Pre rolu urobí všetko, ale sériového vraha by už nehral. Unavuje ma to, konštatuje Petr Uhlík
Hostiami Českého leva boli Petr Uhlík a jeho manželka Andrea Uhlík Berecková. Na večer sa dôkladne pripravovali niekoľko hodín. V rozhovore nám okrem iného prezradili, čo sú ochotní pre rolu obetovať a naopak, kde sú ich herecké hranice. Rozprávali sme sa tiež o tom, aké je to žiť na dedine, kam sa manželia presťahovali.
Čo pre Vás znamená nominácia na Českého leva?
Neuveriteľný stres. Nielen z tej nominácie, ale celkovo z tejto spoločenskej akcie, ktorá mi nie je moc príjemná, v zmysle toho, že nie som moc zvyknutý na veľké zhromaždenia a keď sa už dejú, tak som rozkmitaný.
Ako Vy prežívate takúto veľkú spoločenskú akciu?
Andrea: My sme sa pripravovali vďaka Vogue už od dvoch od popoludnia, takže mám pocit, že už by to malo končiť a ono to bude teprve začínať. Je to oveľa príjemnejšie než som si myslela, tak je to fajn.
Ako vnímate konkurenciu vo vašej vekovej skupine? Mám pocit, že je to silný ročník?
Ja žiadnu konkurenciu úprimne nevnímam.
So všetkými chlapcami aj dievčatami sa veľmi dobre poznáme a máme spolu veľké priateľstvo a ja to neriešim v rámci žiadnej súťaže. Pripadá mi nádherné, že je toľko ľudí, ktorí sú v našej generácii, sa zrazu stretnú tu na tom jednom ročníku a je to pre mňa taká dobrá informácia, že je to prostredie, kde sa pohybujú ľudia, ktorých veľmi dobre poznáme a nielen ľudia, ktorí povedzme sú od nás už ďaleko.
Máte nejakú vysnívanú rolu alebo vzor, k ktorému by ste chcel priblížiť?
Asi nie. Skôr je to o tom, že to niekto dobre napíše. Myslím si, že je správne, že nemám žiadne vysnívané roly, pretože neviem, čo vznikne.
Čo všetko by ste bol ochotný pre rolu obetovať? Tá Vaša posledná postava vraha Vás stála pár kíl dole, tak ako ste sa na to pripravoval?
Pre rolu by som urobil úplne všetko.
Asi je mi to jedno, čo by to obnášalo.
Konzultujete to doma?
Andrea: Áno, tým ako som tiež herečka, tak mám preto pochopenie. Teda dúfam, že mám pre to pochopenie, ale niekedy je to náročné. Na druhú stranu, ja mať takú príležitosť ako Peter, tak to urobím tiež.
Naopak je niečo, čo by ste odmietli?
Peter: Nevie o tom.
Ale asi by som znova už asi nešiel do role sériového vraha, to už ma unavuje a príde mi, že tam práca na tej škatulke by bola už moc veľká.
Stretli ste sa s tým, že by Vás ľudia škatuľkovali?
Vlastne nie, príde mi, že teraz je dôležité vyberať si veci, ktoré sú iné a teraz už je to na mňa, aby som ukázal nejakú inú cestu.
Vy by ste odmietla nejakú rolu? U žien je veľká téma napríklad nahé telo.
Andrea: Ja nemám vôbec problém s nahotou.
Premýšľam nad tým, že by som nedokázal asi zabiť zviera.
To by bolo pre mňa naozaj hranica.
Ako sa cítite bezpečne na Slovensku? S ohľadom na aktuálne dianie okolo nás.
Andrea: Mám pocit, že tým, ako sme sa odsťahovali preč z Bratislavy, tak vďaka tomu máme trochu nadhľad. Žijeme na dedine, kde nás je devätnásť, takže sa človek vie viac ostrihať od toho, čo sa deje a trochu vie tieto informácie filtrovať.
Pravda, ale je, že to čo sa deje skôr vo svete než na Slovensku nás dosť desí.
Mám pocit, že máme klapky na očiach a nechceme si priznať, že prichádzajú nejaké veľké zmeny.
Peter: Vnímam to rovnako. My sa o tom bavíme spolu.
Hovoríte, že bývate na dedine, tak máte záhradu? Tešíte sa na to?
Andrea: Na konci marca príde otec a ja som dostala od Petra a jeho kamarátov obrovský skleník, takže sa bude stavať skleník. Ja sa teším.
Peter: Prvá záhradnícka akcia.
Ako ste zručný na záhrade?
Peter: Nie veľmi, ale snažím sa.
Snažím sa pri tom hlavne dobre vyzerať, ako profesionál, čo je dôležité.
Ale je to nové a je dôležité si priznať, že je to nové a nehrať sa na to, že som majster sveta.
Ako ste oslavovali MDŽ? Dostala ste kvetinu?
Andrea: Nedostala som, ale celý deň sme venovali tomuto večeru. Aj keď sme mali MDŽ, pretože tam, kde sme sa pripravovali, bolo mnoho žien a slečien, takže sme mali okolo seba veľa ženskej energie.
Zdroj: vlastné dotazovanie, autorský článok
