Rýchla spoveď – lekár tímu HC Rytíři Kladno MUDr. Petr Fulín: Jaromír Jágr má extrémne vyvinutý cit pre vlastné telo

Ako ste sa ako lekár dostali ku kladenským hokejistom?

Vraví sa, že základom úspechu je byť v správnom čase na správnom mieste, a to je aj môj prípad. V podstate starší kolega, ktorý robil lekára u iného hokejového tímu, prišiel s ponukou, že kladenskí Rytíři by chceli zvýšiť úroveň zdravotníckych služieb, a ponúkol to mne a ešte jednému môjmu kolegovi. Veľmi skoro si nás obľúbili hráči, ako aj vedenie klubu, a v podstate na rozdiel od prvej sezóny, keď sme pôsobili len ako lekári na zápasy vonku, sme od ďalšej sezóny naplno prevzali funkciu klubových lekárov.

Priblížte nám z lekárskeho pohľadu proces dýchania a v čom je špecifický pre vrcholových hokejistov?

Dýchanie je základná životná funkcia, ktorá zaisťuje okysličenie tkanív. V podstate vzduch, ktorý dýchame, sa dostáva dýchacími cestami do pľúc, kde sa kyslík vstrebáva do krvi, a pomocou ciev sa rozvádza k cieľovým tkanivám celého organizmu. Tam participuje na výrobe energie, kde vzniká oxid uhličitý, ktorý sa krvou transportuje späť do pľúc a potom sa vydýchava ako prebytočný produkt. Čo sa týka špecifickosti u hokejistov alebo vrcholových športovcov, tak vo všeobecnosti mávajú športovci väčšiu kapacitu pľúc, danú dlhodobým tréningom. V praxi im to zvyšuje efektívnu výkonnosť dýchacieho systému, a teda sú schopní podať lepší vytrvalostný výkon než normálni jedinci.

Prodej luxusního mezonetu 4 + 1, Praha, Praha 5

Show property

Funguje u hokejistu pri zápase dych inak ako u ostatných vrcholových športov?

Dýchanie je stále rovnaké, u hokejistov je určité špecifikum v tom, že ide o zimný šport. V podstate vrcholový hokejista sa pri maximálnom fyzickom výdaji zahreje a dýcha studený vzduch, ktorý je na zimnom štadióne. Zvyšuje sa tak riziko nachladnutia alebo infekčných respiračných ochorení.

Aké sú celkovo najčastejšie poranenia u vrcholového hokejistu?

Neexistujú žiadne oficiálne štatistiky, ale určite dominujú napríklad tržné poranenia tváre od kontaktu s pukom alebo s hokejkou súpera. Časté sú pomliaždenia mäkkých tkanív, najmä v oblasti stehna a zápästia. Môže dôjsť k natrhnutiu alebo natiahnutiu svalových skupín. Čo sa týka poranenia kĺbov, tak jednoznačne dominuje kĺb ramenný a kolenný. Zo závažnejších úrazov je potom častý aj otras mozgu a poranenie zubov.

Je nejako možné predchádzať týmto zraneniam?

Niektorým áno. Napríklad natrhnutiu svalu alebo natiahnutiam možno predísť svalovým strečingom pred zápasom a samozrejme fyzickou pripravenosťou v čase letnej prípravy. Ďalšie úrazy, ktorým možno predchádzať, sú napríklad úrazy zubov, keď sa môžu používať zubné chrániče a moderné prilby. Tie značne zmierňujú následky poranenia hlavy. Na druhú stranu sú úrazy, ktoré sú len ťažko ovplyvniteľné, ako sú napríklad tržné rany alebo pomliaždenie mäkkých tkanív, alebo poranenie kĺbov pri vzájomnom súboji dvoch protihráčov.

S akými poraneniami pľúc sa najčastejšie stretávate u hokejistov a akými spôsobmi sa dajú liečiť?

Čo sa týka priamo poranení pľúc, s tým som sa nestretol. Ale jedným z najčastejších poranení je tzv. vyrazený dych. Ide v podstate o kŕč dýchacích svalov spôsobený nárazom do hrudníka z ventrálnej (prednej) strany, dýchacie svaly sú v kŕči a jedinec sa v tú chvíľu nedokáže nadýchnuť. Stav sprevádza výrazná panický atak, ale nie je nebezpečný a po pár sekundách až desiatkach sekúnd sa dýchanie samo obnoví a kŕč zmizne. Čo sa týka ďalších úrazov, môžem spomenúť kontúziu či pomliaždenie hrudníka, v krajnom prípade až so zlomením rebier. V zásade sa to lieči pokojovým režimom, ktorý väčšinou podporíme nejakou analgetickou, antiflogistickou a rehabilitačnou liečbou.

Môžu hokejistovi pri zápase prasknúť pľúca?

Hoci to tak často vyzerá, keď sa vracia na striedačku, tak predpokladám, že nie. Je otázka definície, čo to je prasknutie pľúc. Pri úraze sa môže stať, že dôjde k prasknutiu pľúcnej blany a potom sa môže rozvinúť pneumotorax, ktorý je charakterizovaný kolapsom jednej polovice pľúc. Čo sa týka natrhnutia pľúcneho tkaniva, k tomu môže dôjsť u vysokoenergetického poranenia. Ale ani jeden z týchto prípadov som v praxi nezaznamenal, ani som o ňom nepočul.

V posledných dvoch rokoch, v roku 2021 napríklad, sme boli svedkami tragických nehôd u veľmi mladých športovcov, a to v prípade futbalistov, ako aj tragických nehôd motorkárov. Ako to hodnotíte? Ako je možné, že umierajú čoraz mladší ľudia? Môže to súvisieť aj s pretrénovanosťou?

Túto otázku by som rozdelil do dvoch odpovedí. U mladých futbalistov alebo športovcov, tam to samozrejme môže súvisieť s tým maximálnym fyzickým výkonom. Väčšinou je to na základe nejakých neodhalených vrodených porúch, pričom športová federácia robí všetko pre to, aby boli profesionálni športovci riadne vyšetrení. Majú vopred predpísané záťažové EKG, prípadne echokardiografiu v prípade nejakého nálezu, ale môže sa to stať. V prípade motorkárov a tragických úrazov mladých ľudí máte pravdu, že tie počty ohromne stúpajú. Myslím si, že je to dané dobou, pretože existujú výkonnejšie a rýchlejšie stroje a na športové výkony sú samotnými ľuďmi kladené oveľa väčšie nároky. Dochádza potom k závažnejším vysokoenergetickým úrazom, ktoré môžu mať jednak trvalé následky a môžu tiež vyústiť do fatálneho poškodenia zdravia vo forme úmrtia.

Líši sa prístup ortopéda k vrcholovému športovcovi a „bežnému“ pacientovi? A ak áno, v čom konkrétne?

Tu sa musím priznať, že áno. Dajme si príklad, že hokejista hrá play-off alebo finále majstrovstiev sveta a v tú chvíľu mu ide o všetko. Ide mu o kariéru, o budúcnosť, o zaistenie seba a rodiny, o ponuku na lukratívnu prácu. V tomto prípade sa samozrejme vzhľadom na závažnosť ochorenia môžeme s realizačným tímom a hráčom dohodnúť na nejakom riešení. Napríklad mu dáme analgetiká, obstrek alebo mu malú zlomeninu dočasne zafixujeme dlahou a riešime finálne ošetrenie až po samotnom výkone. Sú však stavy, keď športovca môžeme liečiť tak, ako liečime v úvodzovkách normálnych ľudí, a preferujeme zdravie hráča. Musíme si uvedomiť, že hráč je mladý a zdravie mu musí vydržať do konca života. Takže ak situácia nie je takto vyhrotená, preferujeme rozhodne postup „lege artis“, teda tou najlepšou cestou nie k výkonu, ale ku zdraviu.

Je po zdravotnej stránke niečím špecifický Jaromír Jágr?

Jarda je špecifický po viacerých stránkach. Zo zdravotného hľadiska je jednoznačne výnimočný v tom, že má extrémne vyvinutý cit pre vlastné telo. Naozaj dokonale pozná, čo musí trénovať trikrát viac a čo môže trénovať menej alebo vôbec. V prípade drobných zranení vie, kedy si môže dovoliť hrať cez bolesť, kedy to ešte nevadí, a tiež, kedy už je tá hranica, že by sa to mohlo zhoršiť a zranenie by ho mohlo na dlhšie vyradiť. Je nutné povedať, že nemá veľmi rád doktorov, dôveruje vlastnému telu a prirodzenému procesu hojenia, s čím súhlasíme. U neho však hrá obrovskú rolu psychika. Je po psychickej stránke mimoriadne jedinečný a prejavuje sa to v jeho vôli, usilovnosti a motivácii, a to aj v jeho veku. Je až neskutočné, čo dokáže obetovať hokeju, a to nielen po fyzickej stránke, teda tej extrémnej drine, ale aj vzhľadom na psychickú záťaž. A týka sa to aj finančných prostriedkov. Domnievam sa, že bez neho už by v súčasnosti extraligový hokej na Kladne neexistoval.

Zažili ste osobne nejaké dramatické situácie počas hokejového zápasu?

Bohužiaľ áno. Keď to vezmeme z tej zdravotnej stánky, pretože dramatických situácií v hokeji je mnoho. Musím povedať, že obdivujem trénerov a ich psychickú výdrž. Dvakrát som resuscitoval fanúšika na kladenskom štadióne, našťastie vždy sa nám ho podarilo odovzdať v stabilizovanom stave záchrannej službe. Čo sa týka priamo hokejistov, tak mi napadajú dve situácie. Prvá je zástava dýchania spôsobená zapadnutým jazykom a bezvedomím pri náraze hráča do mantinelu, to bola veľmi dramatická okolnosť, ktorú sa nám podarilo úspešne vyriešiť. Druhá vec je úder pukom po strele do tváre, keď puk spôsobil roztrieštenú zlomeninu nosu a v podstate odtrhnutie takmer dvoch tretín obvodu nosu. Síce po dlhšom čase, ale podarilo sa nám to krásne zrekonštruovať. Musím povedať, že Martin Kehar vyzerá teraz možno aj lepšie ako predtým…

Čím sa zaoberáte okrem hokeja?

Mojou hlavnou profesijnou náplňou je práca tu, na I. ortopedickej klinike 1. lekárskej fakulty UK a Fakultnej nemocnice v Motole, kde je mojím denným programom operatíva náhrad veľkých kĺbov. Okrem toho sa podieľam na výuke medikov a postgraduálnych študentov na 1. lekárskej fakulte UK a musím povedať, že sa venujem aj vedeckej činnosti, v rámci ktorej sme pozbierali množstvo cien za našu prácu. Spolu s profesorom Pokorným sa zaoberáme zvýšením životnosti kĺbových náhrad v spolupráci s katedrou biomechaniky človeka na ČVUT a Ústavom makromolekulárnej chémie AV ČR. Okrem práce, ktorá je mojím hlavným koníčkom, je mojou najväčšou náplňou rodina a vo voľnom čase rád hrám golf.

Aký je podľa vás recept na úspech vo vrcholovom športe?

Vždy sa musí zísť viacero okolností. Športovec by určite mal dodržiavať zásady správnej životosprávy. Mala by to byť psychicky stabilná osobnosť s dobrým rodinným zázemím. Najmä je nutné, aby športovca šport bavil, aby mu bol ochotný venovať v podstate všetko. Ale základnými prvkami úspechu je tvrdá drina a motivácia, bez ktorých sa nezaobíde úspech v akejkoľvek ľudskej činnosti.

Ďakujem vám za rozhovor.

Takisto ďakujem.