Rýchla spoveď – riaditeľka nadačného fondu Kapka naděje Vendula Pizingerová: Môj syn je nádejou pre ostatné „staré“ matky

Máš doma bábätko, aké je staré?

Dva mesiace.

Takže už máš po šestonedelí.

Ja som ani nemala nejaké zvláštne výkyvy v šestonedelí. Pamätám si, že tá hormonálna nevyrovnanosť bola omnoho výraznejšia, keď som mala dvadsaťtri rokov, než teraz. Raz som nemohla zatvoriť veko od hrnca, jednoducho mi to nešlo. Pamätám si to dodnes. Dieťa začalo revať, nešiel mi zatvoriť hrniec, v televízii šlo Beverly Hills 90210, Andrea tam rodila nemanželské dieťa a mne to všetko prišlo tak ľúto, že som plakala. Vzala som tĺčik na mäso a buchla som tam s ním. Hormóny ťa niekedy nútia do plaču alebo zlosti, tentoraz som si ale šestonedelie v podstate užila, predojčila som ho. Boli sme doma a na chalupe, bolo to fajn. Je dobré, že ťa to ani nikam v rámci korony neláka.

Ty si otehotnela a porodila v tejto príšernej dobe. Všetci to vnímame. Ako si to prežívala ty? Mala si koronavírus a bola si tehotná.

Ja som to nevedela, asi som to mala bezpríznakové. Viem, že ma asi týždeň strašne bolela hlava, myslela som si ale, že mám tehotenskú migrénu. Možno to bol príznak korony. Pred cisárskym rezom som si nechávala robiť testy, pretože som si hovorila, že to nie je možné, že som bola v styku s toľkými ľuďmi, ktorí boli pozitívni a dozvedeli sa to až o pár dní po našom stretnutí. Hovorila som si, že je to nemožné, aby som to nechytila, a v krvi mi vyšli vysoké protilátky. Takže som to prekonala a, chvalabohu, že to malo taký ľahký priebeh a nemalo to vplyv na bábätko, na nič. Hlavne mám okolo seba ľudí, ktorí mali napríklad rodičov v umelom spánku. Každého to postihne inak a nie je to sranda.

Prodej luxusního mezonetu 4 + 1, Praha, Praha 5

Show property

A Pepa?

To nevieme, ale vzhľadom na to, že spolu spíme v jednej spálni, si tým mohol prejsť aj on, aj Jakub. Oni sa testovať nenechali, tak nevieme.

Čo Kapka naděje? Ako budeš teraz v rámci jej aktivít fungovať?

Na jar v rámci prvej vlny sme robili zbierku Vlna naděje, vybrali sme desať miliónov na respirátory, ventilátory do nemocníc a podobne. Už keď sme pripravovali vianočný koncert, ktorý bol 20. decembra, tak už v lete sme si povedali, že sa musíme pripraviť na koronavariant. Oslovili sme úplne nový tím ľudí, sú to mladí ľudia, ktorí robili Anjelov. Ten prenos sa mi veľmi páčil a myslím, že sme divákom ponúkli úplne iný program. Veľa vecí sme vopred natočili v štúdiu, vysielali sme zo štúdia televízie Prima. Neboli tam diváci, ale účinkujúci boli naživo.

Koľko peňazí ste vybrali?

Minulý rok sme vybrali niečo viac ako 22 miliónov korún (zhruba 840 tisíc eur, pozn. red.), tento rok sme vybrali neuveriteľných 27 841 629 korún (vyše 1 milióna eur, pozn. red.). Dúfala som, že to bude viac než minule, ale nečakala som taký zázrak, úprimne vôbec nie. Chcem sa všetkým veľmi poďakovať. Nielen partnerom, ale aj všetkým ľuďom, čo v takej ťažkej dobe prispievajú.

Je ťažké zohnať v tejto dobe sponzorov?

My hľadáme náhradné varianty. Takisto sa už stalo, že nejaký sponzor odišiel, pretože už nemal také príjmy pre koronu. Náhradný variant je napríklad karafa a pohár, ktoré navrhla Eva Jiřičná, a teraz sa predávajú sety v Bille. Výťažok ide na fond Kapka naděje, tak som zvedavá a dúfam, že všetko, čo sa vyrobilo, sa predá.

Keď takto stále plánuješ, tak to pre teba asi nie je úplne materská.

Je to materská. Ja napríklad nemám nárok na pôrodné.

Prečo?

Pretože nie som sociálny prípad.

Podľa čoho sa to posudzuje?

Asi podľa príjmu. Keď som porodila Jakuba, to som fakt nebola sociálny prípad, tak vtedy som pôrodné dostala. A teraz, keď som skoro sociálny prípad, mi nič nedajú (smiech).

To si zistila až tam alebo si to vedela už predtým?

Nevedela, niekto mi to hovoril, asi Monika Absolonová. Mám len materskú.

Myslela som tým, že nie si na klasickej materskej.

Zatiaľ áno, zatiaľ som doma. Malého strážili kamarátky a vozili ho po námestí, keď som musela na kozmetiku. To boli nervy, pretože musíš dôjsť na námestie, to je viac ako pol hodiny, navyše tú cestu musíš mať s kočíkom vymeranú, na to všetko už som zabudla. Od januára ale plánujem venovať sa nadácii Kapka viac. Myslím ale, že tam mám dobrého pána riaditeľa, ktorý mi dáva výsledné reporty, a že všetko zatiaľ funguje.

Čo babička?

Babička je úplne nadšená, je to jej životná láska. Jazdím tam s kočíkom, babička takisto stráži.

Bol to tvoj tretí pôrod, ako by si ho porovnala vzhľadom na svoj vek?

Dobrý. Za tri dni som šla z nemocnice, kedysi to po cisárskom trvalo týždeň. Hneď som začala dojčiť a za tri dni som bola doma.

Nemala si strach?

Pamätám si prvý pôrod, tu definitívu, že nemôžeš utiecť. Že to nie je operácia, ktorú si môžeš rozmyslieť. Nie je to nič šialené. Samozrejme, že niektorí ľudia žene vyčítajú, keď rodí cisárskym rezom. To, myslím, dosť riešila Veronika Arichteva. Tá si, chudák, zažila všetko: pôrodné bolesti aj cisársky. Je to, samozrejme, bolestivé, je to veľká brušná operácia, nie je to sranda.

Dům na prodej 7kk - Praha 6, 307m2, Praha 6

Show property

Ty vyzeráš úplne v pohode, akoby si prišla z behania.

Mala by som už začať. Dva mesiace po cisárskom už môžeš začať s ľahkým cvičením, už by som mala začať niečo robiť. Zatiaľ to vyzerá, že tu všetci cvičia so mnou (smiech).

Svojím tehotenstvom vo vyššom veku si musela dať nádej množstvu žien.

Je to tak. Veľa žien mi píše na Instagrame, že majú viac ako štyridsať, že by ešte chceli dieťa a dáva im to nádej. Je to fajn. Keď som bola na vyšetrení u doktora, takisto mi hovoril, že môj syn znamená pre niektorých ľudí nádej. A to je neuveriteľne krásne.

Píšu ti aj ľudia, ktorí s tým mali problém?

Na začiatku. Možno s tým majú problém aj teraz, akurát už to asi nehovoria. Je to vec názoru. Hovoria napríklad, že sa ti niečo môže stať a dieťa zostane samé, to sa ti ale môže stať aj v dvadsiatich, môže umrieť mladá aj stará matka. Ja som mala tehotenstvo absolútne pokojné, nemala som ani opuchnuté nohy. Gynekológ mi hovoril, že som vec Makropulos. Je to zázrak, čo k tomu dodať.

Čo Pepa? Musí byť šťastný.

Včera poobede sa o neho po prvýkrát staral. Ja som tu teda bola, ale bral ho, aj keď začal trochu poplakávať. Doteraz mi ho vždy vracal, keď začal. On sa na ocka tak smeje, to vieš, sme tu všetci nadšení. Vyplavilo sa nám veľa oxytocínu, keď sa narodil.

Kubo to takisto zvláda?

Áno, kúpe so mnou, občas ho postráži. Nedávno sme boli na záhrade v saune a on malého strážil, uspával ho. Potom hovoril, že už nebude hulákať, keď beží zo schodov, aby ho nezobudil (smiech).

Kubo má pätnásť, ako teraz zvláda online školu?

Bude mať šestnásť. Školu začal hrozne dobre. Prvých štrnásť dní distančnej výuky sa mu, myslím, páčilo, teraz už to ale asi nie je nič moc.

Čo baby?

Zatiaľ nič, zatiaľ jazdí s kamarátmi na bicykli.

Tvoj manžel Pepa je taký… veľmi aktívny a nebojí sa nebezpečných vecí. Nebojíš sa, že takto bude lanáriť aj malého?

S tým sa počíta. To už sa tu zastrája, že budú chodiť na výpravy a tak.

Podľa mňa, čím staršia mama, tým väčší strach má o dieťa…

Ja som sa asi najviac bála, keď sa narodil Kubo, pretože to bolo po Kláre. Stále som ho kontrolovala ako blázon, či nemá teplotu a podobne. Teraz už nie.

Koľko by mala teraz rokov?

25.

Ty si toho za svoj život prežila toľko…

X životov. Nesmieš sa báť.

Máš tu nejakú kamarátku s bábätkom?

Mám, teraz sa jednej narodilo dieťatko, budeme jazdiť spolu. Má dievčatko, narodilo sa predčasne. Teším sa, až budeme jazdiť spolu.

Ako bude vyzerať cestovanie?

My sme si kúpili expedičné auto so stanom na streche. Manžel hovoril Pepíčkovi, že ho kúpil, pretože potrebuje jazdiť. Že nechce lietať lietadlom, pretože v ňom deti revú, on sám to nemá rád a nechce to robiť ostatným. Budeme cestovať takto. Teraz nevieme, ako to bude. Či bude povinné očkovanie alebo nie, pretože množstvo ľudí sa nechce nechať očkovať. Neviem, myslím si, že je to trochu proti občianskym právam, aby ti zakázali cestovať, keď nie si očkovaná. Je to zvláštne. Neviem, ako to budú mať ostatné krajiny.

Kam by ste išli, keby ste mohli? Do Rumunska?

Manžel do Rumunska, ja som samozrejme hovorila, že by som chcela ísť do Francúzska.

Cestoval by s vami aj Kubo?

Ja myslím, že už nebude mať veľmi záujem s nami ísť, má šestnásť. Ale vojdeme sa do toho stanu všetci.

Ako ste oslávili Vianoce?

Boli sme celá rodina pohromade. Pepa má ešte prarodičov, takže malý Josífek má prababičku a pradeda. Každý rok, keď tu sme, tak sme tu všetci.

Takže varíš, pečieš…

U nás vždy prebehne porovnávanie šalátov. Urobí sa ich niekoľko a rieši sa, kto doň čo dáva.

Koľko vás bolo?

Vždy je nás tu deväť. Takže tento rok desať. Ešte máme dva psy.

Takže blázinec! Ako som u teba ale zvyknutá, ty to snáď ani inak nevieš.

Áno, áno, to by som predsa nebola ja, aby tu nebol frmol, ale strašne sa vždy všetci tešíme. Je to krásny spoločne strávený čas.

Ďakujem za rozhovor.