data týkajúce sa IP adries, termínov zadaných do vyhľadávačov či údajov o čase strávenom na jednotlivých webstránkach (to robia slávne cookies). Dôsledné zastretie sa v tomto prípade v podstate rovná úplnému odstrihnutiu od internetu.
Podvodné investície živia práve digitálne stopy
Digitálne stopy pri tom zvyčajne majú aj ľudia, ktorí sa dokážu vymaniť z osídiel internetu. Nemajú totiž v rukách to, že ich digitálnu stopu utvárajú ďalší používatelia. Príkladom môže byť uloženie hromadnej fotky bez vedomia všetkých prítomných ľudí. K tomu stačí fotenie na mieste s prítomnosťou väčšieho množstva neznámych ľudí. Takéto fotky "bez súhlasu" pri tom vznikajú v masívnej miere nielen na turisticky exponovaných miestach.
Asi len málokto si nevšimol situácie, keď si prezerá nejaké tovar v e-shope a hneď mu na všetkých možných weboch vyskakujú reklamy s týmto produktom. Presne takto vyzerá najčastejšie marketingové využitie digitálnej stopy. Globálne firmy ako Meta (Facebook, Instagram...) alebo Alphabet (Google, YouTube...) na tomto prístupe postavili svoje zisk, ktoré ich vyniesli medzi najdrahšie firmy sveta.
Personalizovaná reklama je síce veľmi účinná a prináša zisky ako obchodníkom, tak sprostredkovateľom zbierajúcim dáta (typicky spomínaní technologickí giganti), ale v konečnom dôsledku ide len o to, že si tovar človek kúpi na inej adrese než pôvodne zamýšľal. Zároveň môžu byť zdrojom horšej internetovej kriminality.
"Digitálna stopa, ktorú za sebou zanechávame, sa môže stať nástrojom pre kyberútoky. Či už ide o phishing, podvodné investície alebo neopatrné zdieľanie citlivých údajov. Prevencia, osveta a akákoľvek ďalšia aktivita, ktorá pomáha vytvárať bezpečnejší digitálny svet, je preto dôležitá,“
varuje aktuálne aj minister vnútra Vít Rakušan (STAN).
Na internete sme identifikovateľní na 99 %
Hoci sme podľa svojich digitálnych aktivít dobre vystopovateľní a úplne zahladiť svoje kroky je takmer nemožné, neznamená to, že nezostáva než týmto smerom rezignovať. Prvý krok v prevencii spočíva v oblasti vedomého vytvárania digitálnej stopy
"To, čo považujeme za neškodný príspevok, môže byť v budúcnosti zdrojom problémov, ktoré ohrozia nielen nás, ale aj našich blízkych. Ochrana súkromia začína opatrnosťou - čím starostlivejšie zvažujeme, čo zdieľame, tým lepšie chránime seba aj svojich blízkych pred často podceňovanými rizikami digitálnej stopy,"
doporučuje vedúca odboru prevencie Policajného prezídia ČR Zuzana Pidrmanová.
Rozhodne nejde o abstraktné záležitosti. Podľa štandardnej digitálnej stopy sme identifikovateľní na 90 až 99 %. Na ochranu osobných údajov potom môžeme využiť celú škálu ďalších krokov: používať VPN, mazať staré užívateľské profily, nepoužívať verejné Wi-Fi siete (na ne hackeri často zameriavajú), dávať pozor na povolenia dávaných aplikáciám a využívať anonymný režim prehliadača. Rada krokov vyžaduje už pokročilú znalosť práce s informačnými technológiami, ale zamyslieť sa nad tým, čo zdieľame na sociálnych sieťach zvládne každý.
Zdroje: autorský text, TZ, Ministerstvo vnútra, Totalservice.cz, Internetembezpečne.cz
