Dňa 8. decembra 1980 vyhasol život britského hudobníka, skladateľa, mierového aktivistu a člena skupiny Beatles Johna Lennona. Stal sa obeťou atentátu, keď sa vracal z nahrávacieho štúdia. Pred vchodom do newyorského bytu, kde s manželkou Yoko Ono a synom Seanom bývali, ho ťažko postrelil duševne chorý Mark David Chapman. Tomu sa, paradoxne, len niekoľko hodín predtým podpísal na svoj nový album Double Fantasy. John Lennon ťažkým zraneniam podľahol pri prevoze do nemocnice a všetky následné pokusy o záchranu jeho života tak už boli márne…
Pražské Muzeum paměti XX. století vydalo na začiatku decembra 2020 ako spomienku na Johna Lennona knihu Lennonova zeď v Praze. Autormi publikácie je trio Petr Blažek, Filip Pospíšil a Roman Laube. Kniha obsahuje štúdie, rozhovory, dokumenty a rozsiahlu obrazovú prílohu plnú dobových fotografií. A ako sa to vlastne s Lennonovou stenou vôbec začalo?
Niekoľko dní po smrti Johna Lennona mu jeho fanúšikovia vytvorili jednoduchý symbolický náhrobok na Velkopřevorskom námestí. Využili tamojšiu niku (nika je výklenok v stene s okrúhlym alebo pravouhlým zaklenutím, pozn. redakcie) verejného vodovodu v stene Maltézskej záhrady, v ktorej okolí sa už v predchádzajúcich rokoch objavovali verše a iné nápisy.
Na počiatku osemdesiatych rokov sa stena začala nazývať Lennonovou. Začali sa tu objavovať nápisy a v deň výročia Lennonovej smrti sa tu konali zhromaždenia, ktoré od roka 1984 prerastali na protirežimové demonštrácie. Niektorí účastníci týchto zrazov patrili medzi spoluzakladateľov dvoch opozičných skupín: Nezávislého mierového združenia – Iniciatívy za demilitarizáciu spoločnosti (NMS) a Mierového klubu Johna Lennona (MKJL).
„Vydanie tejto knihy považujem za významný príspevok k dokumentácii obdobia konca totality. Zachycuje pozoruhodný prerod, keď sa zo spomienkového miesta pre pár fanúšikov stal veľmi rýchlo symbol odporu proti režimu, o ktorom sa dobre vedelo aj v zahraničí. Ja mám navyše na túto dobu ako jeden zo zakladajúcich členov Nezávislého mierového združenia veľmi intenzívne spomienky, ktoré dodnes nevybledli, a preto má pre mňa táto knižka ešte ďalší, osobný rozmer,“
„Lennonova stena sa pred rokom 1989 stala významným fenoménom, hoci už v roku 1982 bola prekrytá plagátovacou plochou. Od polovice osemdesiatych rokov sa podpisovali petície s požiadavkami na zavedenie náhradnej civilnej služby, odchod sovietskych jednotiek z Československa, prepustenie politických väzňov či odstránenie jadrových zbraní. Po roku 1989 odrážala jej podoba tiež dobové spory o povahu spoločnosti. Toto miesto sa takisto stalo významnou turistickou atrakciou, komerčným artiklom a dokonca inšpiráciou pre protestné hnutie na druhej strane zemegule.“
V spolupráci s Múzeom Kampa navyše Muzeum XX. století usporiadalo debatu vo Werichovej vile, ktorú si budete môcť pozrieť dnes od 20:00 na Facebooku a YouTube kanále múzea.
„Pre mnohých Pražanov a návštevníkov Prahy sa práve Lennonova stena na Kampe stala symbolom slobody a konca jednej epochy. Táto pripomienka jeho pamiatky vždy odrážala dobové spory o minulosť i budúcnosť spoločnosti. A som si istý, že tomu tak bude vždy. Aj preto som rád, že sa Múzeu paměti XX. století spoločne s Múzeom Kampa podarilo usporiadať debatu vo Werichovej vile, dostupnú online v deň výročia smrti Johna Lennona, a pripomenúť si prostredníctvom nej momenty, v ktorých odohrala významnú rolu práve táto pamiatka,“