Marek Eben po skúsenostiach na magistráte: Stratil som všetky ilúzie o tom, že by sa tam dalo niečo vytvoriť

Stretneme sa na slávnostnom odovzdávaní dýchacej veste pre sedemročnú Aničku, ktorá trpí nevyliečiteľnou chorobou pľúc zvanou bronchiektáza. Keď ste o tejto chorobe počuli, čo Vás na tom zaujalo a dotklo sa Vás?

Vôbec som netušil, že niečo také existuje, to po prvé. Po druhé to, že to môže dostať sedemročné dieťa, som tiež netušil. Je veľa vecí, ktoré možno skôr boli, ale nevedeli sme odhaliť, prečo sa to deje. Povedalo sa „no, to dieťa je také chudé, ono moc neprospieva“, ale tá príčina sa možno ešte nepoznala. Dnes je výhoda, že nájdete tú príčinu a môžete s tým niečo robiť. Samozrejme je fajn, keď sa tomu celá rodina postaví, to je vždy veľká pomoc. Najväčšiu pomoc máte v tej rodine. Je fajn, že u Aničky sa to práve rozšírilo aj na tú rodinu tých podporovateľov.

Keď môžete odovzdať niečo také, čo vám pomôže zlepšiť život, tak je to veľmi cenné. Poznám to z vlastnej skúsenosti.

Tie hendikepy sú veľmi nespravodlivé v tom smere, že keď sa vám niečo také stane, tak nielenže vás to obmedzí zdravotne, že nemôžete robiť všetko, čo robia ostatní, ale keď sa vám to stane v dospelom veku, tak ako sme to zažili my, tak vlastne ten človek, ktorého to stretne, príde o prácu a sociálne upadne úplne na sociálne dno, a s tým sa žije celkom zložito. Je skvelé, keď sú ľudia solidárni a nejakým spôsobom mu pomôžu, pretože ten svet nie je úplne spravodlivý. Veľmi často platí, že sa zlepšujete podľa toho, na koľko máte, aké máte prostriedky. A samozrejme dobrá zdravotná starostlivosť a prostriedky na to, aby ste ju mohli pokryť, tak tomu určite pomôžu, a keď sa na to ešte pridajú ľudia, tak je to skvelé.

Myslíte si, že sa v českej spoločnosti dostatočne rieši choroba pľúc?

Ja si myslím, že sa v českej spoločnosti rieši choroba ako globálne pomerne dosť, to nemusia byť len pľúca. Napríklad osveta, ktorá nastala v karcinóme hrubého čreva, tak už teraz vidíte tie výsledky. Je to preto, že sa o tom hovorí, že ten štát vybuduje nejaké mechanizmy, že vám to príde do schránky a povedia vám, že ste už v tom veku, že by ste mal ísť. Potom prídu vaši priatelia, ktorí už na tom boli a povedia, že mi to môžu odporúčať, že budem mať dobrý pocit. Všeobecne je to povedomie lepšie. Ďalšia vec je, že to české zdravotníctvo je vážne v veľmi dobrej kondícii.

Ja neviem, či si ľudia uvedomujú, čo dostanú za to, čo platia. Pomer cena výkon v českom zdravotníctve je mimoriadny. My sme naozaj na tom veľmi dobre.

Vždy ma mrzí, keď tieto ľudia nariaďujú na to české zdravotníctvo, ako to vyzerá. Ja by som ich všetkých poslal, nech sa dajú ošetriť v Británii alebo vo Francúzsku, a budú utiecť do Českej republiky, aby si užili trochu toho luxusu, pretože naozaj u nás vzhľadom na to, koľko tieto ľudia nasypú do toho systému, tak to, čo dostanú späť je impozantné. Máme skvelých doktorov.

Loft 3+kk na prodej s terasou, Praha Modřany, Praha 4

Show property

V poslednej dobe sa šírili informácie a obrovské titulky, že odchádzate do dôchodku. Ako je to doopravdy?

Nie, že odchádzam do dôchodku, ja som v dôchodku.

Ja som bol v dôchodku rok, a ani som nevedel, že v nom som.

Mne sa zatiaľ toho veľa nezmenilo. Keď poviete niekde, že odchádzate do dôchodku, tak médiá tieto vety milujú. Čokoľvek, čo sa dá vytrhnúť z kontextu, teším sa, čo sa vytrhne z kontextu nášho rozhovoru, tak sa s veľkou chuťou použije. Hovorí sa tomu clickbait. Je to preto, pretože médiá robia biznis a potrebujú, aby tí čitatelia klikli na ten článok. A čím viac bude šokujúci ten titulok, tým viac ľudí na to klikne. Ja som proste normálny dôchodca ako mnoho ostatných ľudí. Normálne pracujem, ako väčšina z nás, ktorí ešte môžu.

Vo Vašej poslednej knihe píšete, že ste už bol na úrade práce na Prahe 8 už v roku 2023, a že ste sa tam bál. Čo sa tam dialo?

No, to je dlhá historka pre toto rozprávanie. Ale v knihe si to ľudia môžu prečítať. (smiech)

S manželkou máte nádherný vzťah, ste spolu rad rokov a ste inšpiráciou pre mnohých. Ako to zvládate? Aký máte recept na dlhodobé manželstvo?

Musíte mať šťastie, najprv. Pretože všetci sme nesnesiteľní absolútne, jeden ako druhý. Ja by som sám so sebou žiť nechcel. Všetci sme na niečo vyhodení, a každý niečo také má. Keď nájdete partnera, ktorý je schopný to zniesť, tak vy by ste sa mali naučiť zasa zniesť tie veci, čo robí on. Keď sa to podarí, tak to potom prináša ovocie. Potrebujete samozrejme obrovskú mieru tolerance, o tom niet pochybností. Musíte ledacos vydržať, čo vám ten život prinesie.

Boli sme na hendikep mojej ženy úplne nepripravení a proste to prišlo.

Naučil som sa, že najlepšie je prežiť každý taký deň a nestarať sa, čo bude. Aj tak to dopadne inak, než si myslíte. Takže robiť to najlepšie, čo môžem v danej chvíli robiť a veľmi sa nestarať, čo bude potom.

Je pre Vás Praha dostatočne bezbariérová?

Nie, vôbec nie. Ona za to tá Praha úplne nemôže, pretože je tam veľa histórie a s tou je s bezbariérovosťou vždy problém. Keď máte históriu, tak máte dláždenie a schody, úzke schodisko a máte veľa komplikácií. Potom samozrejme máte miesta, kde by sa to dalo ľahko upraviť a vylepšiť, ale nie je k tomu žiadna vôľa, ako napríklad klesania na rohoch. Keď máte prechody pre chodcov, tak keď pojedete do Londýna, tak tam máte každý taký prechod typizovaný. Je tam diel a vy, keď ste s vozíkom, alebo s kočíkom, tak zídete na tú vozovku a zasa vyjdete na druhej strane späť. O tom si môžeme nechať len snívať v Prahe.

Je neuveriteľné, že takáto banálna vec nenašla svoje riešenie. Ja som v svojom čase bol kvôli tomu na magistráte.

Kvôli tomu bola celá schôdza. Tá schôdza skončila tým, že sa hádali o tom, čí zásluha bol bezbariérový nástupný ostrovček na Vodičkovej ulici. Tak o tom bola dlhá diskusia, či si to má pripísať k dobrému táto koalícia alebo tá predchádzajúca. Potom sa z toho urobil zápis, a to bolo posledné, kedy som o tom niečo počul. Stratil som všetky ilúzie o tom, že by sa tam dalo niečo vytvoriť. Myslím si, že som mal celkom nápad, ktorý by sa dal presadiť, ale tá vôľa tam nebol žiadna.

Nemrzelo Vás to? Neplánujete, že by ste to skúsil znova?

Ja neviem. Ja to neviem. Môžem im len povedať, čo si myslím, že by som považoval za správne, ale už nemám trpezlivosť počúvať hádky o tom, kto sa zaslúžil o tú jednu bezbarierovú zastávku na Vodičkovej ulici.

Prozraďte mi na záver Vaše plány do budúcnosti. Odišli ste z divadla, ale je tam niečo, čo budete robiť?

Ja som z divadla síce odišiel, ale ten kontakt s tým divákom mám stále, s tým živým divákom. Jednak hrám vo Viole dve predstavenia, jednak stále hráme s kapelou. Takže ten živý kontakt s publikom mám. To by mi chýbalo. Myslím si, že keď to človek nemá, že to nie je pre neho zdravé, ktorý sa pohybuje v showbiznise alebo v hudbe alebo v divadle. Potrebujete toho diváka, pretože tú odpoveď potom dostanete hneď. Hneď na tom predstavení viete, či to robíte dobre alebo nie. Ďalej bežia tie projekty, ktoré robím. Čo neviem, ako dlho ešte vydržia. Nemyslím si, že to je na večnosť. Teraz nás čaká Stardance, ktorá bude po tých športových halách, do toho točíme Plovárny. Ak mi to Česká televízia nechá robiť, tak Plovárny budem robiť, dokým to pôjde. To je niečo, čo ma stále ešte veľmi baví a teší.

Zdroj: autorský text, vlastné dotazovanie