V situácii, keď sa Spojené štáty odkláňajú od užšej spolupráce s Európou a Rusko ďalej útočí na ukrajinskom území, sa drvivá väčšina štátnikov starého kontinentu zhodla na tom, že je treba posilniť vlastnú obranu a bezpečnosť. Čo všetko to môže pre Česko znamenať a aký dopad to bude mať pre ekonomiku?
Štvrtkového rokovania predsedov snemovných strán o obrane, ktoré zvolal premiér Petr Fiala, sa nezúčastňujú hneď dvaja šéfovia politických zoskupení zastúpených v parlamente. Predseda hnutia ANO Andrej Babiš i Tomio Okamura zo SPD totiž ponuku odmietli. Babiš v tej súvislosti poznamenal, že je pre neho toto téma napriek tomu prioritou. Zjavne to ale nestačí. Blížia sa parlamentné voľby, a preto dáva teraz od nepopulárneho zvyšovania takýchto výdavkov radšej ruky preč. Tomio Okamura, ktorého voliči tvoria do určitej miery i proruskí priaznivci, je iný kaliber. Nechce proti sebe zjavne poštvať tých najvernejších, ktorí by jeho účasť na takejto akcii považovali za zradu Putinovho režimu.
Avšak zvýšenie prostriedkov pre Česko je nevyhnutné. Trumpova hrozba vojenským opustením Európy nás predurčuje k tomu, aby sme sa o seba začali viac starať.
Dôvodov k obavám je vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine viac. V nasledujúcom roku navyše vyprší dohoda Nový START, ktorá obmedzuje jadrový arzenál Ruska a Spojených štátov. V súčasnosti majú podľa Federácie atómových vedcov obe mocnosti po viac ako päť tisíc jadrových hlavíc. V prípade Číny je to približne 500, Francúzska 290 a Veľkej Británie 225 hlavíc.
Česká vláda preto už tiež minulý týždeň rozhodla o postupnom navýšení výdavkov na obranu o 0,2 percenta hrubého domáceho produktu ročne do roku 2030. V roku 2030 by sme mali na obranu vydávať tri percenta.
Susedné Nemecko medzitým oznámilo, že zriadi dva obrovské fondy v objeme dohromady 900 miliárd eur, ktoré by mali financovať zbrojenie a infraštruktúru. Ide o najzásadnejší obrat v nemeckej hospodárskej politike minimálne od znovuzjednotenia krajiny v októbri 1990.
To všetko bude mať ale za následok nové rozpočtové napätia.
„Väčšie zadlženie Európy znamená hlbšie deficity, teda výraznejšie inflačné tlaky, ktoré by mali viesť Českú národnú banku k tomu, že bude znižovať svoju základnú úrokovú sadzbu ešte pomalšie, než sa doteraz očakávalo. A pretože od tejto sadzby sa pomerne tesne odvíjajú úrokové sadzby na vkladoch sporiteľov v bankách, napríklad na sporiacich účtoch, tie by mohli byť v nadchádzajúcej dobe úročené o niečo priaznivejšie, než sa doteraz mienilo,“
povedal ekonomický analytik Lukáš Kovanda pre LP-Life.
To však nie je jediný dôsledok opatrení vedúcich k posilneniu obrany. Náklady na požičiavanie rastú nielen u našich susedov, ale aj v Spojených štátoch, Japonsku aj v Austrálii. Ani Česko nezostáva ušetrené podobných dopadov.
"Vývoj sa silne premieta do zdražovania zdrojov, ktorými banky kryjú poskytnuté hypotéky. Takže napríklad sadzba päťročného korunového úrokového swapu stúpla minulý týždeň v stredu najvýraznejšie od minulého apríla. Od tejto sadzby sa pomerne tesne odvíja úrok na hypotékach pri takej častej, päťročnej fixácii. Pre banky je preto teraz krytie týchto hypoték dokonca drahšie ako pred rokom v tejto dobe,"
dodáva Kovanda.
Analytik Petr Bartoň prináša trochu iný pohľad. Podľa neho by naopak nižšie úrokové sadzby uľahčili nášmu priemyslu.
„Ale to by pomohlo všetkým. Priemyslu by napríklad pomohlo, keby konečne české stavebné konanie prestalo znemožňovať stavať,“
komentoval Bartoň pre LP-Life.
Analýza spoločnosti XTB tvrdí, že sa krajiny Európskej únie pravdepodobne nevyhnú zvýšeniu daní pri očakávanom zvýšení výdajov na obranu. A to aj napriek tomu, že takýto krok bude u voličov nepopulárny. Nemožno totiž očakávať, že by sa dostatok peňazí podarilo získať škrtnutím v iných oblastiach. Podľa uvedeného zdroja výdaje krajín Európskej únie na obranu rastú už od roku 2014, keď Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym.
"Postupný rast výdavkov ale nebol dostatočne rýchly. Aj preto sa teraz hovorí o rôznych akčných plánoch, pôžičkách, fondoch a ďalších zdrojoch peňazí, ktoré majú uvoľniť až 800 miliárd eur v nasledujúcich rokoch na preozbrojenie Európy,"
vysvetlil Českej tlačovej kancelárii hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka.
Kým priemerné zadlženie v Európskej únii je 82 percent hrubého domáceho produktu, v Taliansku dosahuje 137 a vo Francúzsku 112 percent, rozoberá ďalej šetrenie. Peterka kvôli tomu varuje, že by sa v takom prípade mohla Európa priblížiť dlhovej pasce, kedy by hrozilo, že problémy zadlženejších štátov budú musieť v budúcnosti riešiť tie rozpočtove zodpovednejšie. Napriek tomu platí, že obrana a bezpečnosť patria k prvoradým úlohám každého štátu. Výdavky na ne preto tiež niečo stoja. V dobe, keď sme pre Rusko nepriateľskou krajinou, to platí dvojnásobne.
Zdroje: vlastné dotazovanie, ČTK, Wikipedia