Jiří Ovčáček o koronavíruse a vzťahu s prezidentom: Aj v tom najčernejšom dni môžeme nájsť svetlo
O Jiřím Ovčáčkovi je známe, že si s prezidentom tyká, sú priateľmi a pravidelne spolu debatujú. A teraz je to presne sedem rokov, odkedy pre neho začal pracovať ako tlačový hovorca. Ako sa zmenil ich vzťah, ako prežíva súčasné koronavírusové obdobie a čo mu najviac chýba? Aj to prezradil v rozhovore pre LP-Life.sk.
Pán Ovčáček, ako prežívate súčasné náročné obdobie?
Aj napriek charakteru súčasného obdobia sa snažím udržiavať si pozitívnu myseľ. Najhoršie je, keď človek upadne do hlbokého smútku a vzdá sa nádeje. Podľa môjho názoru prežívame koniec jednej epochy, a s tým súvisia narastajúce rozpory doma aj vo svete. Pri pohľade na dianie okolo nás, keď sa objavujú nové a nové konflikty, šíri sa nebezpečné ochorenie, dochádza k útokom na korene kresťansko-židovskej civilizácie, hrozí pokušenie pozerať sa do budúcnosti s absolútnou rezignáciou.
Lenže práve táto spomenutá nádej, ktorá nás presahuje, nám hovorí, aby sme ďalej kráčali týmto životom. Majme obavu o svojich blízkych, ale nepodliehajme strachu. Aj v tom najčernejšom dni môžeme nájsť svetlo. Len ho musíme hľadať srdcom, nie v internetovom prehliadači.
Podľa všetkého ste zatiaľ Covid neprekonali. Ako sa chránite a máte z ochorenia strach?
Dodržujem odporúčané opatrenia, nielen kvôli sebe, ale takisto kvôli druhým. Rúško je výrazom úcty k blížnemu, nie je to nástroj neslobody, ako sa niektorí ľudia snažia tvrdiť. Keď máme nádchu, takisto nesmrkáme do ruky, ale do vreckovky. A keď je pandémia, nosíme rúško. Voči ochoreniu mám rešpekt, obavu skôr o svojich blízkych.
Čo vám v tomto čase robí radosť a ako zaháňate chmáry?
Obdobie pandémie je pre mňa spojené s dlhými prechádzkami. Aspoň dvakrát týždenne desať kilometrov chôdze v prírode. A aké krásne miesta pri tom možno v Prahe objaviť! Čas karantén a núdzových stavov však predovšetkým ponúka možnosť stíšiť sa. Poznať krásu ticha, ktorú nemožno zmerať. Dosiaľ sme žili vo veľkom hluku všemožných moderných prístrojov a práve súčasnosť nám umožňuje sa zastaviť.
Čo vám momentálne najviac chýba?
V čase najväčších obmedzení mi chýbala možnosť cestovať po republike na moje obľúbené miesta. Teraz, keď už PES šteká na trojku (pozn. red.: v čase, keď sme robili rozhovor, bol PES na stupni 3), je možné zaistiť si pri dodržaní epidemiologických opatrení ubytovanie a vyraziť na pár dní mimo Prahu. V mojom prípade ešte do väčšieho ticha, než ponúka koronavírusom utlmená metropola. Ticho všetkým srdečne odporúčam!
Opíšte nám aktuálnu atmosféru na Hrade. Aké to je, keď chýbajú turisti, je tam pusto a prázdno? Tuším, že ani hradní vojaci teraz nedržia stráž. Ako sa cítite, keď idete každý deň do práce?
Vojaci stráž držia, plnia svoje povinnosti. Ale máte pravdu, Hrad je nezvykle tichý a prázdny. Skoro ráno tak môžete pozorovať a počuť sokola myšiara, ktorý má hniezdo na hlavnej veži katedrály. Zvláštna atmosféra, v ktorej však môžete pocítiť dych minulosti.
Bol som vďačný, že som práve ráno pri ceste do kancelárie mohol zájsť do katedrály, prázdnej a velebnej, pokloniť sa národným svätcom. V samotných kanceláriách ale ruch zostal, v týždni máme aj v tomto čase mnoho oficiálnych akcií pána prezidenta. Ale teším sa, až opäť nastane čas, keď sa Hrad otvorí.
Ako sa ako občan pozeráte na kroky a opatrenia vlády v posledných týždňoch a mesiacoch?
Vláda je v nevídane ťažkej situácii. Musí chrániť ľudské životy, to najcennejšie, a zároveň riešiť ekonomickú situáciu. Mali by sme jej všetci držať palce. Situácia je ale trochu odlišná, opozícia namiesto toho vládu sústavne ostreľuje. Keď vláda pritvrdzuje opatrenia, volá po rozvoľnení, keď vláda rozvoľňuje, žiadajú sprísnenie.
Považujem to za smutný obrázok politických strán, ktoré samy seba nazývajú demokratické. Keď tečie do lode, všetci by mali ísť k pumpám. Na zúčtovanie bude čas, až odznie pandémia.
Vláde sa často vyčíta, že nemá plán. Lenže toto nie je socialistické centrálne plánovanie, to je pandémia vírusu. A vírus ľudské plány nerešpektuje. Považoval by som za slušné vláde pomáhať. A o tom, či ľudia považujú činnosť vlády za prospešnú, nakoniec rozhodnú slobodné voľby.
V starších rozhovoroch ste spomínali, že vás s pánom prezidentom spája priateľstvo, tykáte si a radi diskutujete. Je ale niečo, čo vás na ňom štve a čo sa mu nebojíte vyčítať?
Priateľstvo s pánom prezidentom je založené na dialógu. Teda si nevyčítame, ale otvorene si hovoríme svoje názory. Nemôžeme povedať, že by ma na pánovi prezidentovi niečo hnevalo. Každého človeka sa snažím brať takého, aký je. Mimochodom, len tak môžete niečo zmeniť: ak rešpektujete druhého a nevnucujete mu svoje pohľady na svet.
Je to presne sedem rokov, čo ste hovorcom prezidenta. Ako sa váš vzťah za ten čas zmenil?
Napadá mi, že sedem rokov, to je ako vojna za Márie Terézie. Ale práve úžasné je, že mojich sedem rokov nebolo vojnou, ale úžasne slobodným obdobím spojeným s nesmierne zaujímavou profesiou.
Mimochodom, som dosť vďačný práve za to, že pracujem v slobodnom prostredí, kde nevládne ideológia alebo umelohmotná a pokrytecká firemná kultúra. Na Hrade sa spája tradícia tejto krajiny s osobnosťou hlavy štátu. Je to neopakovateľné. Náš vzťah s pánom prezidentom sa za tie roky viac utužil vo vzájomnej dôvere.
Mali ste strach, keď si pán prezident pri páde poranil ruku?
Samozrejme, mal som o pána prezidenta obavu. Vďakabohu, všetko prebehlo bez komplikácií a ruka sa postupne hojí. Zaujímavé je, a to je vec historicky známa, že takéto situácie odkrývajú dosiaľ skryté. Pán prezident musí dočasne nosiť ortézu, potrebuje oporu pri chôdzi. A to vyvoláva v niektorých ľuďoch, ktorí sa dosiaľ tvárili ako etalóny morálky, temnú zúrivosť, pršia urážky a zlé slová. Čo dodať? Ako hovorí pán prezident, politika sa nerobí nohami, ale hlavou.
Ste známy svojím cestovaním po Česku vlakom, pešími túrami. Aj teraz na Instagram dávate fotky…
Áno, niet nad poriadny výlet v prírode. Jeseň je krásna aj svojou vôňou, ktorá poukazuje na to, že v odchode starého je už zapísaný nový život, ktorý sa zjaví na jar. Mimochodom, všimnite si, že neskorá jeseň odkrýva v krajine nečakané pohľady do diaľky. Na jar budú opäť zakryté čerstvo zeleným lístím.
Zastavujú vás ľudia na ulici? A ak áno, o čom sa chcú rozprávať?
Občas sa to stáva. Vyjadrujú podporu pánovi prezidentovi, chcú vysvetliť niektoré názory alebo komunikovať tie svoje, zriedka si niekto posťažuje. Veľmi rád s ľuďmi hovorím.
Aké knihy ste v poslednom čase prečítali? Videli ste prípadne nejaký zaujímavý film a seriál?
Prečítal som napríklad román Viktoria od Knuta Hamsuna, nórskeho nositeľa Nobelovej ceny s veľmi zložitým životným príbehom. Nesmeli chýbať romány od mojej milovanej Agathy Christie. A veľmi rád čerpám pre život, každý deň prečítam aspoň úryvok, priezračný prameň slova z Knihy kníh – Biblie.
Čo sa týka filmu, nechcem byť monotónny, ale nenechám si uniknúť Poirota. Odporúčam Vraždu v Orient exprese, záver filmu má duchovnú hĺbku. Nie je to teda snímka na odpočinkový filmový večer.
