Drsné mládí Richarda Krajču: Matka sa za neho hanbila. Zmlátila ho vodítkom na psa, prezradila manželka Karin
Manželia Krajčovci sú mnohým trn v oku za to, ako sa prezentujú a obliekajú. Spolu však tvoria harmonický pár, ktorý sa dopĺňa a vo všetkom podporuje. Aktuálne sa Richard potýka s komplikáciami a skončil v nemocnici. Na Slavicích mal pod frakom stále zavedenú kanylou, ako nám prezradil v rozhovore. Bavili sme sa nielen o móde, ale aj o kritike a hejteroch. Prezradili nám tiež, ako náročná je rekonštrukcia kostola, ktorý už niekoľko rokov zariadujú v pop-artovom štýle.
Boli ste nedávno v nemocnici, ako sa cítite? Je už všetko v poriadku?
Nie je, ale nechcel som si nechať ujsť tento večer. Idem priamo z kvapiek, ešte mám zapichnutú kanilku pod frakom a idem ju ešte doplniť.
Kto Vás obliekal dnes?
Navrhla a ušila nám to Zuzana Lešák Černá, styling doladil Dušan Chrást, ako vždy a šperky máme od ALO diamonds a Hallady.
Ako sa cítite?
Richard: Ja skvele. Ja som sa na to tešil, už od prvých skíc, kedy sme si to začali kresliť a všetci štyria sme si v tom tak rochnili. A vyzerá to ešte lepšie, než sme si predstavovali.
Karin: Bavilo nás to, že sa to opäť Zuzanu s nami bavilo a že sme boli všetci naladení na rovnakej vlne. Pejne to prúdilo a šlo to ľahko.
Hovoríte do tých svojich outfitov? Ako vznikajú?
Sadneme si za jeden stôl a začneme brainstorming a dôjdeme k jednému, dvom, trom modelom a potom ich čistíme.
Máte nezvyčajnú kabelku.
Nie je až tak nezvyčajná, pozor. Zistil som, že ľudia nemajú moc radi pánske kabelky ako vlani. Tak som zisťoval, čo majú najradšej, robili sme si taký prieskum, deti chodili po uliciach, Karin chodila po uliciach, ja som chodil po uliciach a zistili sme, že najčastejšie ľudia nosia igelitky.
Chcel som im spraviť radosť, tak som si vzal niečo, čo majú všetci radi.
Karin: Pretože to chcel zase všetko narvať ku mne a to sa mu tam všetko nezmestí a minule si to tam narval, tak tento rok si to tu takto nakladol a je spokojný.
Rekonštruujete kostol v Chotěvicích, koho to napadlo a ako náročné to je?
Stále je to v priebehu. Začali sme asi pred štyrmi rokmi, ten nápad mala Karin. Mx sme mali tú šťastie sa do toho kostola pozrieť pred nejakým časom, než sme o tom začali uvažovať a zistili sme, že je zničený, zchátraný, zatvorený od roku 1984.
Karin: Keď som tam viedla psy, tak som ho videla, prišla som domov a povedala som Rišovi:
„miláčik, ak si ten kostol nevezmeme pod krídla, tak asi spadne.“
No a Riša je taký nadšenec do všetkého, že bez toho, aby premýšľal nad tým, čo to všetko prinesie, bez toho, aby sme o tom nejak hovorili, tak v tom obrovskom nadšení vzal telefón a začal volať, akým spôsobom je možné zohnať a na seba previesť kostol, čo sa mu podarilo.
Richard: Približne za rok a pol po jednaní s cirkevou sa nám to podarilo.
Teraz asi tak tri a pol roka ho máme, patrí našej nadácii, pod ktorou ho opravujeme a kombinujeme staré diela, ktoré tam zostali s modernými, ktoré pre nás robí pop-artový umelce Pepa Rataj.
Každý rok vymýšľame niečo nové, aby sa tam ľudia mohli vracať. Okrem toho sa tam už urobilo mnoho veci ako výmena elektriny, podlahy, osvetlenie, opravujú sa staré obrazy, varhany, čiastočná výmalba, časť fasády.
Plánujete nejaký program v súvislosti s Vianocami?
Karin: Budúci týždeň siedmeho, ôsmeho je tam každoročný charitatívny koncert, celý výťažok ide opäť na rekonštrukciu kostola a potom na Štedrý deň máme takú tradíciu. Po tom, ako si rozdáme darčeky a ukončíme to doma, tak odchádzame do kostola a ten otvárame pre miestnych a to je vždy krásne.
Zíde sa tam takmer celá dedina, kostol je napchatý a my si rozprávame, jeme, pijeme, spievame a je to krásne susedské posedenie.
Čítala som, že v kostole je údajne aj odkaz Karla Gotta, je to tak?
Áno, súvisí to s orgajami. Na tie sa robila zbierka, aukcia a jeden z tých článkov, ktorý sa tam dražil, bol sako Karla Gotta, ktoré používal pri fotení desky, myslím tej jeho poslednej desky.
Vydražilo sa to myslím za štyri sto tisíc, takže tým pádom tam Karel bude mať odtlačok pri tých orgajami.
Karin: Ivana vtedy hovorila, že keby vtedy Karel žil, tak by nám chcel s tým určite pomôcť, a preto do toho išla a my si toho veľmi vážime.
Keď sa vrátim k oblečeniu, ste často prirovnávaný k Harry Styles, hľadáte u neho inšpiráciu?
Ja si myslím, že Harry Styles je fajn, má výhodu, že je v zahraničí a tí ľudia sa na tieto veci pozerajú úplne inak, má za sebou módne domy, čo si tu nemôžete dovoliť. Ja som chodil oblečený ako Harry Styles ešte skôr, než bol Harry Styles na svete, takže ja skôr pokračujem v tej vlne.
A teraz nás prirovnávajú, pretože on je svetovo odvážny, ale krásne odvážny, ja ho mám rád.
Karin: Je fakt, že Ríša módu miluje, ku nej ma pritiahla a jeho maminka by vám mohla rozprávať. Už keď mal pätnásť rokov, tak ho zmlátila vodítkom na psa, pretože sa odmietol preoblečť a trval na tom, že takto bude chodiť oblečený a ona sa za neho hanbila.
Takže si myslím, že Ríša si razí tú svoju cestu tým štýlom, ktorý má rád.
Kritika Vám nevadí?
Keby ľudom vadila kritika na všetko, čo už je taký trend, ktorý tu je, tak by nemohol chodiť ani oblečený ani nahý, nemohol by nič napísať, nemohol by nič zaspievať, nemohol by nič hrať.
Ja si myslím, že to človek musí brať s veľkým, veľkým nadhľadom.
Karin: Mne kritika vadí asi viac než Richardovi. Ten to znáša ľahšou rukou, on sa v tom svete showbiznisu pohybuje dlhšie.
Ale keď príde taká obrovská vlna hejtov ako prišla trebá minulý rok na jeho kabelku, tak ma to svojím spôsobom zasiahne viac než jeho.
Som vždy prekvapená, ako málo tolerance je v ľuďoch a koľko majú času, aby to vôbec riešili a aby si sadli k tomu stroju a napísali ten hejt. A strašne ma to mrzí, pretože my často o sebe hovoríme, že sme nesmierne tolerantný národ, ale potom keď príde na lámání chleba, tak sa veľakrát ukáže, že to nie je úplne pravda.
Zdroj: autorský článok, vlastné dotazovanie
