Herečka Míša Kuklová: Dve osoby mi priali smrť. Ale šrámy na duši z toho nemám
Známa a populárna herečka Míša Kuklová je tiež vynikajúcou maliarkou. Opýtali sme sa predovšetkým na túto jej záľubu, ale aj na jej milovaného syna, na cestovanie, obľúbený spôsob relaxácie a tiež na jej plány na tohtoročné leto.
Ste, pani Kuklová, známa a populárna filmová, televízna, seriálová a divadelná herečka. Ale málokto o Vás vie, že ste taktiež úspešná maľarka. Kedy ste začali s maľovaním a ste samouk?
Začala som v detstve. Maľovala som neustále. Hlavne zvieratá a portréty, a to, bez toho, aby mi portrétované v kľude sedeli. To bola dobrá škola. A potom som chodila na prípravku na UMPRUM, ale to ma nebavilo. V siedmej triede som potom začala hrať a herectvo ma učarovalo. Pre mladosť bolo akčnejšie. Na zárobok sa mi zdalo istejšie. Maľovanie zostalo koníčkom.
Maľujete predovšetkým portréty, či už ľudí alebo zvierat. A sú naozaj veľmi krásne. Ako si vyberáte svoje modely?
Vyberám srdcom, cítim, aká tvár ma priťahuje a mám chuť ju maľovať. Keď to tak nie je, namaľovať ju ani neviem. Možno trafím podobu, ale obraz nemá dušu. Je to s tým maľovaním zvláštne. Niečo mi maľuje ruka sama, ide to ľahúčko a inokedy to necítim a naozaj sa nedarí.
Plánujete nejakú výstavu svojich obrazov?
Veľmi rada by som si raz výstavu dopriala, ale nie som maliarka veľkých plátien, takže vyplniť priestor potrvá. Predsa len mám veľa práce a času na maľovanie veľmi málo.
Médiá sú známe tým, že ste prekonali zákernú chorobu. Čo Vám dodávalo optimizmus a silu a najviac Vás v tej dobe držalo nad vodou?
Slovo “prekonala” si netrúfam vysloviť. Z onkologického hľadiska sa to dá povedať až tak po desiatich rokoch. Ale priebežné kontroly sú doteraz v poriadku. Žijem s pocitom zdravého človeka a cítila som sa ním byť okamžite po odstránení nádoru. Nemala som strach, že by to nemuselo dobre dopadnúť, len som sa bála liečby, zmien, či budem schopná nás so synom finančne zabezpečovať a všetko zvládať. Psychicky ma upokojilo zistenie, že som mohla hrať už šiesty deň po operácii, a že sa teda o príjem obávať nemusím. Fyzicky aj psychicky mi pomáhala rodina. Aj vlna podpory priateľov a priaznivých duší na sociálnych sieťach bola úžasná. A ja za ňu vďačne ďakujem.
Objavili sa na sociálnych sieťach aj zlé správy? A ako ich zvládate? Je to v dnešnej dobe aktuálne. Zloba je na nich veľmi rozbujelá.
Asi len dvaja ľudia mi priali smrť, ale to samozrejme normálny človek nenapíše, takže niečo také mi šrám na duši nespraví. Každý známy človek zažije zlobu, ale tvárou v tvár vôbec, len v komentároch. Tiež ma trápili. A jedného dňa som sa začala na všetko dívať svojimi očami. Nikdy by ma nenapadlo napísať pod článok niekomu niečo negatívne, nieto zlé. Zlého je na svete dosť, je treba láskavosti. Podporovať, motivovať, nie zrážať. Preto dokážem prijímať len názory ľudí, ktorí pracujú na sebe a pomáhajú robiť svet lepším miestom. Tí, keď sdieľajú kritiku, tak vždy len súkromne a spôsobom, ktorý vás motivuje, nie zrazí. Negatívnych a nekvalitných ľudí už zo svojho sveta nekompromisne vyradzujem. Napriek tomu mali v mojom živote dôležitý význam. Keď sa učíme, potrebujeme ich. Vďaka zlým alebo komplikovaným ľuďom zdolávame ťažšie prekážky, vystupujeme z komfortnej zóny, silnie sme. Keď sme dosť silní, už nemajú žiadny prínos.
Váš syn Roman sa pomaly dostáva do puberty. Už sa na ňom prejavuje? A ako ste na to prípadne pripravená?
Je v puberte dlho a znášam ju dobre. Má ju mierne a je jednoduché spomenúť si na tú svoju, takže mám pochopenie.
Ako sa u vás prejavovala?
Nijako výrazne, od siedmej triedy som natáčala, takže som mala zodpovednosť. Bolo to skôr o tom, že človek prahoval po zážitkoch, domov som sa chodila len vyspať. Občas nejaký ten alkohol, prúserov bolo len pár.
Na mužov ste vo svojom živote nemala veľa šťastia. Už sa to mení?
Je to trochu zavádzajúca otázka, ktorá pôsobí negatívne. Skôr by som to definovala tak, že som nemala šťastie na muža vhodného ku mne. Mojím snom bolo stretnúť takého, s ktorým budem jedno telo, jedna duša, kde nebudú vážne spory, len láska. Keď sú si dvaja ľudia pevnou skalou, vzájomne si pomáhajú a chránia sa. Predstavovala som si, ako sa budeme aj ako babička s dedkom držať za ruky a cítiť vzájomnú lásku a radosť z blízkosti. Druhú časť otázky nechám bez odpovede s tým, že či sa mi poštastí, alebo nepoštastí - si ponechám už len v súkromí.
Rada cestujete. Kde sa Vám najviac páčilo?
Mám rada Thajsko, bola som tam veľakrát, Fuerteventuru, nádherné sú Seychely a Maledivy, ale ja toho v živote zas toľko nevidela, pretože sa rada vraciam.
Čo považujete za luxus a ako sa toto vnímanie vo Vašom živote menilo?
Luxus je pre mňa mať zdravie, prácu, milované ľudí okolo seba, vlastnú strechu nad hlavou, teplo, čo jesť, žiť v bezpečí. Všetko navyše považujem za superluxus.
Od malička počúvame - hlavne zdravie! Vieme, že to tak je, ale kým nezistíme, ako sme zraniteľní, je to pre nás fráza. Tiež som si myslela, že som nesmrteľná a že moje telo zvládne všetko. (smiech)
Máte náročné dni. Ako najradšej oddychujete a „dobíjate baterky“?
Dôležitý je pre mňa len spánok. Som zvyknutá neustále niečo robiť. Napríklad maľujem a z oka sledujem nejaký film. Rada trávim čas s ľuďmi, ktorých mám v srdci.
Čo plánujete na leto?
Cez leto hrám málo. So synom odletíme k moru a inak budem najviac doma a chodiť za priateľmi, ktorých cez rok málo vídam.
A na čo by ste sa rada spýtala Vy mňa?
Máte sa pekne?
Áno, mám. Navyše, keď môžem robiť krásne rozhovory, ako bol tento. Ďakujem Vám za neho.
Zdroj: autorský text, vlastné dotazovanie
