Jana Dolanského a jeho manželku Lenku Vlasákovou sme stretli na udelení cien Českého leva. Prezradili nám, čo robia vo voľnom čase, a ako ťažké to majú v dnešnej dobe mladí herci. Tiež povedali, ako vnímajú herecké výkony svojho syna Maxa.
Jan: Ak ich nie je príliš veľa za rok, tak áno, ale myslím, že práve Český lev alebo Karlovarský filmový festival sú akcie, kde by človek mal byť, ak sa zaujíma o film a naše povolanie.
Lenka: Ani ťažšie, ani ľahšie.
Jan: Majú to iné.
Lenka: Majú to trošku iné, ale zase nie tak úplne iné.
Povedala by som ani ťažšie ani ľahšie.
Jan: My to s ním nepreberáme a jedna vec je, že náš syn už býva sám, nebýva s nami. A druhá vec je, že on si do toho nenechá hovoriť a my mu do toho ani hovoriť nechceme.
On si na tie veci prichádza sám a takto je to správne.
Jan: Mám vysnívanú úlohu hrať kári na chalupke s minimom textu a hŕstkou natáčacích dní.
Lenka: (smiech) To je výborné. No, tak ja by som si tam sadla niekde pod strom s knihou a bolo by to fajn.
Jan: Ak by na to bol čas a priestor, tak si myslím, že českí herci sú schopní pre úlohu urobiť čosi, ale je dôležitý ten čas.
Lenka: To, že sa človek kvôli úlohe nechá ostrihať alebo oholiť hlavu, alebo schudne, tak to je normálne u nás.
Všetci sme ochotní pre to urobiť všetko, keď je to zaujímavá téma a viete prečo.
Jan: Niekedy mám pocit, že ma oslovujú už len tou postavou a na toho Jana Dolanského trochu zabudnú, ale to je asi v poriadku.
To je zaujímavá otázka. Honza Dolanský sa občas venuje svojmu najmladšiemu synovi, pretože s ním je neustála zábava a je to studnica rôznych lumpární, takže s ním sa dá tráviť naozaj veľa času.
Lenka: V poslednej dobe mám pocit, že začínam myslieť na seba. Keď mám voľný čas, rada sa stretnem so svojimi kamarátkami, na ktoré som predtým nemala toľko času, rada si idem zacvičiť, idem si ku kaderníkovi, rada si idem do kina alebo do divadla.
Snažím sa naplniť ten čas tak, aby som nemala pocit, že mi tie dni utiekajú.
Vďaka tomu, že tie deti už nie sú viacmenej doma, okrem Johana, tak toho priestoru je viac.
Lenka: My sme si urobili úžasný obed na záhrade a urobili sme si ho naozaj pekný, taký letný a povedali sme si, že je to k tomu MDŽ.
Jan: Kvietok nebol, ale teraz sa ešte pracuje na darčeku doma. Viac nemôžem povedať, takže to príde až prídeme domov, aby nebol vylágož od Johana. (Smiech) Ja to nemôžem prezradiť.
Zdroj: vlastné dotazovanie, autorský článok