Domácich miláčikov považujeme za členov rodiny. Žijú s nami predsa v našich domácnostiach. S niekým spia aj v posteli, berieme ich so sebou do práce alebo do kaviarne. Obzvlášť počas pandémie bol v Českej republike enormný záujem o psov. Podľa Českého štatistického úradu malo v roku 2015 v Českej republike 28 percent obyvateľov psa a 19 percent spoluobčanov mačku. Podľa štatistiky PEDIAF z roka 2019 žijú na českom území 2 milióny psov a 1,5 milióna mačiek. Len v Prahe žije 83 297 psov, a to prevažne krížencov. Možno predpokladať, že tieto čísla sa počas pandémie ešte zvýšili. Nie všade však majú k psom taký prívetivý vzťah. Čína je plná pravidiel, ktoré ovplyvňujú život s domácimi miláčikmi. Niektoré z nich sú naozaj šokujúce a prispela k nim aj pandémia koronavírusu. Ktoré vás prekvapujú najviac?
Čínska ľudová republika má viac ako 1,4 miliardy obyvateľov. Také množstvo ľudí z nej robí najľudnatejšiu krajinu sveta. Prvenstvo so sebou však nesie aj v množstve regulácií chovu domácich miláčikov, hoci vláda nestanovuje žiadne obmedzenia týkajúce sa vlastníctva psov. Niektoré, najmä veľké mestá sa snažia zabrániť konfliktom, ktoré môžu nastať pri strete veľkých nevycvičených psov s človekom, pomocou vlastných predpisov. Čína zaznamenala nárast domácností, ktoré vlastnia psa. Zatiaľ čo v roku 2013 bolo v čínskych domácnostiach zhruba 55 miliónov psov, v roku 2017 už bolo zaznamenaných viac ako 84 miliónov štvornohých priateľov. Čínska vláda očakáva enormný záujem o domácich miláčikov aj v nasledujúcich rokoch. Bohužiaľ, v Číne je čoraz bežnejšie, že psi útočia na ľudí. Vzniká tak veľké množstvo sporov s ich majiteľmi.
Keď v roku 2003 hlavné mesto vydalo „Pekinské predpisy pre správu psov“, ktoré nariaďujú vlastniť psa v maximálnej výške do 23 cm, mnohí majitelia väčších plemien boli nútení nechať svojich štvornohých priateľov utratiť. V opačnom prípade by im ich zabavili. A to zďaleka nie je všetko. So psami je v Pekingu zakázané chodiť do obchodných centier, reštaurácií alebo nastupovať do mestskej hromadnej dopravy. Aj v niektorých ďalších čínskych mestách je bežne zakázané vodiť psa bez vôdzky alebo chovať veľké plemená. Ak budú majitelia tieto zákazy porušovať, môžu sa dostať na čiernu listinu a neskôr budú mať chov psov úplne zakázaný.
V pekinských šľapajach pokračovalo aj mesto Tianjin. Štvrté najväčšie čínske mesto obmedzilo v roku 2005 chov psov nad 45 cm. Peking vydal zoznam, v ktorom nájdete konkrétne plemená psov, ktorých chov je zakázaný. Zoznam zakazuje napríklad bernského salašníckeho psa, ktorý patrí v Českej republike k najobľúbenejším, a to najmä kvôli svojej milej povahe. Ďalej je na zozname uvedená napríklad kólia, nemecký ovčiak, dalmatín a rotvajler. Jedinú výnimku z vyhlášky tvorí skupina pracovných psov pre nevidiacich. Medzi rasy, ktoré sú v Číne, naopak, populárne, patria pudel, bišon alebo čivava.
Aj opatrenia v meste Hangzhou sú považované za veľmi prísne, Majitelia môžu venčiť svojich psov len v čase od 19:00 do 7:00. Veľké psy smú zostať len doma. V opačnom prípade môže majiteľovi hroziť pokuta do výšky 1 000 CNY, čo je zhruba 127 eur. K týmto kontroverzným zákonom sa vyjadrila riaditeľka Čínskej asociácie pre ochranu zvierat Qin Xiaona a označila ich za neľudské.
Problémom čelia nevidiaci ľudia, ktorí vlastnia vodiacich psov, a to najmä v Pekingu. Práve kvôli tomu je len malé množstvo hendikepovaných ľudí, ktorí vlastnia vodiaceho psa. Pri každodennom cestovaní hromadnou dopravou sa musia preukázať špeciálnym preukazom, aby ich s vodiacim psom vpustili do autobusu alebo metra. Hoci neexistuje žiadne obmedzenie týkajúce sa prepravy služobných psov, nejasné informácie vedú k tomu, že vodiace psy sa v autobusoch často stretávajú s odmietnutím. Podobne to funguje aj v prípade, že sa nevidiaci ľudia chcú s vodiacim psom najesť v reštaurácii alebo ísť na nákup do obchodného centra. Podmienkou je preukázanie sa preukazom a rezervácia najmenej jednu hodinu pred plánovanou návštevou. Nie je výnimkou, že majiteľ musí ubezpečiť okolie o perfektnom výcviku psa a vylúčiť, že by niekoho služobný pes mohol ohroziť. Kľúčom k uvoľňovaniu a postupnému zrušeniu opatrení je výborný výcvik psov. Ľudia musia nadobudnúť dôveru a prestať sa báť.
Každý určite vie, že v niektorých ázijských štátoch nie sú psi len domáci miláčikovia, ale tiež súčasť jedálničkov. Okrem Vietnamu a Južnej Kórey patrí aj Čína na zoznam štátov, kde sú zabíjanie, predaj a konzumácia psieho mäsa legálne už po mnoho generácií. Postupom času si však Číňania vybudovali so psami silné puto a jedia psie mäso čoraz menej. Konzumentmi psieho mäsa bývajú najmä menšiny žijúce na juhu Číny v oblastiach Guangdong a Guangxi. Medzi konzumentov psieho mäsa ďalej patria priaznivci čínskej medicíny, pretože veria, že je veľmi zdravé.
Čínska vláda sa zapája do boja proti konzumácii psov a pripravuje obmedzujúce zákony. Shenzen bol prvým mestom, kde prijali zákony zakazujúce konzumáciu psov a mačiek. V prípade porušenia tohto nariadenia budú majitelia reštaurácií i konzumenti potrestaní tučnou pokutou. Tento veľký krok nezostal bez povšimnutia a k zákazu sa pridalo aj mesto Zhuhai.
Dôvodom, prečo je Čína považovaná za hojného konzumenta psieho mäsa, je aj festival v meste Yulin. Do povedomia verejnosti sa dostal cez médiá a ochrancov zvierat, ku ktorým sa pridáva množstvo aktivistov i známych osobností. Všetci upozorňujú na zlé podmienky, kradnutie psov a kruté zabíjanie počas samotného festivalu. Hoci organizátori popierajú nehumánne zaobchádzanie, skutočnosť je taká, že niektorí ľudia naozaj veria, že smrť zvieraťa umučením ja najlepší spôsob, ako mäso pred konzumáciou upraviť. Festival nemá tisícročnú tradíciu, slávnostne bol zahájený ešte len 21. júna 2009. Odvtedy sa každoročne opakuje v rovnaký dátum a trvá desať dní. Počas festivalu návštevníci skonzumujú tisíce psov.
Mnoho ľudí, najmä mladšie generácie, zastáva názor, že konzumovať psie mäso je nesprávne a sú výslovne proti. Nutné je však podotknúť, že pandémia koronavírusu výrazne urýchlila snahu zamedziť zabíjanie psov na trhoch. V priebehu minulého roka mesto Yulin vydalo vyhlásenie o zákaze konzumácie psov na trhu v snahe bojovať proti šíreniu COVID-19. Festival psieho mäsa síce prebehol, údajne bol ale počet účastníkov oveľa menší ako obvykle.
Morálne hľadisko nie je jediným problémom. Ľahký prenos zoonotických vírusov je teraz viac než aktuálny. Na planéte sa nachádza neuveriteľné množstvo neznámych vírusov, ktoré sú silne adaptabilné na prenášanie sa medzi jednotlivými druhmi zvierat. Problém nastane, keď dôjde k prenosu na človeka. Na rozdiel od západných trhov, kam už dorazí len mäso, tie čínske ponúkajú divoké aj domáce zvieratá, ktoré zabíjajú v priamom prenose. Preplnené klietky so živými tvormi, mäso a krv sa miesia medzi sebou, a s nimi aj všetky vírusy. Všetky tieto aspekty robia z trhoviska časovanú bombu, ktorá exploduje prenosom z človeka na človeka.
Pandémia celú psiu situáciu ešte zhoršila. Ak majiteľ psa ochorel koronavírusom, tak musel ísť do karantény. Číňania však netrávili karanténu v bezpečí svojich domovov, ale v objektoch na to určených, kam domáci miláčikovia nesmú. Byty bolo nutné dezinfikovať a majitelia sa tak museli zvierať zbaviť. Likvidovali ich rôznymi spôsobmi. Napríklad vyhodením z okna. Tento otrasný čin v niektorých prípadoch urobili sami zástupcovia Spoločenstva vlastníkov jednotiek, ktorí mali za úlohu dezinfikovať domácnosti.
Ako sa vraví: iný kraj, iný mrav. V prípade Číny toto porekadlo platí dvojnásobne. Každá krajina má svoje zvyklosti a tradície, ale v prípade ubližovania živým tvorom sa nedajú prižmúriť oči. Vzhľadom na množstvo pripravovaných regulácií veríme, že si ochrancovia zvierat a všetci milovníci psov a mačiek budú môcť čoskoro vydýchnuť…