Fenomén jogy je v dnešnom svete známa vec. Všade vo väčších i menších mestách vyrástli jogové štúdia ako huby po daždi. Napriek tomu ale stále existuje veľmi veľa ľudí, ktorí majú problémy, či už zdravotné, alebo psychické. Joga by mohla byť riešením. V rozhovore pre LP-Life.sk sme sa rozprávali so zakladateľkou pražských štúdií Dům jógy Věrou Vojtěchovou práve o ľuďoch, ich spôsobe života a vplyvu jogy naň. Nielen jogy ako cvičenia, ale hlavne toho, aký vplyv má správne dýchanie, ktoré je alfou a omegou riešenia všetkých ťažkostí.
Dýchanie, pľúca a nielen duševné zdravie sa v dnešnej dobe stali úplne novými pojmami. Ako sa odrazil koronavírus v dnešnom zmýšľaní spoločnosti o joge?
Myslím si, že bola veľmi populárna už pred pandémiou a podľa môjho názoru jej popularita ešte porastie. Obdobie lockdownu totiž prinieslo určite veľa negatívneho, na druhej strane sme boli prinútení zastaviť sa v hektickom behu našimi životmi a prehodnotiť svoje priority, svoj pohľad na život a veru aj na dych. Ak sa pozriete na jogu ako na vedomý pohyb, ako na spôsob hlbšieho vnímania sama seba i sveta okolo nás, možno sa z mnohých ľudí stali jogíni bez toho, aby o tom vedeli. Keby som ale mala hovoriť o návštevnosti na lekciách, tak je to asi ako u všetkých hromadných akcií pochopiteľne slabšie, v tomto smere posun nevidím, ale zato bohužiaľ vnímam, že ľudia sú na tom po tých dvoch rokoch zdravotne a pohybovo oveľa horšie.
Mnoho ľudí má po prekonaní covidu dýchacie problémy. Vyhľadávajú rôzne alternatívne spôsoby, ako si zlepšiť dýchanie a celkovo psychickú i fyzickú stránku. Nezaznamenali ste z tohto hľadiska nových klientov?
Máte pravdu, že záujem o dychové cvičenia určite rastie, pretože prostredníctvom nich môžete dosiahnuť nielen pevnejšie fyzické zdravie, ale dych je veľmi úzko spätý aj s našou psychikou. A joga cibrí tieto cvičenia doslova už tisícky rokov. Musíte si uvedomiť, že joga a jej techniky sú tu s nami už stovky rokov, nie je to ako pri joggingu alebo aerobiku, ktorý bol populárny dvadsať, tridsať rokov, a potom sa vlastne prišlo na to, že ničí kolená alebo kĺby. Hatha joga sa viac-menej praktikuje už niekoľko storočí, dychové techniky niekoľko tisícročí, a keby to nefungovalo, určite by sa už dávno na to prišlo.
Pravda ale je, že nejde o rýchlu ani jednoduchú cestu. Dnes si na každý problém radšej berieme lieky, chceme všetko dosiahnuť hneď a bez úsilia, to je pochopiteľné… Problémy s dychom, s našou psychikou, rekonvalescenciou po koronavíruse, na to neexistuje žiadne rýchle, jednoduché a trvalé riešenie. Takže buď ľudia pôjdu tú dlhú, náročnejšiu cestu, čo sa mnohým nechce, alebo ich stav zostane horší. Na liekoch samozrejme nie je nič zlé, ak vás ale napríklad často bolí chrbát a zaháňate to ibalginom, nemôžete čakať, že sa tým vyrieši príčina vašich ťažkostí. Tá tkvie vo svalovej nerovnováhe, s ktorou jedna ružová pilulka logicky nemá šancu nič urobiť. Bolesť sa väčšinou vráti a bude sa zhoršovať, a vy buď začnete cvičiť a meniť svoje pohybové stereotypy, alebo sa pripravte, že s ňou strávite zvyšok života. Samozrejme, že telo, zvlášť keď sme mladí, má obrovskú schopnosť regenerácie. Často stačí dať mu trochu priestoru, ísť na dovolenku, zaplávať si, zbaviť sa stresu… S pribúdajúcimi rokmi je ale taký reštart čoraz zložitejší a aby som sa vrátila k dychu, väčšina z nás zle dýchala už pred covidom, po závažnom ochorení sa tento stav určite nezlepšil a ťažko môžeme čakať nejaké zázraky počas niekoľkých dní. Je to beh na dlhú trať a ani joga neponúka žiadnu skratku.
Správny dychový stereotyp tak, ako by mal ideálne vyzerať, je dnes pre väčšinu z nás úplným science-fiction. Ten problém súvisí najmä s nesprávnym fyzickým postavením nášho tela, a to je dané zlými pohybovými návykmi, spôsobom života alebo napríklad aj nadváhou. Ak máte napríklad hyperlordózu v bedrovej chrbtici, nemôžete sa správne nadýchnuť, kým sa vám nepodarí dať chrbát trochu do poriadku – to je jednoduchá biomechanika, ale taká korekcia musí prebiehať vedome a dlhodobo. Nie je to o tom, že navštívite dve lekcie jogy.
Druhou stránkou veci je obrovský stres, ktorý sa dnes vplyvom udalostí často ešte prehlbuje. Ale aj keď odhliadnem od našej covidovej doby, žijeme v strašnom informačnom smogu a každodennom napätí, to nikdy za celú históriu ľudstva nebolo. Stres, bez toho, aby sme si to uvedomovali, automaticky ovplyvňuje sťahovanie svalových štruktúr, telo vníma mentálne napätie ako následok možného ohrozenia zvonku a podvedome sa snaží ochrániť najdôležitejšie vnútorné orgány, sťahujú sa tak medzirebrové svaly, aby vytvorili ochranný korzet okolo srdca. A toto brnenie, ktoré sme si za roky vytvorili, nám doslova bráni hlboko sa nadýchnuť.
Že stres ovplyvňuje náš dych, asi každý vie a vníma, aj v ľudových porekadlách sa dozvieme, že sme niečo nerozdýchali alebo že nám niečo vyrazilo dych. Akurát si väčšinou neuvedomujeme, aký neuveriteľne komplexný je devastujúci účinok dlhotrvajúceho napätia na naše telo, a dychom sa to len začína. Na druhú stranu, práve dych nám môže pomôcť zvrátiť to.
To je ťažké povedať, ale zjednodušene to tak často radíme. Keď je človek nervózny, keď sa potrebuje zbaviť nejakého napätia alebo strachu či bolesti, odporúčame dýchať do brucha – môžeme sledovať zdvíhanie a klesanie brušnej steny a už len to nás upokojuje. V skutočnosti sa ale do brucha pochopiteľne nikto nadýchnuť nemôže, pretože pľúca sa vám končia v hrudnom koši. Pohyb sa prenáša do spodnej časti trupu pomocou vnútrobrušného tlaku.
Ešte by som tiež rada upozornila na to, že pri stoji alebo chôdzi by brušná stena mala byť skôr pevná, pretože hlboký stabilizačný systém je zapojený, aby nás držal vo vzpriamenej polohe, a brucho sa nijak výrazne nepohybuje. Skôr by sme mali sledovať dych zadných rebier a bedier. Opak svedčí o patológii.
Zdá sa mi, že jogový dych nie je len o tom, aby sme mali dobré pľúca, aby sme nefajčili a podobne, ale že je to skôr o tom, pomôcť aj zvyšku tela než samotným pľúcam. Vravím to dobre?
Nie úplne. Dych je z hľadiska jogy našou najdôležitejšou potravou, ona nevníma dych len ako príjem kyslíka, ale ako príjem prány, ktorá doslova oživuje každú bunku tela. Čím kvalitnejší je váš dych, tým lepší, zdravší alebo kultivovanejší je váš život, tým kvalitnejšia bude tiež prána, ktorú telo vstrebáva.
Vy si dychom môžete pomôcť po fyzickej stránke, pretože posturálna úroveň dychu, to znamená tá úloha, v ktorej pomocou dychu narovnávate chrbát, vyrovnáte bedrá a preťahujete celú zadnú stranu tela, je nezastupiteľná. To je proste základ. Na druhú stranu, keď sa správne nadýchnete, teda takzvane „do brucha“ dochádza nielen k dobrému okysličeniu, ale zároveň by sa dychový pohyb mal premietať do chrbta a jemne ho pretiahnuť, zapojí sa panvové dno, mali by sa stimulovať všetky vnútorné orgány, dochádza tak aj k ich lepšej regenerácii a každý nádych podporuje aj správne zažívanie a trávenie a peristaltiku čriev, má vplyv na parasymapatický systém v tele, a tým pádom aj na určité upokojenie.
A potom je tu zložka psychická. Joga a dychové techniky vás zavedú do miest, kam sa normálne nemáte šancu dostať. Viete, že holotropné dýchanie vás dokáže dostať do zmeneného stavu vedomia, akoby to boli drogy? Takú obrovskú zmenu si môžete nastoliť v tele len pomocou dychu, mysli. Nemáme žiadny iný prostriedok, ktorý by tak mocne ovplyvnil celé naše telo, ako je náš dych, aj keď mu väčšinou venujeme tak málo pozornosti.
Takých mám plnú sálu, takí sme všetci. Je to o tom, uvedomiť si veci také, aké sú. A, odpustite, že sa opakujem, k tomu nás vedie opäť náš dych. Cvičenie je samozrejme tiež dôležité a keby sme sa naučili správne dýchať a správne dýchali celý deň a celý život, tak by sme možno žiadne ďalšie zdravotné a korigujúce cvičenie nepotrebovali. Každý si to všimne, keď príde na jogu. Tam máme šancu zastaviť sa. Lektor vás vedie k sledovaniu dychu, k jeho vedomej praxi, uvedomeniu si toho, ako dýchate a kam dýchate, ako funguje vaše telo. Pozornosť privedieme k dychu a zrazu každý sám na sebe pozoruje, ako sa upokojí, uvoľní, ako sa cíti lepšie, aký je dych dôležitý, aký je nevyhnutné nielen pre fyzické, ale aj psychické zdravie. Myslím si, že každý človek, ktorý na jogu dlhodobo chodí, to tak vníma, cíti a začne to sám pre seba využívať.
Ako dlho to zvládne! Seniorský vek je najviac heterogénna skupina ľudí. Keď máme tridsať, tak sme všetci schopní nejako sa rozhýbať, ale len čo vám začnú pribúdať roky, nožnice medzi ľuďmi, ktorí sú na tom fyzicky dobre, a tými, ktorí sú na tom fyzicky zle, sa začnú do obrovskej miery roztvárať. Sú tu ľudia, ktorí sú v päťdesiatich rokoch na invalidnom dôchodku, a ľudia, ktorí ešte v deväťdesiatich rokoch cvičia jogu, stoja na hlave a sú schopní celkom veľkých fyzických výkonov.
Je to o celoživotnej práci. Možno je to aj o genetike, verím, že sú aj ľudia, ktorí majú také šťastie, že celý život pijú, fajčia, nič nerobia, a napriek tomu prežívajú zdravú, šťastnú a spokojnú starobu. Takých je, uisťujem vás, naozaj minimum. Väčšina ľudí, ktorí týmto spôsobom žijú, sú ale už v sedemdesiatke stratení. Keď ku mne prídu niektoré klientky, vravia, že si mysleli, že si budú život užívať a nebudú sa trápiť nejakým cvičením, ale že netušili, že pred sebou majú ešte toľko rokov. To vám dôjde presne v päťdesiatich, šesťdesiatich rokoch, keď každý deň vstanete a niečo vás bolí. Potom už je vaša cesta samozrejme oveľa ťažšia. Ale nikdy nie je neskoro začať.
Ale začať niečo robiť je základ. Nevymýšľať, prečo to nejde, ale naopak, ako by to šlo! Život je pohyb, nič v živote nie je statické. Jediná vec, na ktorú sa v živote môžete spoľahnúť, je to, že sa neustále všetko mení a všetko je v pohybe. Ak nezostane v pohybe aj vaše telo, tak je to začiatok vášho konca.