Rýchla spoveď – prezident Muža roku David Novotný: Neorganizujem len súťaže, liečim aj ľudí s Covidom

Si povestný tým, že už 25 rokov organizuješ súťaž Muž roka. Minulý rok bol bez divákov, aké to bolo?

Keď som prišiel prvýkrát do sály, bol to pre mňa smutný pohľad. Bolo zložité získať množstvo povolení od hygieny, urobiť pre akciu epidemiologický plán, museli sme tam mať napríklad len balené potraviny a pitie a všetci museli byť samozrejme otestovaní. Keď som vstúpil do sály, bolo mi do plaču. Je to sála, kam sa vojde 600 ľudí, teraz ich tam bolo sedemdesiat. Bol som ale rád, že sa to zvládlo, boli tam účinkujúci i finalisti. Prítomní boli Karel Voříšek a mnoho osobností – Natálka Grossová, Tereza Mátlová, Zuzka Bubílková a ďalší. Bol som vlastne vďačný za to, že sa to v takom roku podarilo uskutočniť.

Nemali účinkujúci strach zúčastniť sa? Minulý rok ten strach bol veľký, o Covide sme toho ešte veľa nevedeli. Musel si niekoho prehovárať, odmietol niekto účasť?

Pronájem luxusního bytu 3+kk Pařížská, Praha, Praha 1

Show property

Finálový večer som posunul z augusta na október. Desať dní pred finálovým večerom v októbri som musel akciu zrušiť, boli už vylepené plagáty a rozdistribuované vstupenky, bežali reklamné kampane. Akcia bola preložená na december, pretože mi nič iné nezostávalo, navyše sa večer uskutočnil len pre účinkujúcich a porotu, a médiá ho vysielali. Množstvo osobností sa bálo. Našťastie, keď som im povedal, že budú všetci otestovaní, cítili sa v bezpečí a vedeli, že budú v pohode.

Na ďalší rok máte množstvo prihlásených záujemcov. Už máš vybraté?

Nie, vybraté nemám. Castingy budú na začiatku mája.

Pociťuješ menší záujem o súťaž? Alebo naopak väčší, že sa ľudia chcú v týchto časoch viac zúčastniť?

Skôr by som povedal, že je viac otázok o tom, ako bude postarané o ich bezpečnosť. Či budeme testovať, či budú musieť byť napríklad zaočkovaní. Zatiaľ si myslím, že budeme samozrejme všetkých zúčastnených testovať. Čo ale viem, keďže mi už prišlo oficiálne z medzinárodných organizácií, že víťazi, ktorí poletia na medzinárodné súťaže, musia byť zaočkovaní. Či už ide o súťaže Mister Global, Mister International, Mister Supranational, Mister Universe, Man of the Year. Už mi prišli vyrozumenia naozaj zo všetkých organizácií, že medzinárodné akcie sa konajú v druhej polovici tohto roka a bež očkovania to jednoducho nepôjde.

Ako zvládneš zariadiť očkovanie víťaza? Nie sú zaočkované ani staršie ročníky.

Verím, že počas leta bude množstvo vakcín. Dúfam, že bude deväťdesiat percent obyvateľov zaočkovaných.

Koľko stálo usporiadanie minulého ročníka súťaže so všetkými tými reštrikciami? A koľko peňazí si, naopak, zarobil, keď ich potom dávaš na charitu?

Minulý rok som si musel peniaze skôr požičať, kvôli októbrovej akcii, ktorú som musel zrušiť. Výťažok v inom období býva okolo sto tisíc korún, ktoré venujem charitatívnym organizáciám či súkromným osobám. Chcem, aby boli vždy zaplatené všetky náklady, čo sa mi minulý rok nepodarilo.

Ty si si musel požičať na to, aby Muž roka vôbec bol?

Áno. V októbri som mal vytlačené plagáty, vstupenky a žiadna podpora zo strany štátu na to nebola. Jednak som akciu nezrušil, ale len presunul, a tiež sa konali sprievodné akcie s tým spojené. Napríklad sústredenie alebo Deň dobrých skutkov, ktorý prebehol v septembri, keď bol svet ešte v poriadku. Na to sa nevzťahuje žiadna podpora. Len otestovanie ma stálo vyše sto tisíc korún.

Nevravel si si, že by si to najradšej zabalil?

Prodej bytu s balkónem, Smetanovo nábřeží, Praha 1

Show property

Vravel, ale nemohol som to urobiť. Finalisti mali pripravené disciplíny, ktoré síce nemohli predviesť, pretože to bolo zakázané, boli ale pripravení. Mali hotovú choreografiu, chodili na jazykové kurzy, nemohol som im to úplne zrušiť. Osobnosti ako Kateřina Macháčková alebo Míša Dolinová a mnoho ďalších sa na to tešili, bola to jediná akcia, kam mohli ísť. Doteraz mi niektorí píšu a spomínajú na to. Vtedy som dostal povolenie, bol pre nás otvorený hotel, večer sme sa tam všetci zišli a rozprávali sa. Bola tam strašne príjemná atmosféra a nikto sa nikoho nebál, pretože boli v ten deň otestovaní.

Si neuveriteľný, požičal si si peniaze na to, aby si nepokazil chalanom súťaž a priateľom vytvoril príjemné stretnutie…?

Minulý rok bol pre kultúru príšerný, tak som chcel splniť záväzky aj voči partnerom, sponzorom, finalistom a všetkým ostatným. Prebehlo aj fotenie kalendára, tlačová konferencia, všetko. Tie nervy získať všetky povolenia boli veľké, ďakujem starostovi mesta Náchoda Janovi Birkemu, ktorý mi v tom maximálne pomohol. Bez jeho podpory a pomoci by som všetky tie papiere, povolenia a ohlášky rozhodne nemal. Honza, ďakujem!

Robíš to už veľmi dlho, aké ale boli tvoje začiatky? Teraz tu menuješ slávne osobnosti ako svojich priateľov. Ako si sa k nim dostal? Ako si ich donútil prísť na tie prvé ročníky?

Mal som pätnásť rokov a bol som v prvom ročníku na súkromnej strednej škole podnikateľskej v Náchode. Mal som na starosti vianočnú besiedku. Dovtedy som bol u spolužiakov neobľúbený, taký Hujer. V prvej lavici, chodil som s triednou knihou a podobne. Vtedy už bežalo bingo a s triednym učiteľom sme vymysleli, že urobíme bingo pre spolužiakov. Každý mal tiket, učiteľky losovali, vyžobral som vianočné tričká, nejaké ceny. To bola moja prvá akcia pre spolužiakov, ktorú som usporiadal.

Potom som videl reláciu o postihnutých deťoch a dospelých, že nemajú veľa zábavy a sú zatvorení v zariadeniach. Chcel som to zmeniť, urobiť niečo pre spoločnosť, niečo dobré a príjemné pre každého. Tak som usporiadal svoju prvú akciu. Vtedy ešte neboli počítače, písal som na písacom stroji Eve Jurinovej, Honzovi Musilovi a Pavlovi Zedníčkovi do televízií, nemal som na nich kontakty. Vtedy som dostal tri kontakty, ktoré som vymieňal za ďalšie kontakty tak, ako sa vymieňali céčka.

Odpovedala mi Eva Jurinová, ktorú si nesmierne vážim do tejto chvíle. Povedala, že príde, a to bola vtedy obrovská hviezda na Nove v hlavných Televíznych novinách. To isté Honza Musil, ktorý uvádzal Áčko a množstvo ďalších relácií, Pavel Zedníček bol megastar. Oni naozaj prišli. Usporiadal som to v Sokolovni, kde sídlila aj naša škola. Bola to moja prvá akcia, kde sa vtedy pred 25 rokmi vybralo takmer 50 tisíc korún, to boli obrovské peniaze.

Čo to vtedy bolo za akciu? Tiež bingo?

Bingo a módna prehliadka.

Kto robil modelov, spolužiaci?

Nie, tých som dohodol z agentúry z Hradca Králové. A z miestnych butikov.

Peniaze sa vyberali z hrania binga?

Áno, presne tak. Posielali sa aj kasičky, šlo to jednej nadácii. Potom som už začal organizovať Večer pre dobrú vec, ktorých som urobil dvadsať ročníkov. Tento rok sa Deň dobrých skutkov koná dvadsiaty štvrtýkrát, Muž roka dvadsiaty druhý. Venoval som množstvo peňazí stacionárom, detským domovom, ústavom. Samozrejme, aj deti a dospelí sa programu zúčastňujú.

Kde sa to v tebe vzalo, že si si v pätnástich povedal, že takto niekomu pomôžeš?

To sa priznám, že som dovtedy nebol veľmi zhovorčivý, referáty za mňa museli čítať spolužiaci. Pre mňa to bol naozaj veľký skok do rieky, keď som si povedal, že chcem pomáhať. Veľmi mi to prospelo, začal som hovoriť a komunikovať. Musel som zohnať peniaze a darčeky, ktoré boli potrebné. Veľmi rád na to spomínam, a tie osobnosti sú mi blízke vlastne doteraz.

Ako ťa vnímali ako pätnásťročného chlapca? Vedeli vôbec, že máš len pätnásť?

Keď som vtedy volal Pavlovi Zedníčkovi, pýtal sa ma, koľko mám rokov. Povedal som, že nemám peniaze, aby som mu zaplatil za účasť, že mám pätnásť, ale rád by som to usporiadal, či by prišiel. Keď sme sa o tom potom bavili, tak mi hovoril, že mi neveril, že si myslel, že si z neho niekto robí srandu, a bol veľmi opatrný. Vraj som ho ukecal.

Kde sa potom vzala tvoja vášeň pre zdravotníctvo? Robíš akcie pre zdravotníctvo, sám sa v tomto odbore veľmi dobre vyznáš.

Mnoho rokov som robil akciu Naj sestrička, ale v minulom roku som si urobil novú súťaž Anjel medzi zdravotníkmi. Ten bude tento rok 28. augusta v Náchode. Bude to rozšírené nielen o zdravotné sestričky, ale aj o množstvo ďalších zdravotníckych odborov, pretože poďakovanie si zaslúžia aj lekári, záchranári, lekárnici, medici, ošetrovatelia. Minulý rok som si vďaka Covidu povedal, že by sa malo ďakovať viacerým odborom v zdravotníctve.

Aké budú ceny?

Napríklad minuloročný víťaz dostal od Nadačného fondu Miloša Zemana 100 tisíc pre Záchrannú službu hlavného mesta Prahy, pretože vyhral 77-ročný František Ždichynec, pred ktorým sa hlboko skláňam. Dlhé roky bol riaditeľom záchranky hlavného mesta Prahy a doteraz pracuje ako koroner na záchranke. Získal na rok automobil od Autobond Group, dostal množstvo cien. Jedna z nich je, že si zahrá v seriáli Modrý kód. Hovoril, že sa bojí, že to popletie, že nie je herec, ale záchranár. Ale ja verím, že to zvládne.

Kde sa v tebe vzala chuť poznať všetky ochorenia a lieky?

Priznám sa, že po večeroch študujem v Breviári rôzne lieky. Keď mi niekto povie, že má vysoký tlak, nájdem si, aké lieky by mal užívať, a podobne. Mám doma takú lekáreň, kde mám množstvo liekov. Vozím si z ciest aj suveníry v podobe liekov, pretože v niektorých krajinách sú niektoré lieky bez predpisu. Mám rád zásobu, cítim sa bezpečne. Myslím si, že to vzniklo, keď som bol pred mnohými rokmi chorý, chcel som sa skoro vyliečiť. Nejako to nešlo, začal som to študovať na internete, dostal som sa k tomu a začalo ma to baviť. Mám k tomu vzťah a baví ma to.

Myslela som si, že si zdravý ako repa. Používaš vôbec niečo z tej svojej lekárničky?

Používam a rád liečim ostatných. Keď mi zavolá kamarátka, že má zápal v oku, hneď jej distribuujem antibiotické kvapky, Tobradex, Lutein a viem, že sa vylieči. Alebo teraz som mal na svojej „intenzívke“ dvanásť coviďákov, ktorých som vyliečil a nemuseli ísť do nemocnice.

Ako?

Svojimi preparátmi.

Môžeš ich prezradiť? Nevrav mi, že tam máš ivermektín.

Ten nie, ten nepoužívam, ale mal by som ho mať tiež. Mal by do mojej lekárne doraziť. Ďalej viem, že niektorí lekári tvrdia, že antivirotikum Isoprinosine nepomáha, ale musím povedať, že všetkým ľuďom v mojom okolí pomohol. Naordinoval som im na teplotu Panadol, na kašeľ Erdomed, veľké dávky vitamínu C a D. Väčšinou to zabralo.

Mali ťažký stav?

Neboli bezpríznakoví, ale ich stav už vyžadoval trochu komplexnejšiu liečbu.

Konzultuješ svoje ordinovanie s lekármi?

Konzultujem. Niektorí lekári vraveli, že by Isoprinosine nedali, ale ja im tvrdím, že všetkým mojim „pacientom“ pomohol. Aspoň nezaťažujú nemocnice. Ešte som im nasadil liek, ktorý je na báze Prednisonu, kortikoidy, volá sa Fortecortin. Ten som im nasadil, keď už to vyzeralo, že by mohol byť nejaký väčší malér.

Priatelia sa ti skladali na darček k narodeninám.

Na cestu do Disneylandu.

Nebol to náhodu nejaký domáci röntgen?

To nie. Oni chceli, aby som mal doma rezonanciu, ale predsa len mať doma rezonanciu… Asi by sa mi sem nevošla. Mám ale v základnej výbave oxymeter, tlakomer, na počúvanie srdiečka, skúmavky, môžeme si aj urobiť výtery, otestovať sa. Myslím si, že som pomerne dobre vybavený. Dokonca viem aj predvyplniť žiadanku na krv.

Čomu sa ešte venuješ?

V predchádzajúcich rokoch sme jazdili s Aničkou Slováčkovou a Milanom Peroutkom s reláciou o etikete a slušnom správaní, ktorá sa volá Trapas nepřežiju. V hlavných úlohách hrá Láďa Ondřej a Míša Dolinová, vystupuje tam aj Nelly Řehořová. Je to taká zábavná relácia, urobili sme asi 200 predstavení v divadlách.

To sa teraz nedá, takže mám takú brigádu, pomáham Nadačnému fondu Miloša Zemana. Pomáham slečne Kateřine Zemanovej, pretože Katka sa stala patrónkou akcie Anjel medzi zdravotníkmi, keďže vie, že mám kontakty na zdravotnícke a sociálne zariadenia. Veľmi si podpory z jej strany vážim, boli sme napríklad vo Fakultnej nemocnici Bulovka, odkiaľ je aj pani doktorka Kristýna Herrmannová, ona bola tretím anjelom medzi zdravotníkmi.

Boli sme aj v Schrothových liečebných kúpeľoch, kde sa liečia napríklad pacienti po Covide, tam sme so spoločnosťou Proma Reha Česká Skalice odovzdávali dve lôžka. Bola tam práve aj Katka, pretože odtiaľ je i druhý Anjel medzi zdravotníkmi. Navštívili sme i Alzheimer centrum v Pardubiciach, domov dôchodcov v Náchode a evanjelickú strednú školu zdravotnícku, kde sme sa boli poďakovať študentom, ktorí v tých najhorších časoch pracovali na Covid jednotkách. V súčasnosti plánujeme mnoho ďalších návštev, mali by sme zavítať do Chomutova alebo do Karlových Varov a ďalších sociálnych zariadení alebo nemocníc.

Ako tie návštevy prebiehajú?

Navštívime dané miesto a zoznámime sa s chodom zariadenia, pozdravíme klientov v rámci epidemiologických opatrení, Kateřina odovzdá darčeky za Nadačný fond Miloša Zemana, ako sú dezinfekcie, rúška, ovocie, vitamíny.

Tebe sa Covid zatiaľ vyhýba?

Áno. Beriem vitamín C a D. Neberiem dopredu žiadny Isoprinosine, až keď to chytím. A hlavne sa teším na očkovanie.

David, ďakujem veľmi pekne za rozhovor.