Budúcim prezidentom Spojených štátov amerických sa stane demokratický kandidát Joe Biden, ktorý v závere súboja otočil a získal kľúčové štáty Michigan, Wisconsin a Pensylvániu. Súčasná republikánska hlava štátu Donald Trump sa však nehodlá s prehrou len tak zmieriť. Trumpova kampaň už podala žaloby na zastavenie sčítania hlasov napríklad v Georgii a Michigane. Tie ale súdy zamietli. Trump tiež avizoval, že bude žiadať o prepočet hlasov vo Wisconsine a právne napadne všetky výsledky v štátoch, kde si Biden pripísal výhru až ku koncu sčítania.
Víťazstvo bolo extrémne tesné a dramatický súboj sa odohrával najmä v štátoch Michigan, Wisconsin, Georgia a Pensylvánia. Súčasný prezident Donald Trump prekvapil a viedol si lepšie, než ukazovali predvolebné prieskumy. Trump získal doposiaľ celkovo 213 voliteľov, Biden 273 voliteľov. V amerických voľbách totiž nerozhoduje počet získaných hlasov, ale počet voliteľov. Každý štát má stanovený ich počet na základe počtu obyvateľov. K víťazstvu ich budúci prezident potreboval 270. Biden však Trumpa porazil aj v počte hlasov. Na konte ich má viac ako 74,5 milióna, čo je úplne najvyšší počet hlasov od voličov v histórii Spojených štátov.
O výsledku tiež významne rozhodli štáty, v ktorých ani jeden z kandidátov nemal dopredu jasnú podporu. Jedným takým bola napríklad Florida. Tú sa nakoniec podarilo získať Trumpovi s 51 percentami hlasov. Víťazstvo v tejto oblasti odborníci pôvodne prisudzovali demokratom. Rovnako tak Trump zažiaril v Ohiu a Texase. Drvivo zvíťazil vo Wyomingu s takmer 70 percentami hlasov.
Joeovi Bidenovi sa, naopak, podarilo uspieť v Arizone, ktorú v minulých voľbách ovládol Trump, či vo štáte Maine. S náskokom Biden zvíťazil v Kalifornii, Massachusetts či vo Vermonte. Najúspešnejší bol v hlavnom meste Washington D.C., kde získal 92 percent hlasov.
Najvypätejšia situácia bola v závere sčítania v Pensylvánii. Tam Trump viedol, s počítaním korešpondenčných hlasov však začal Biden jeho náskok sťahovať a nakoniec ho preskočil. Získaných 20 voliteľov mu nakoniec vynieslo celkové víťazstvo vo voľbách.
„Amerika, je mi cťou, že ste si ma vybrali, aby som viedol našu skvelú krajinu. Práca pred nami bude ťažká, ale sľubujem vám toto: budem prezidentom pre všetkých Američanov – či už ste ma volili, alebo nie. Udržím vieru, ktorú ste do mňa vložili,“
Kroky budúceho amerického prezidenta budú mať pochopiteľne vplyv aj na dianie v Európe a na celom svete. Ešte pred sčítaním sme preto medzi českými politikmi zisťovali, ktorý z kandidátov má podľa nich vyššie šance, ako aj čo bude prípadné Bidenove či Trumpove víťazstvo znamenať na globálnej scéne.
„U Donalda Trumpa vysoko oceňujem podporu Izraela, nie som ale priaznivcom protekcionizmu a vojny sankcií s Čínou či inými krajinami. Nech teda rozhodne americký volič. Český prezident zablahoželá víťazovi,“
Podľa zástupcu predsedu zahraničného výboru a zástupcu výboru pre obranu za stranu Piráti Jana Lipavského môžeme očakávať komplikované predanie moci. Bidenovo prezidentovanie sa však podľa neho ponesie v duchu boja proti koronavírusu.
„Na globálnej scéne by prezident Biden znamenal predvídateľnejšie Spojené štáty, rovnako ako väčšiu vôľu pre spoločné akcie – konkrétne by sa Spojené štáty mohli znova pripojiť k Parížskej dohode o zmene klímy alebo odvolať svoje vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie,“
Volebná účasť bola tento rok rekordne vysoká. V čase vyhlásenia Joea Bidena víťazom bolo sčítaných takmer 145 miliónov hlasov. Podľa odborníkov k tomu zrejme prispeli posledné mesiace, ktoré boli z dôvodu pandémie koronavírusu veľmi dramatické. Najskôr už tradične hodili svoj hlas do urny voliči v niekoľkých osadách štátu New Hampshire, potom vo Vermonte a neskôr tiež v štátoch na východe a stredozápade USA. Uzatvorenie volebných miestností na Aljaške a na Havaji potom zakončilo niekoľko mesiacov volebných kampaní.
Sčítanie hlasov trvalo neobvykle dlho, za čo mohli predovšetkým vypäté súboje v Pensylvánii, Nevade, Arizone, Wisconsine, Georgii, Michigane a Severnej Karolíne, a neobvykle vysoký počet korešpondenčných hlasov, ktoré poriadne zamávali s výsledkami. Práve na možné machinácie s nimi poukázala Trumpova kampaň. Tá podala žaloby v štátoch Michigan a Georgia – v oboch prípadoch neúspešne, ďalšie tiež v Nevade. Ďalej sa republikáni sťažovali na nemožnosť prístupu k sčítaniu v Pensylvánii. Tu súd vyšiel prezidentovmu tímu v ústrety a umožnil pozorovať sčítanie zblízka.
Počas volieb došlo tiež k protestom. Mnoho ľudí vyšlo do ulíc, niektorí aj so zbraňami. Demonštrovalo sa napríklad vo Phoenixe, Arizone či v Michigane. Zatiaľ čo podporovatelia republikánskeho kandidáta protestovali proti údajným podvodom, stúpenci demokratov žiadali sčítanie všetkých zostávajúcich hlasov.
Konflikty však sprevádzali voľby od úplného začiatku. Vyvolal ich Trumpov prejav o údajných volebných podvodoch, v ktorom spomenul, že sa chce obrátiť na americký Najvyšší súd. To rozčúlilo demokratov. Krátko pred tým sa Trump v Bielom dome tiež vyhlásil za víťaza volieb, hoci k sčítaniu hlasov bolo ešte ďaleko.
Podľa odborníkov bola počas týchto volieb politická kampaň oboch politikov zameraná skôr na kritiku toho druhého než na skutočnom programe. Zatiaľ čo Trump svojho rivala opakovane označil za skorumpovaného a v poslednej fáze kampane dokonca povedal, že „ak budete voliť Bidena, znamená to žiadne deti v školách, žiadny Deň vďakyvzdania ani Vianoce“, Biden ostro kritizoval Trumpov prístup k epidémii. Čo sa týka programov, Biden svojim voličom sľuboval zvýšenie daní pre najbohatších Američanov či transformáciu ekonomiky v súvislosti s klimatickými zmenami. Trump si, naopak, stanovil za cieľ dokončiť „najlepšiu ekonomiku v dejinách krajiny“.