Rýchla spoveď – víťazka súťaže MasterChef 2021 Veronika Danišová alias Besky: Najhorší moment v súťaži? Usmrtenie živého tvora!
Dvadsaťsedemročná amatérska kuchárka zo Slovenska Veronika Dinišová alias Besky je poslednou výherkyňou sledovanej kulinárskej súťaže na TV Nova MasterChef. Úplne prvý raz v histórii súťaže sa vo finále stretli tri ženy a súťažili nielen o prestíž, ale aj o jeden milión českých korún. Zaujímavé je, že natáčanie súťaže sa skončilo na jar, takže všetci mali až do zimy bobríka mlčania. Nielenže nikto nesmel prezradiť meno výhercu, ale Besky si svoju výhru mohla vyzdvihnúť až teraz. V rozhovore pre LP-Life.sk sme so sympatickou Slovenkou hovorili nielen o varení, ale aj o tomto období, ktoré podnikaniu príliš nepraje.
Veronika, prečo sa vám vraví Besky?
Je to prezývka, ktorú mám celý život, je z rodného priezviska Beskydiarová.
Prezraďte, kto vás priviedol k vareniu?
Bola to mamička. Celý život sme cestovali, narodila som sa v Nórsku a ako štvorročná som bola v Thajsku, na Srí Lanke, prešli sme s rodinou polovicu sveta, takže celosvetová gastronómia mi bola celý život blízka. Tým, že pred dvadsiatimi rokmi bol internet vlastne ešte len v začiatkoch, varila moja mama zo spomienok. Skúšala nové recepty ako kurča Satai, Pad Thai a takéto pokrmy zo slovenských surovín. To bolo veľmi vtipné a odvtedy cítim k vareniu takú lásku.
Ako je to dlho, čo sme sa dozvedeli, že ste vyhrali?
Je to už desať dní. (rozhovor sa konal 6. 12., pozn. red.)
Bolo pre vás ťažké udržať toto tajomstvo už od marca? Netúžili ste sa niekomu pochváliť?
V okamihu, keď som zažila toto fenomenálne finále, tak som bola v kruhu najbližších, ktorí tam tiež boli. Tak sme to oslávili a potom sme si povedali, že pre naše dobro na to radšej zabudneme. A tak sa aj stalo.
A oni tiež nikomu nič nepovedali?
Nie, nám pomohol lockdown, boli sme zatvorení a všetko bolo ťažké, takže nikto nemal chuť sa veľmi radovať. A my sme to strážili ako veľké tajomstvo a ani nás to nemrzelo, pretože sme vedeli, že to príde.
O výhru by ste prišli, keby to prasklo skôr?
To som nezisťovala, jediné, čo viem, je, že pokuty za akékoľvek porušenie mlčanlivosti sú naozaj veľké. Myslím, že sme to všetci krásne zvládli.
Ako sa za tých desať dní zmenil váš život?
Zmenil, naozaj sa zmenil. Veľmi. Je ťažké to opísať, ale zrazu som vlastne „slávna“, takže všetko je úplne iné. Ľudia vás spoznávajú na ulici, zdravia vás. Je to zvláštny pocit, ale už chápem, ako sa cítia slávni herci. (smiech)
Po konci natáčania šiel život ďalej, nikto nič nevedel a všetci sa tvárili, akoby sa nič nestalo. Ale teraz o vás samozrejme musí byť záujem.
Určite áno, kontaktuje ma veľa spoločností, poskytujem mnoho rozhovorov, ktoré si užívam. Ale keď dostávam ponuky viesť nejakú reštauráciu či robiť šéfkuchárku, tak to už je pre mňa veľmi ťažké rozhodnutie. A zatiaľ sa to všetko skončilo na tom, že som malá rybka, a nie naozajstná profesionálka, a stále sa vzdelávam.
V medailóniku v relácii Masterchef ste vraveli, že by ste mali víziu kaviarne alebo svojho bistra, to stále platí?
Bohužiaľ nie, vzhľadom na okolnosti okolo covidu a neistej dobe, v ktorej žijeme. Ale teším sa na deň, keď si poviem: svet je zdravý a môžem začať podnikať. Ale teraz sa naozaj necítim na to, vziať si na seba takú zodpovednosť. A to nielen za mňa, ale ešte aj za zamestnancov.
Čomu sa teda teraz venujete?
Aktívne sa venujem kurzom varenia a pečenia pod záštitou dvoch škôl a tiež pracujem na kuchárke, ktorá je mojím veľkým snom. A pomaly sa začínam venovať online svetu v rámci svojich webových stránok a e-shopu.
Už ste sa nevrátili k prevádzkovaniu čerpacej stanice?
To je práve ukážka tej doby, v ktorej žijeme. Tá benzínka bola moje dieťa a tri roky som sa o ňu starala, dala som jej koncept a život. Počas prvého lockdownu ma to totálne položilo a potom sa to veľmi ťažko vracalo. Vzhľadom na to, že sme mohli mať otvorené, dotácie sme nedostali. Všetci boli doma a, bohužiaľ, ľudia nejazdili a my sme boli malá čerpacia stanica, bez obchodu, s jedným výdajným stojanom, tak to, bohužiaľ, nezarábalo. Síce sa to skončilo, ale som šťastná, pretože život mi dáva šancu na niečo iné.
Vyhrali ste milión českých korún, naozaj chcete všetky peniaze investovať do kuchárky?
Kuchárka môže stáť aj vyše milióna korún (smiech). Je to veľa peňazí, ale keď sa spojíte s príma ľuďmi a sponzormi, tak sa dá aj ušporiť. A investovať napríklad do online priestoru, čo plánujem.
Vy ste na výhru čakali veľmi dlho, benzínka nefungovala, z čoho ste žili?
Benzínka bol interný príjem, mala som však silný externý príjem z marketingu. Starala som sa o klientov vytváraním ich sociálnych sietí, vytvárala som brandingy, kampane… S tým som v podstate tiež skončila a teraz to využívam len pre seba.
Po kurzoch sa teda vrhnete na online výuku? Alebo predaj?
Lektorku kurzov by som rada mala ako svoju dlhodobú činnosť. Som pod záštitou dvoch kuchárskych akadémií, Grosetto a Gourmet, kde vyučujem.
Rada by som sa spýtala na vaše súkromie, čo manžel alebo partner?
Manžel je šťastný, je úžasný a navzájom sa podporujeme. Manžel dokonca varí lepšie ako ja (smiech).
Preč sa nezúčastnil show?
Nemá záujem o show, nie je to jeho šálka kávy. Niečo iné je, keď doma v pokoji varíte, než keď sú okolo vás kamery. To zabudnete aj krájať cibuľu. Takže psychika je veľký aspekt.
Ja keby som mala doma víťaza MasterChefa, tak už nesiahnem na varešku!
To si myslíte. On varí veľmi dobre a rád. A také jedlá, ktoré ja napríklad toľko nerobím.
Aký bol pre vás najhorší moment počas natáčania? V spovedi ste vraveli King Crab, čo to znamená?
King Crab – krab kráľovský. Prvýkrát v živote som prišla do kontaktu so živým tvorom, ktorého som mala spracovať. Možno je to pokrytecké vzhľadom na to, že som mäsožravec, ale prvý raz som musela usmrtiť toho tvora ja. Bolo to pre mňa veľmi ťažké a ešte navyše je to veľmi drahá záležitosť a nechcela som to skaziť. Bolo to pred koncom súťaže, bola som pod tlakom psychicky i fyzicky, vyčerpaná, navyše v predchádzajúcom kole som jedlo veľmi pokazila. Prežila som si taký svoj emotívny prerod, aby som si uvedomila, že jedlo sa nekupuje len zavákuované, ale má tiež svoj život.
V dávnom rozhovore so súťažiacou MasterChefa Ivkou Sarauerovou som sa dozvedela, že pre ňu bol najemotívnejším momentom súťaže nákup za tristo korún. To ste tam tento rok nemali…
Nie, mali sme to postavené inak. Pri nákupe sme mali obmedzenie na dvadsať surovín a z toho sme začali pripravovať. Každý teda mal v hlave svoj koncept menu, podľa toho sme tiež suroviny nakúpili. Lenže zrazu nám povedali stop, vymeňte si stoly. Ja som prešla ku stolu, kde mal Paulo nakúpený petržlen, balený syr, mak a prosecco. Bola som z toho úplne hotová, táto výzva bola naozaj humorná.
Akí sú porotcovia? Na obrazovke pôsobia veľmi prísne.
Sú to veľmi sympatickí a charakterní ľudia, ktorí nám naozaj vždy chceli pomôcť. Mám na nich skutočne extrémne kladný názor. V kontakte sme s nimi ale neboli, vyložene nás separovali, aby neboli ovplyvňovaní počas rozhodovania. Len pri prestávkach počas natáčania bola šanca spoločne sa zasmiať.
Aké to bolo na stáži v profesionálnej kuchyni pána Kašpárka, ktorý má Michelinskú hviezdu?
Tak to hovorí samo za seba. Je to úžasný človek. Iron Man je slabé slovo, on všetko našliapol a teraz všetko funguje ako živý organizmus, každý vie, čo má robiť. Makajú od siedmej rána do jednej do noci. Radek je ten, kto diktuje tempo, a je až neuveriteľné, ako to zvláda s chladnou hlavou a rešpektom. Je naozaj ako otec veľkej rodiny, ku ktorému môžete prísť a zveriť sa. Pomôže vám, ale vyžaduje stodvadsať percent výkonu.
Zvládali ste to?
Zvládala. Pekne ma prijali medzi seba. Pre mňa je vždy dôležitý psychický aspekt, pretože keď sa človek cíti v kolektíve nekomfortne, je to náročné, ale tu to bol pravý opak. Cítila som sa, akoby som všetkých už dávno poznala. Po spoločne strávenom mesiaci a pol sme sa objímali ako najlepší kamaráti a ja som to tak naozaj cítila. Bolo to skvelé, veľmi ma podporovali. Hlavne, keď som robila niečo nové, ako vykosťovanie úhora, pripravovala Espumu alebo pasírovala. Vždy som cítila podporu. Prešla som v tej reštaurácii všetkým.
Vy ste zo Slovenska, ale trvalo žijete tu.
Žijem tu osem rokov. Na Slovensku mám tetu a malého bratranca. Sú tu aj moji rodičia.
Má pre vás ako budúcu šéfkuchárku nejaký dopad politická situácia?
Snažím sa byť veľmi apolitická. Samozrejme, mám svoj názor, ale nerada sa k tomu vyjadrujem. Ako možno budúca podnikateľka vždy dúfam, že bude lepšie. A tiež dúfam, že sa dopracujem k českému občianstvu a budem voliť aspoň v komunálnych voľbách (smiech).
Ako sa tešíte na Vianoce a čo predsavzatie do nového roka?
Tieto Vianoce sú úplne iné, pretože nestíham. Nemám stromček, ktorý som vždy mala už prvého decembra. Možno ho ani mať nebudem, tak budem s rodičmi. Mama je chodiaci Santa Claus, už od mája má darčeky. Tento rok mám naozaj veľa práce.
Takže ani pečenie nebude?
Pečenie asi prebehne, aby som svojim úžasným ľuďom na Instagrame ukázala nejaký recept a vyskúšala niečo nové. Ale nadväzuje to na to novoročné predsavzatie – schudnúť. Rada by som sa trochu obmedzila v sladkom. U mňa nie je problém zjesť päť plechov pečiva, padá to do mňa ako do čiernej diery. Som naozaj blázon na sladké.
Ako nová slávna tvár by ste mali učiniť tiež nejaké dobro…
Áno! Rada pomáham a som užitočná. Stala som sa patrónkou humanitárnej organizácie Adra, to je pre mňa veľmi potešujúce. Je to dlhodobá záležitosť a chcem, aby to bola súčasť môjho života. Tak uvidíme, čo z toho vzíde.
