Najčernejšie scenáre sa zatiaľ nenaplnili. Zatiaľ čo na začiatku pandémie koronavírusu sa jej význam zľahčoval, prakticky hneď vzápätí začali experti maľovať čerta na stenu a predikovali finančnému sektoru temné časy. Realita je relatívne striedma a česká ekonomika sa aj napriek medziročnému prepadu drží na dobrej úrovni. To platí o počte nezamestnaných, ako aj o výsledku ekonomiky ako takej.
Najviditeľnejším dopadom na ekonomiku je vždy nárast nezamestnanosti a s ňou súvisiace ukazovatele. V Českej republike však samotná nezamestnanosť stále ešte nerastie tak dramaticky, hoci za nízke čísla môže predovšetkým to, v akom stave sa Česká republika nachádzala ešte pred epidémiou.
Nezamestnanosť v číslach
Úrad práce ČR k poslednému dňu minulého roka, teda k 31. 12. 2020, evidoval o 17 451 viac uchádzačov o zamestnanie, než tomu bolo predchádzajúci mesiac. Podiel nezamestnanosti podľa dostupných dát vzrástol na 4 %. V novembri to pritom ešte bolo 3,8 %. Nenaplnili sa tak vyhliadky OECD, ktoré s ohľadom na koronavírus predikovali desaťpercentnú mieru nezamestnanosti. V súvislosti s ľahko rastúcou nezamestnanosťou však tiež vzrástol aj počet voľných pracovných miest.
Pozitívnou správou je nepochybne aj informácia z októbrových dát Eurostatu, a to, že Česká republika má v rámci medzinárodného porovnania najnižšiu mieru nezamestnanosti v celej Európskej únii.
„Prepad zamestnanosti je značný najmä v odboroch, ako sú doprava, ubytovanie a stravovanie. Na druhú stranu, nových zamestnancov naberalo stavebníctvo, verejná správa či IT a telekomunikácie,“
uvádza ekonóm Petr Dufek.
Otvoriť v galérii (2)
Muž sedící a uliciSource: Pixabay.com/lannyboy89
Spoločnosť zmenila svoje správanie
Ako už však bolo uvedené, nemenia sa len ekonomické ukazovatele, ale aj to, ako sa česká spoločnosť chová. V priebehu prvej vlny napríklad došlo k osemdesiatpercentnému poklesu pohybu osôb na verejných miestach, najmä v rámci sektoru služieb (t. j. v kaviarňach, reštauráciách a obchodných domoch), to isté sa neskôr zopakovalo po vianočných sviatkoch, ako uvádzajú dáta spoločnosti Google. Práve do tohto sektoru tak musí mieriť pomoc štátu v najväčšej miere.
Budúce čísla ovplyvní očkovanie
Miera nezamestnanosti v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne porastie. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch zohrá v tejto oblasti rolu zimná sezóna, ale nemalou mierou sa na miere nezamestnanosti bude aj naďalej podieľať celosvetová koronavírusová pandémia. Hoci sa už začína očkovať vyvinutými vakcínami, do normálneho stavu sa bude spoločnosť vracať len veľmi pozvoľna. Vývoj nezamestnanosti tak bude závisieť predovšetkým na preočkovanosti, a preto sa môžu odhady od výsledku líšiť. Rovnaké to bolo aj v roku 2020. Predikcia týkajúca sa miery nezamestnanosti minulého roka sa pred pandémiou pohybovala v rozmedzí 2 – 3 %. A dnes z údajov českého Ministerstva práce a sociálnych vecí vieme, že sa vzhľadom na okolnosti dostala ku koncu roka na celé 4 %.
Nezamestnanosť a štátny rozpočet
Zatiaľ čo nezamestnanosť tak evidentne Českú republiku príliš trápiť nemusí, iné makroekonomické ukazovatele áno. Na boj s nezamestnanosťou totiž vláda vynakladá pomerne značné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktorého výdajová časť tak neúprosne rastie.
Otvoriť v galérii (2)
Ministryně financí Alena SchillerováSource: Archiv A. Schillerové
Vláda v čele s ministerkou financií Alenou Schillerovou schválila rozpočet na rok 2021 so schodkom vo výške 320 miliárd korún (takmer 12,3 miliardy eur, pozn. red.), ale predsedníčka Národnej rozpočtovej rady Eva Zamrazilová varovala, že sa pravdepodobne vyšplhá až cez hranicu 400 miliárd korún (asi 15,3 miliárd eur, pozn. red.). Samotná ministerka financií sa neskôr vyjadrila, že tento odhad môže byť skutočne reálny:
„Neviem, poviem to na prelome februára a marca. Nemôžem to vylúčiť.“
„Nemá cenu nejaké predbežné čísla, ktoré môžu byť ešte upravené, publikovať,“
komentovala Alena Schillerová.
Novela štátneho rozpočtu musí vziať do úvahy výpadok príjmov v súvislosti s daňovým balíčkom, zrušením superhrubej mzdy a novou paušálnou daňou, ktorá živnostníkom uľahčí prácu súvisiacu s daňovým priznaním a vykazovaním príjmov a výdajov pre OSSZ a zdravotné poisťovne, ale štátny rozpočet pripraví o niekoľko desiatok miliárd korún. Novelu ministerka financií Schillerová hodlá predstaviť vo februári alebo marci. Podľa ekonómov je ale problematická neistota. Absenciu makroekonomickej predikcie označuje napríklad členka rady KoroNERV-20 Danuše Nerudová za škandálnu.
„V neistote je o to viac treba robiť prognózy, rovnako ako fiškálny výhľad,“
uviedla Nerudová.
Samotný schodok v budúcich rokoch klesať nebude, a to ani s ohľadom na hrozbu rastúcich splátok. Zatiaľ čo teraz štátny schodok zaťažujú splátky vo výške 40 miliárd korún ročne (vyše 1,5 miliardy eur, pozn. red.), pri stále rastúcom dlhu by mohli vyrásť až na dvojnásobok, zhodujú sa ekonómovia. Opozícia takto vysoké dlhy kritizuje, a to najmä s ohľadom na to, že samotná vyplatená čiastka na podporu ekonomiky v čase pandémie nie je zďaleka taká vysoká, ako vychádza zo štátneho rozpočtu.
Prodej investičního bytu s předzahrádkou, Praha 6
Show property
Česko ťaží zo stavu pred pandémiou
Napriek rekordnému schodku ale Česká republika ťaží, rovnako ako v prípade nezamestnanosti, zo stavu, v akom vchádzala do aktuálnej krízy. Celkový dlh má ČR v prepočte na percentuálne vyjadrenie HDP štvrtý najmenší v Európe, nižší mali podľa Eurostatu len Estónsko, Bulharsko a Luxembursko. Česko sa tak nachádza napríklad pred ekonomicky silnými severskými štátmi, až za nimi je napríklad Švédsko či Dánsko. Pod päťdesiatimi percentami HDP sa okrem spomínaných štátov nachádza už len Rumunsko a Litva. To sa ale môže s nehospodárnym rozpočtom zmeniť a Česká republika si môže pohoršiť. Nebezpečenstvo predstavuje najmä demografická krivka a starnúca populácia, ktoré na ČR plne dopadnú po roku 2030. Tie môžu mať spolu s chýbajúcou dôchodkovou reformou tvrdý dopad na rozpočet. Pre úplnosť prehľadu Európy môžeme spomenúť, že na opačnej strane stoja štáty neslávne zahrňované do skratky PIGS, totiž Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko. Najhoršie je na tom Grécko, ktorého dlh dosahuje dvesto percent HDP.
TVRDÉ ČÍSLO: 210 055 Kč
Práve toľko dlhuje každý obyvateľ Českej republiky, ak by všetci Česi mali splatiť štátny dlh rovným dielom. Jeho celková výška je 2,2 bilióna českých korún.
