Rýchla spoveď – najmladšia senátorka Adéla Šípová: Prvé dni v Senáte si starší kolegovia mysleli, že som asistentka

Dostali ste sa do Senátu, kde ste najmladšia. Vaše meno sa ale objavilo tiež na zozname kandidátov na prezidentku. Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Nie je to tak, že by som kandidatúru ohlásila. Nebol to vôbec môj nápad, je to skôr zábava. Som veľká zástankyňa toho, aby bolo v politike viac žien. Mojím veľkým vzorom a veľkou inšpiráciou pre moju prácu je Zuzana Čaputová. Zrovna včera som počula nejaký jej prejav, vždy ma to dojme. Keď to porovnám s našou situáciou tu, tak je mi z toho naozaj úplne do plaču. Zároveň je to ale pre mňa nádej, že keď to dokázali naši slovenskí susedia, prečo by sme to nezvládli i my, mať takú prezidentku?

Nikdy som o tom nepremýšľala, ale prišli za mnou, že som senátorka a že je to jeden z dobrých výberov na prezidentku. Tak som sa k tomu nejakým spôsobom vyjadrila, ale kandidatúru som neohlásila.

A ohlásite?

Je dôležité mať okolo seba dobrý tím, pretože to nie je jazda jedného človeka, ale jedného veľkého tímu. To závisí od toho, či by sa ten tím utvoril. Úprimne, musím povedať, že som naozaj veľmi šťastná ako senátorka, a k tomuto sa nebudem vyjadrovať.

Pronájem historické vily na Praze 1 - Hradčany, Praha 1

Show property

Vždy sa v rozhovoroch s politikmi pýtam, prečo je v politike tak málo žien. Odpovedajú, že je to nehostinné prostredie aj pre mužov, nieto ešte pre ženy. Ako to vnímate vy? Keď vravíte, že ste v Senáte šťastná.

Som šťastná, pretože sa naplnila moja túžba vyjadrovať sa k veciam a mojím hlasom nejakým spôsobom prispievať k diskusii. Takú možnosť som ako matka alebo nejaká obyčajná advokátka nikdy nemala. Spoločenské a politické veci ma vždy zaujímali, teraz mám tú možnosť to aspoň trošku ovplyvniť. To je to, prečo som šťastná. Som stále veľmi rada, že ma tam ľudia poslali, neustále cítim veľkú dôveru svojich voličov zo svojho obvodu. Z toho som stále nadšená.

A prečo ženy? Myslím si, že političky čelia špine viac ako politici. To môže byť veľkou prekážkou a zažívam to denne, keď sa pozriete na komentáre pod mojimi úplne obyčajnými príspevkami na sociálnych sieťach. To mužskí politici toľko nemajú. Je to ťažké, pretože to tiež vzťahujem k tomu, ako to vnímajú moje deti.

Samozrejme, ste zraniteľnejšia, lebo máte deti.

Oni ich majú tiež, ale majú akosi pocit, že žena je akosi viac krehká. Samozrejme, je, aj muži sú ale krehkí. No tá obava o mňa je asi zo strany širšej rodiny. Som dosť silná, už som sa naučila s tým žiť, ale veľa iných žien práve toto odradí. Úprimne, nedivím sa im. Druhá vec je tá, že je to ťažké. Od žien sa stále čaká, že budú mať na starosti veľkú starostlivosť o rodinu a servis okolo všetkého, čo je ťažké skĺbiť s politikou. Otec mojich detí je natoľko uvedomelý, že sa môžem spoľahnúť na to, že tieto veci z veľkej časti preberá na seba.

Vy vyzeráte vzhľadovo veľmi mlado. Je problém aj výzor? Napríklad v kontraste takých, povedzme, veľmi serióznych a „macho“ mužov?

Je pravda, že keď som vstúpila do Senátu, prvé dni boli pre mojich kolegov, najmä starších pánov senátorov, šok. Chceli vedieť, kto to prišiel, či je to asistentka alebo senátorka. Hneď v prvých momentoch ma začali okamžite pozývať na kávičku, čo som musela odmietnuť, bolo to pre mňa prekvapenie. Doteraz mám občas problém sa vôbec dostať do Senátu.

Že vás nechcú pustiť dovnútra?

Niektorí z tých strážcov, ktorí strážia parkovisko. Navyše, mám veľmi staré, 22 rokov staré auto. Keď prichádzam na parking, vracajú ma späť, že som sa pomýlila. Na to im vravím, že idem do práce, že som senátorka. Občas sa mi to ešte stáva, páni už si na to ale dávajú pozor. Vždy sa mi veľmi zdvorilo ospravedlňujú, že je pre nich ešte ťažké spoznať, že som senátorka. Už dopredu mávam kartičkou, aby som sa vyhla trápnym situáciám. To mi pripadá skôr roztomilé. Ale v kontakte s kolegami politikmi je to niekedy naozaj ťažké, ale už si podľa mňa zvykli na to, že sa vyjadrujem, aj keď mi to potom napríklad dajú pocítiť, že na rozdiel od nich nemám politickú skúsenosť. Nijako ma to ale neodrádza, vyjadrujem sa stále. Myslím, že už si na to trochu zvykajú.

Aké sú vaše pálčivé témy? Na vašom Twitteri som zaznamenala exekúcie a dojčenské ústavy.

Áno. Som vo Výbore pre sociálnu politiku, toto sú teda pre mňa dôležité témy, a vždy boli. Myslím, že narastajúca chudoba a roztvárajúce sa nožnice sú vo finále ohrozujúce pre celú spoločnosť. Nechcem, aby stál niekto stranou v našej pomerne bohatej krajine. Intenzívne sa zaoberám tiež rovnosťou. Tým, že som právnička, sú pre mňa dôležité ľudské práva, takže sa dosť zameriavam na tieto témy. Aj na rovnosť mužov a žien. Hoci je to v zákonoch zaručené, realita je iná, máme nižšie platy a vo vyšších kruhoch sú paradoxne rozdiely medzi mužmi a ženami väčšie. Ženy majú naozaj oveľa väčší problém dostať sa vyššie ako muži. Tie, ktoré sa nahor dostanú, sú veľmi silné osobnosti, zatiaľ čo muži sa nahor dostanú pomerne ľahko.

Sú pre mňa dôležité sociálne témy, otázka ľudských práv a životného prostredia. Najmä pri životnom prostredí, a to hlavne u starších politikov, narážam na trochu menej ohľadu na strach mladšej generácie z toho, ako bude naša planéta vyzerať o pár desiatok rokov. To ma, úprimne, trochu skľučuje. Myslím si, že politici nevedia osloviť mladú generáciu, a je to fakt, ktorý vyplýva z prieskumov. Jedným z dôvodov môže byť aj toto, a to ma dosť trápi.

Vy sama tiež robíte veľa pre životné prostredie. Dočítala som sa, že jazdíte na bicykli. Teraz ste tiež prišli na bicykli?

Dnes nie, pretože som bola v Prahe. Ale minulý týždeň som prišla na bicykli do Senátu.

Nehovoria vám cykloteroristka?

Hovoria (smeje sa).

Čítala som, že by ste chceli všade pruhy pre cyklistov.

Všade nie, ale napríklad v Kladne si myslím, že ten priestor je. Kladno je môj obvod, preto sa k nemu vyjadrujem. Na bicykli jazdím aj po Prahe, čo je však oveľa ťažšie ako v Kladne. V Prahe cyklopruhy sú, a to na oveľa užších priestoroch. V Kladne sú veľmi široké cesty z obdobia industriálnej minulosti, keď tam jazdilo veľa áut a autobusov. To už teraz toľko nie je, cestné pruhy sú ale stále široké. Podľa mňa sa tam cyklopruhy krásne vojdú, ale stále tam nie sú. To ma veľmi mrzí, pretože mojím snom je, aby naše deti jazdili do školy na bicykli tak, ako to býva v niektorých západných krajinách, kde je to pomerne časté. U nás to tak nie je, ja by som sa bála poslať deti na bicykli.

Lenže to je ďalší problém. Deti nám tlstnú, málo sa hýbu a umožniť deťom jazdiť do školy na bicykli by spojilo veľa vecí dokopy.

Čo by sme sa ešte mali od západného sveta naučiť?

Myslím si, že my politici by sme sa mohli v niektorých krajinách učiť lepšie komunikovať. Toľko si nenadávať, nemať vždy za každú cenu navrch. „Čím sprostejší som, tým som lepší politik,“ to sa mi nepáči a neoslovuje ma to. Nevravím, že je to tak všade, ale najmä v západných krajinách Európskej únie vedia komunikovať lepšie, napríklad Nemci. A čo ešte by sme si od nich mohli vziať… Napríklad práve väčší ohľad na životné prostredie.

Luxusní vila 5+kk na pronájem, Praha západ, Okolí Prahy

Show property

Vy máte päť deti. To ste zvládli ako?

Mám takú povahu, že sa do niektorých vecí púšťam veľmi spontánne. Je to tak u mojich detí i s politikou. Impulz bol dosť spontánny, žiadne veľké premýšľanie nad tým nebolo. Úprimne, musím povedať, že som svoje spontánne rozhodnutia nikdy neľutovala.

Všetky boli plánované?

Plánované nebolo asi žiadne. Päť detí je veľa vydanej energie, zároveň je to pre mňa ale i veľa prijatej energie, hoci sa to tak možno nezdá. Včera som so svojimi dvomi dcérami bola na Náplavke na krste knihy Ivana Bartoša a bola som strašne šťastná, že ma dobíjajú energiou, ktorú vydávam. Moje deti mi dávajú ľudský pohľad.

Deti sú slobodnejšie, čo na srdci, to na jazyku. Stane sa niekedy, že sa vaše deti na niečo spýtajú alebo niečo „trepnú“, a pre vás je to nakoniec dobrá inšpirácia?

Deje sa mi to denne (smeje sa).

Čo vás naposledy takto zarazilo?

Najstaršia dcéra má devätnásť, druhá najstaršia osemnásť rokov. Ony mi najmä dávajú pohľad na to, čo zaujíma mladých ľudí. Dávajú mi spätnú väzbu o tom, prečo ich niečo neoslovuje alebo čo ich naštvalo na politikoch. Denne niečo také povedia.

To som ani nevedela, že už máte vlastne dospelé deti.

Tie dve najstaršie. Je s nimi strašná sranda. Najmladšia dcéra má desať rokov. So všetkými je veľa zábavy.

Staršia generácia má tiež väčší strach zo súčasnej situácie v Afganistane, z migrácie. Je to strach ľudí, s ktorým vy ako politici asi budete musieť bojovať.

Ja tomu strachu rozumiem, ľudia sa boja niečoho, čo nepoznajú. Ale to je zodpovednosť politikov i médií. Veľmi často sa chytajú strašne rýchlych tém, zbierajú si na tom politické body, ale to nás vedie do záhuby. Myslím si, že je dôležité vzdelávanie, spoznávanie. Ja sama sa nebojím, hoci určite musí byť komplikované, keď sú partneri z odlišného kultúrneho prostredia. Ale to sa môže stať aj v rámci Českej republiky. Samozrejme ale ak sú dve národnosti veľmi odlišné, problémov bude viac. Mám skúsenosť aj z rodiny, môj vzdialenejší bratranec sa oženil s Indkou. Boli sme na svadbe v Indii a nesmierne ma to obohatilo. Samozrejme, nie všetci môžu ísť do zahraničia, je ale potrebné vzdelávať sa v škole a spoznávať iné kultúry. Myslím si, že nepoznáme ani podstatnú časť našej českej, československej kultúry, nepoznáme naše vlastné menšiny, aj tých sa vlastne trochu bojíme.

My poznáme najmä Rómov.

Úprimne, ani tých úplne nepoznáme. Tento týždeň pôjdem do Múzea rómskej kultúry za pani riaditeľkou, veľmi sa tam teším. Neviem ako vy, ale ja napríklad nepoznám rómsku kuchyňu, a to ma vlastne mrzí. Teším sa na to, až to spoznám. To sú veci, ktoré nepoznáme.

Spomenuli ste, že váš manžel prijal povinnosti doma. Mám to chápať tak, že vám umožnil robiť kariéru a stará sa doma o deti?

To nie. Je to tak, že sa rozhodne viac stará o školské veci detí. Dnes napríklad vzal deti na očkovanie, naše tretie a štvrté dieťa sa už môžu očkovať. Tentoraz to prevzal on, pretože mám prácu. Predtým som to všetko obstarávala ja. Stará sa oveľa viac o domácnosť.

Ale do práce chodí.

Áno, je advokát.

To je ale tiež veľmi náročné zamestnanie.

Je.

Nemrzí vás, že ste advokáciu opustili a venujete sa politike?

Advokáciu som vyslovene neopustila. Vždy som robila pro bono aktivity, ktorým sa aj naďalej venujem. Keď sa na mňa niekto obráti, tak ho zastupujem, nechcem sa z toho úplne vytrhnúť. Robím to ale v obmedzenejšom rozsahu. Nemrzí ma to, pretože v kontakte s právom som stále.

V práve je ale potrebné neustále sa vzdelávať. Ja by som mala obavy, že keď z toho len čiastočne vystúpim, niečo mi utečie.

Medzi advokátmi už to je vo veľkých kanceláriách tak, že ste najprv koncipientka, ktorá behá od súdu k súdu. Neskôr, ako advokáti starnú, sú viac v kancelárii a spravidla sa viac venujú manažmentu. To ja nemusím, pretože som samostatná advokátka, tak žiadny manažment v kancelárii robiť nemusím. U advokátov je to ale pomerne obvyklý postup. Väčšinou skončia v nejakých funkciách.

Ako podľa vás dopadnú tohtoročné voľby? Kam by ste sa chceli vy osobne v politike prepracovať, čo je v Senáte vaším cieľom?

Ako dopadnú voľby neviem. Je to otázka, ktorú riešim každý deň. Pre mňa bude dobrý výsledok, keď sa do Snemovne dostane maximum demokraticky zmýšľajúcich politikov, ktorí sú nezávislí a nie sú naviazaní na oligarchické skupiny, a konajú v záujme občanov. To je pre mňa najdôležitejšie, pretože na to potom nadväzuje práca v Senáte. Vidím, kto je ovplyvnený lobistami a kto nie.

Svoju budúcu politickú kariéru nepoznám. Teraz to nepotrebujem riešiť. Po tom roku som stále užasnutá nad tým, čo sa mi podarilo. Snažím sa robiť svoju prácu, ako najlepšie viem, a nepotrebujem riešiť, čo bude o pár rokov. Tak to mám aj v živote. Prúdim ako voda a kam ma zanesie, tam budem. Som spokojná už teraz, do budúcna uvidíme.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor.