Na rovinu: Európa hľadá nového lídra. Macronovu úlohu len ťažko prevezmú predstavitelia Európskej únie
V kontexte geopolitického diania bude Európa potrebovať nového lídra. Aspoň takého, akým je v súčasnosti Emmanuel Macron. Politické vody vo Francúzsku sú však teraz búrlivé a nie je jasné, či dokážu zrodiť podobne výrazného politika. Aktuálne sa zdá, že Francúzom sa Macronova silná ruka začína prejedať a môže ho vystriedať niekto, kto sa navonok nebude tak veľmi prejavovať a bude sa snažiť skôr riešiť domáce problémy. O slovo sa však hlási nový záujemca, zatiaľ nezvolený nemecký kancelár Friedrich Merz.
Nič netrvá večne, ale aktuálne svetové dianie po Trumpovej revolúcii skutočne prináša mnoho výziev. Blond podnikateľ síce bude pri moci "len" štyri roky, ale ak by sa Američanom páčil jeho návrat do minulosti, už teraz sa profilujú jeho ešte konzervatívnejší nástupcovia.
Jeden takýto pretendenta sa práve predstavil v nedalekom Mníchove. Viceprezident JD Vance v skrytosti drsnáckej rétoriky fakticky oznámil, že USA rezignujú na svoje globálne postavenie, ktoré získali víťazstvom v studenej vojne. Vracajú sa nejaký ten storočí späť, do doby tzv. koncertu veľmocí. Jeho melódie prvýkrát zazneli po porážke Napoleona, keď si víťazi začali parcelovať Európu podľa mocenských ambícií, menšie štáty sa im museli podriadiť.
Európske kormidlo sa neovláda z Európskej únie
USA však tento princíp dokázali prekonať a vybudovať unipolárny svet, kde hlavné slovo má americký hegémon a nikto sa s ním nerozpráva na úrovni rovný s rovným. Na oplátku mu nič nenažíva, len ponúka svoje tovar na nákup. Za týmto účelom si udržiaval aj vazalskú organizáciu zvanú NATO. Američanov to samozrejme niečo stálo. Vance však povedal, že Američania už na koncerte nebudú hrať sólovku. Potom sa zasmejal falošným tónom z huslí európskych štátov.
Zabudol však povedať, že týmto prístupom naladil nástroj predovšetkým Rusom a Číňanom, keďže Európania si po skúsenostiach dvoch svetových vojen a jedného studeného konfliktu založili Európsku úniu, aby sa svojho víťazstva na velmocenskom koncerte vyvarovali. Na ich dvore sa odohrávali melódie plné hromadných hrobov a totalitnej perzekúcie. Americké farmy boli podobných výjavov z prvej rady ušetrené.
Európska únia je zväzok, kde sa podobné koncerty prísne zakázali a dlho sa zdalo, že ani Američania nechcú, aby sa Nemci alebo Francúzi opäť rozparádili, pretože ich dokázali do svojich vojen nevyberavo vtiahnuť. Pri kritike európskej vojenskej slabosti sa dnes zabúda, že to bol dlhé desaťročia žiadaný stav. Predovšetkým vo vzťahu k Nemecku, ktoré dalo svetu nacizmus.
Aktuálne to vyzerá, že táto premisa vzala za svoje. O slovo sa teraz hlási aj samotní Nemci pod vedením Friedricha Merze. Ten síce nemá žiadnu exekutívnou funkciu, ale predpokladá sa, že po víkendových voľbách bude kandidátom na kancléra a čoskoro bude aj menovaný.
Za kormidlom by tak mohol vystriedať Emmanuela Macrona. Francúzsky prezident býva právom obviňovaný z arogancie, ale je v súčasnosti európskym politikom číslo jedna. Briti totiž po brexite stoja trochu sám, Nemci po výraznej Mergelovej postavili do čela nerozhodného Scholze. Macron je tak jediný, s kým si volá Trump, kedysi mal ambície aj upokojiť Putina, čo sa mu za dlhým stolom nepodarilo (pozri úvodnú fotku).
Slovenskí politici robia všetko, aby pri kľúčových rokovaniach nesedeli
Macron si výraznú úlohu v zahraničnej politike užíva, lenže do konca mandátu mu zostávajú dva roky a v súčasnej rozbúranej vnútropolitickej situácii nie je jasné, koho do Elyzejského paláca v budúcich voľbách Francúzi pošlú. Rozhodný Merz to najskôr všetko vníma a chystá sa vniesť do politických pomier nový vietor.
Možno niekomu príde zvláštne, že prim hrajú v Európe politici mimo štruktúry Európskej únie. Lenže na príklade slovenských politikov naprieč politickými stranami môžeme vidieť, že tu veľká ochota k väčšej integrácii nie je. Európska komisia s von der Leyenovou môže mať zásadné slovo pri plánovaní úniínskej legislatívy, ale v geopolitických otázkach nič nerozhoduje, preto sa s ňou ani nikto nebaví. Tak si to štáty nastavili.
Analogicky sa Česi nemôžu čudovať, že na Macronovu schôdzku ohľadom európskej spolupráce vo veci vyjednávania o Ukrajine neboli pozvaní. Česi robia dlhý nos na Euro, migračný problém, energetickú politiku či ekologickú transformáciu. Kto sa z európskeho spoločenstva vylučuje, nemôže sa čudovať, že nesedí pri stole. Navyše jaderný tender súčasná vláda hodlá priklepnúť Južnej Kórei, čím nepomohla jadernému spojenectvu s Francúzskom, za ktoré nedávno Macron v Česku hovoril. Minulá vládna garnitúra síce chcela tender podľa Zemanových nôt priklepnúť Rusku, ale šlo z neho vytiahnuť viac.
Česi navyše na európskej mape veľa miesta nezaberajú. Politici naprieč stranami by tak mali pomaly premýšľať, ako sa dostať do priazne nového európskeho neformálneho lídra. Nápovedou môže byť, že ho očividne trápi migračný problém a situácia na hraniciach so svojimi susedmi. Doterajšia skúsenosť dáva tušiť, že aj budúci český líder na neho bude v jeho trápení robiť sebestredný dlhý nos. Macron svoju jadrovú súťaž nedostal a nechal malú krajinu mimo rokovacího stola. Melódie, ktoré sa u stola veľkej politiky budú hrať, tak najskôr budeme počúvať opäť spoza zatvorených dverí.
Zdroje: autorský text, komentár, x.com, irozhas.cz
