Danuše Nerudová sa rozhodla vstúpiť do politiky hneď vo funkcii prezidenta, čo prezrádza nemalé ambície. Hoci sa túženému cieľu priblížila, nakoniec zostala tesne na nepostupových priečkach. Politickú chuť ju neprešla a v farbách hnutia STAN sa vrhla do europarlamentu a je jednou z najvýraznejších tvári tamšieho zboru. Pozornosť vzbudzujú strets s matadormi tzv. desolé scény alebo snahou naskočiť na aktuálne témy, naposledy napríklad fotkou v generálskej uniforme.
Motivácia ľudí k vstupu do aktívnej politiky býva rôzna. Často v nich figuruje túžba po moci, dobre platenom obžive a mimoriadnej pozícii, v ktorej sa dá o čomkoľvek rozhodovať. Vo funkcii zastupiteľov (od obcí, cez kraje až po snem alebo europarlament) dlhodobo žijú aj tzv. chovné členy týchto zborov.
Pre nich je alfou a omegou samotná príslušnosť k onomu zboru spojená s istými materiálnymi výhodami (od odmeny pre neuvolnené obecné zastupiteľstvo, až po poslanecké náhrady a asistentov). Zdá sa, že pre Današu Nerudovou (STAN) sú všetky uvedené aspekty politických pozícií spojením príjemného s užitočným.
Politiku tejto slečny sa začala odvrchom pokusom stať sa prvou českou prezidentkou a zatiaľ bola jedinou ženou v tomto súboji, ktorá sa úspechu aspoň priblížila. Aspoň v porovnaní s predchádzajúcim kolom volieb, v ktorom sa žiadna žena nezúčastnila.
Zatiaľ čo jej kolegovia, ktorí sa prostredníctvom volieb stali viditeľnými a za krátko sa pokúsili o kandidatúru v senáte, Nerudová kapitalizovala podporu z prezidentskej kampane vo voľbách do Európskeho parlamentu, čo bola drobná novinka v taktike útoku na politické funkcie.
"Prezidentský" elán jej pri tom neopustil. Ako politička si obratne vie poradiť, ako použiť kroky Chrobáka Pytlíka pri prelete z kvetu na kvet so sladkou šťavou. Od prezentácie politiky pre mladých, cez racionálnu podporu zelenej politiky ľahko preletela k automobilovému priemyslu, kde sa jej podarilo zaujímavá pirueta.
Členstvom v pracovnej skupine sa zasadila o úľavu v poplatkoch pre európske automobilky. Intenzita jej zapojenia do tejto snahy Európskej ľudovej strany nie je bežným smrteľníkom úplne známa, avšak prihlásil sa k nej dokonca aj jej europoslanecký kolega a politický rival Filip Turek. Čestný doživotný prezident strany Motoristi sebe k parazitovaniu na cudzom dielku pristúpil kreatívne, asi vďaka svojej pôvodnej profesii dizajnérskeho grafika, ktorú vyštudoval na strednej súkromnej škole.
Politici navzájom po sebe štekajú občas chcú to isté, len sa to hanbia povedať. Tematická univerzálnosť europoslankyne však týmto nekončí, aktuálne sa rieši bezpečnosť Európy, teda nie je dôvod sedieť v kúte.
"Dôležitým bodom je aj rola Európskej investičnej banky, ktorá obranné projekty prakticky nefinancuje. Pravidlá musia byť nastavené tak, aby inovatívne firmy získali kapitál pre škálovanie technológií. Zároveň je ale aj nutné dbať na vyváženú konkurenciu v sektore, aby dominanciu nezískalo len niekoľko veľkých firiem na úkor malých a stredných podnikov, ktoré sú zdrojom inovácií,"
Střílela z kulometu Danuše Nerudová na sieti X.
V rétorike tejto strelnice je cítiť pôvodnú profesiu profesorky ekonómie, keďže nechýba "škálovanie technológií" a už niekoľkokrát spomenuté "malé a stredné podniky". Avšak na doprovodnom obrázku, asi z dielne AI, je Danuše Nerudová v generálskej uniforme U.S. Army.
Ex-prezidentská kandidátka sa nespokojí s pozíciou chovného člena strany a na ďalšom sneme STANu možno bude chcieť nastúpiť do vedenia strany. Chuť by určite bola, otázka je, ako sa to bude páčiť jej spolustraníkom. Politika si okrem tematickej univerzálnosti vychutnáva v diskusných provokáciách svojich kolegov z opačného politického spektra s osobitným zreteľom k tzv. desolé scéne, čo je doprevádzané hojným sociálne-sieťovým hejtovaním. Okrem predvolebnej debaty s Turkom sa v tomto duchu nieslo jej pošklebovanie smerom k rusofilnosti Jaroslava Foldyny (SPD).
Politik, ktorý sa tlačí vpred, ako len dokáže, nie je úplne zvyčajným javom poslednej doby. Lebo v vládnej koalícii Spolu sa nikomu vpred príliš nechce a v opozičnom ANO zase nikto nikam veľmi nemôže.
Zdroje: autorský text, komentár, seznam.medium.cz, fakticke.info, tvorimeevropu.cz, x.com