A je to tu. Zákaz vychádzania. Ono teda, kam by sme chodili, keď je všade zatvorené… Keď som bola malá, a to vlastne trvá dodnes, predstavovala som si, ako sa asi musia cítiť ľudia vo väzení. Teraz už to viem, len s tým rozdielom, že väzni vo väčšine prípadov nemusia pracovať. Na druhú stranu ale nemajú internet, Netflix ani iné vymoženosti, takže sa nebudem sťažovať. Tento stav je však skutočne znepokojujúci…
Ako sud?
Neviem, ako ste na tom vy, ale toto déjà vu z jari sa mi vôbec nepáči. Nielenže nutne potrebujem svojho kaderníka, manikérku, pedikérku a kozmetičku, ale ak okamžite neotvoria fitká, tak budem za chvíľu vyzerať ako na jar – ako sud. Nie, že by som nechodila behať a necvičila doma, ale vonku začína byť už fakt kosa a prší. A to ma potom to behanie veľmi nebaví a cvičenie doma nie je nikdy také efektívne, ako keď vás ťahá skupina alebo vás hecuje váš tréner, ktorému platíte nekresťanské peniaze za to, že vám vraví, že ste tučná.
Otvoriť v galérii (4)
Žena na startuSource: Pixabay.com/ryanmcguire
Karanténa, ktorá nemá hlavu ani pätu
Na jar sme si to vyskúšali a úspešne sme to prežili. Ale teraz je iná situácia. Hoci je oveľa viac nakazených i hospitalizovaných, ľudia nechcú zostávať doma. Už sú z toho unavení. Niektorí ani nedodržiavajú karanténu, aj keď sú Covid pozitívni, pretože im je dobre, takzvane nemajú príznaky. A to sa karanténa skrátila zo 14 na 10 dní! Čo je tiež otázka… Je to málo? Je to veľa? Veľa je to podľa mňa pre tých, ktorým bola prikázaná karanténa z dôvodu styku s nakazeným, hoci mali negatívny test. To je potom peklo! A navyše musia ísť na rozdiel od pozitívnych ľudí na druhý test, aby sa pozitivita stopercentne vylúčila, hoci tí pozitívni sa môžu po ukončení karantény vrátiť bez testu späť do spoločnosti. Pre mnohých to nemá hlavu ani pätu.
Takže krátka alebo dlhá?
Niektorí chudáci sú doma ešte dlhšie, pretože zbytočne dlho otáľajú s testovaním. Nie je im veľmi dobre, myslia si, že sú len prechladnutí, alebo sa im nechce platiť vysokú čiastku za test. Covid je totiž nevyspytateľný a útočí vo vlnách. Jeden deň je vám fajn, ale na ďalší deň máte pocit, že ste na smrteľnej posteli. V tú chvíľu kontaktujú obvodného lekára alebo hygienu, odkiaľ ich odošlú na testy zdarma. Dni ale ubiehajú… z desaťdňovej karantény je zrazu dvadsať aj viac dní. Na testy nie je jednoduché sa dostať, pretože odberové miesta nestíhajú a výsledky trvajú aj dva dni. A karanténa sa počíta od získania výsledku testu. Každopádne… ako môžete s istotou vedieť, že desať dní je akurát?! Kto vám zaručí, že potom nie ste infekční? Okolo koronavírusu existuje celý rad neznámych a odpovede nemajú ani tí najpovolanejší.
Otvoriť v galérii (4)
Ženy za mřížemiSource: Profimedia
Pronájem mezonetu Josefov 2+kk, Praha, Praha 1
Show property
Začínam mať zase depresiu
Ja osobne som si svoju karanténu ako pozitívna odbila len v dĺžke tých desiatich dní. Príznaky ochorenia nepretrvávali, takže som smelo vyrazila späť medzi ľudí. Teraz pozitívna nie som – zrejme (netuším) – nebola som na ďalšom teste, ale aj tak som doma. Prečo? Ako som už spomínala, kam by som aj šla? Do práce, nakúpiť a domov. Keď si to stále dokola opakujem, začínam mať zase depresiu. Ako dlho toto ešte potrvá? Kým sa nakazí celá republika?
Párty na tajňačku
Zákaz vychádzania po deviatej večer tak podľa mňa už nič moc navyše nerieši. Mnoho ľudí má na tajňačku otvorené svoje podniky, kde usporadúvajú tajné párty, o čom sám veľmi dobre vie aj bývalý minister zdravotníctva Roman Prymula.
Pochybujem, že sa tým zabráni stretávaniu sa ľudí na bytoch. Ak teda nebudú bonzovať susedia. Lenže u nás záchranné zložky neustále trpia nedostatkom zamestnancov, takže kto bude kontrolovať tieto domáce techtle mechtle?
Otvoriť v galérii (4)
Ženy na večírku. Source: pixabay.com/jamiehines1
Hľadá sa pes… Zn. Ponáhľa to
Najmä by ma však zaujímalo, ako to budem ja osobne riešiť so svojím milencom. Nemáme spoločnú domácnosť, čo úprimne ani veľmi nechcem, aby tu spal do rána, takže ho vždy okolo polnoci vykopnem. Teraz tu ale bude musieť prespať až do rána, aby nemal problémy s prípadnou políciou. Tak snáď to nejako zvládneme, držte nám palce.
Premýšľala som, že si ako zvyšok republiky zaobstarám psa. Alebo aspoň psa na baterky. A potom s pocitom rebélie vyrazím po deviatej večer na prechádzku! A čo vy, ako zvládate tento novodobý väzenský systém?
