Keď Alec Baldwin pri nakrúcaní filmu Rust náhodou zastrelil v roku 2021 kameramanku a postrelil režiséra filmu zbraňou, ktorá mala byť iba bezpečnou rekvizitou, významne to ovplyvnilo jeho život. Navždy? Posttraumatická stresová porucha doslova rozdelí váš život na „pred“ a „po“. Z bývalého muža Kim Basinger sa zrazu stal „ten, ktorý zastrelil pri nakrúcaní kameramanku“. Napriek tomu, že sa mimosúdne vyrovnal a nešťastie nebolo jeho vina, s jeho následkami sa účastníci potýkajú dodnes.
Nedávno sa v médiách objavila správa, že americký herec Alex Baldwin nakrúca ďalšie epizódy reality šou The Baldwins, ktorá mapuje jeho život. Epizóda v plnej nahotie ukazuje nielen jeho chaotický život so sedmi deťmi, ale aj dôsledky posttraumatického stresu, ktorým trpí od incidentu.
V dokumente sa súzní, ako tragedia mala ničivý vplyv na jeho zdravie, medzi inými spustila OCD (obsedantno-kompulzívnu poruchu). Diagnóza posttraumatu sa tu ukazuje v plnej sile.
Posttraumatický syndróm vzniká po prežití nejakej extrémne stresujúcej udalosti. Môže ísť o jednorazovú traumatickú udalosť, šok, ale tiež o dlhodobé vystavenie extrémnému stresu, napríklad vojne, dlhodobému týraniu. Niekedy sa prejaví aj po rokoch od udalostí, alebo napríklad oživením zasunutých spomienok na traumu.
Ako neustálu úzkosť, strach z konkrétnych vecí, ale aj celkovo z každého nového dňa. Ako stav po šoku, po udalosti, ktorá otriasa vaším životom. Telesné prejavy môžu byť od problémov s dýchaním, panických atak, až po zdanie jemné nevoľnosti alebo proste sa necítite vo svojej koži. Odtrhnuti od reality. Od možnosti prežívať realitu.
Okorenené to môže byť flashbacky, teda nechcenými návratmi spomienok. Vôľou ich nemôžeme ovplyvniť, proste nás prepadnú a znovu traumatizujú. Niekedy sú to obrazy už prežitého zážitku, niekedy sa takto vynárajú potlačené spomienky. To sa deje napríklad pri spomínaní na detské traumata. Toto prežívanie veľmi znižuje kvalitu života, stresuje a dotknutý má sklony k úľavnému správaniu, medzi ktoré patrí aj OCD alebo závislosti na alkohole, liekoch, drogách alebo preťaženie pri práci. Voľné trauma alebo jednorázový stres, ktorý zažil napríklad Alec Baldwin, je jedným z častých spúšťačov. Pre úplnosť, tento šok zažívajú samozrejme aj obete takýchto činov a pozostalí.
Zdeněk Jan Weber, riaditeľ Inštitútu liečenia a prevencie traumatu, terapeut somatic experiencing a zakladateľ organizácie Mužský kruh a Síla duše sa s týmto témou často stretáva. Uvádza, že človek s PTSD vo všeobecnosti potrebuje okolo seba predovšetkým bezpečné prostredie, dlhodobú telesnú i psychologickú podporu.
Nedeje sa to iba v hlave, ale predovšetkým v celom nervovom systéme. Posttraumatický stres je nedokončená a neintegrovaná inštinktívne celostná reakcia na šialené alebo ohrozujúce okolnosti, ktorým sme boli vystavení, ktorá nemala čas a priestor byť dokončená.
To so sebou samozrejme prináša úplný životný obrat vo vnímaní.
"Človek pod vplyvom PTSD môže prežívať pomerne pestrou škálu prejavov, mentálnych, ale aj emocionálnych, vzťahových a predovšetkým telesných. Od neadekvátneho správania tzv. bez strachu až po stratu miery správania, hľadanie rizika až po opak, čím môže byť extrémny strach, vypnutie, otupenie, strata zmyslu a cítenie seba samého, tendencia k retraumatizácii a priťahování podobných okolností ako bola tá pôvodná. V hlave sa odohráva mix myšlienok naplnených neadekvátnym prehnaným strachom, či naopak myšlienky, ktoré akýkoľvek regulujúci strach postrádajú. Obrovské alebo zložité alebo nepríznivé aj traumatizujúce udalosti nás navždy zmenia, už sa nikdy nemôžeme vrátiť späť k tomu, kým sme boli predtým. Od tejto ilúzie by sme sa mali zbaviť. Zároveň nás menia k našej novej verzii, k novému videniu a chápaniu života. Väčšina ľudí, ktorí sa zotaví z PTSD uvádza, že sa ich život zmenil k lepšiemu, majú k životu hlbší vzťah, našli oporu v spiritualite, ktorá sa často takýmito udalosťami otvára. Zotavenie je cesta, ktorá nás nenávratne zmení na múdrejšiu, súcitnejšiu a pokornejšiu bytosť."
"PTSD je reakciou nášho nervového systému na určité udalosti, v tomto ohľade je to dočasná strata bežnej homeostatickej rovnováhy/zdravia. Ak nie sme zotavení a nemáme podmienky na zotavenie z PTSD, žijeme dlhodobo vo strate bežnej homeostatickej rovnováhy, čo sa prejavuje ako extrémne správanie zdravia fyzického aj psychického. Dr. Gábor Maté tvrdí, že PTSD neliečené a nerozpoznané a ukryté v rámci nervového systému spôsobuje väčšinu dnešných civilizačných chorôb. Je však nerozpoznané, a tak sa mnohé prejavy PTSD diagnostikujú ako choroby a sú liečené a medicované často úplne neúspešne."
Ako som povedal v predchádzajúcom odstavci, nikdy nie je možné vrátiť sa späť, život sa deje odzadu dopredu. To, čo nás čaká po stabilizácii PTSD, je nová realita, nový vzťah k telu, životu a tomu čo nás presahuje.
"Liečenie PTSD zahŕňa terapeutickú dlhodobú prácu ako na inštinktívnej, tak na emočnej a zážitkovej, mentálnej spirituálnej i sociálnej úrovni, teda tieto pocity viny a proces vyrovnávania sa s dôsledkmi je proces, ktorý potrebuje blízku a odbornú a často aj duchovnú podporu. PTSD sa nedá vyliečiť sám, dá sa vyliečiť skrze bezpečný vzťah s inou týmito dôsledkami nezasiahnutou osobou či osobami, ktoré majú pochopenie. Existujú metódy, ako človeka podporiť. Veľmi podstatná je dlhodobá podpora blízkej rodiny a komunity, umenie, hudba, zmena prostredia, meditácia, trpezlivosť, sebareflexia a tanec, jóga... Áno, trauma a jeho dôsledky nás definitíve vždy zmenia, môžu nás však zmeniť skutočne k tomu najľudskejšiemu a najkrajšiemu a najúprimnejšiemu, čo v nás je."
Zdroj: Profimedia, autorský článok, vlastné dotazovanie