V predvolebnom súboji sa objavila téma politického dezertérstva. Prišiel s ním premiér Andrej Babiš. Dôvod je zrejmý: atakovať jedného z hlavných protivníkov, ktorým je Pirátska strana. Vo väčšine prieskumov totiž spolu v koalícii s hnutím STAN Babiša predbiehajú.
Zatiaľ sa politickému dezertérstvu venovali najmä komunisti. Opakovane navrhovali, aby taký poslanec či senátor, ktorý zmení počas volebného obdobia stranu, mohol prísť o svoj mandát. Proklamovaný návrh chce vraj „znemožniť zmenu pomeru politických síl v komorách parlamentu proti vôli voličov“. Kritici ale namietajú, že je to v rozpore s ústavou a že jediným dôvodom je umravnenie tých, ktorí si dovolia mať v parlamente iný názor, než aký proklamuje vedenie ich strany či hnutia.
Možno neprekvapí, že témy sa teraz chopil práve Babiš, ktorého komunisti držia pri vláde a ktorý je opakovane terčom námietok, že trestne stíhaný politik by nemal byť premiérom Česka. Babiš v rozhovore pre Press klub Frekvence I na adresu predsedu Pirátskej strany Ivana Bartoša v júni uviedol toto.
„My sme kedysi s pánom Bartošom chodili na kávu. Pamätám sa, keď mi písal, že by chcel kandidovať za ANO na primátora,“
Z Babišovho košiara pritom v posledných rokoch odišlo alebo prešlo do iného zoskupenia hneď niekoľko „ovečiek“. Jedným z najznámejších príkladov sú europoslanci Radka Maxová, ktorá vstúpila do ČSSD, a ešte predtým Petr Ježek a Pavel Telička. Tí spolu založili neúspešné hnutie Hlas.
Známy je tiež príklad poslankyne Kristýny Zelienkovej, ktorá premiéra kritizovala okrem iného za dotačnú kauzu Čapí hnízdo a sťažovala sa na nedostatok diskusie vo vnútri hnutia. Zelienková vtedy prestúpila do klubu TOP 09 a Starostové.
Pred piatimi rokmi ale poslanecký klub ANO zaznamenal aj jeden príchod. Šlo o poslanca Karla Turečka, ktorý bol pôvodne zvolený za TOP09.
Médiami prepierané boli v minulosti aj ďalšie príklady politických prestupov: poslanec Petr Kott prešiel z ODS do US-DEU a poslanci z ČSSD Miloš Melčák a Michal Pohanka zase pri hlasovaní o vláde Mirka Topolánka opustili sálu. Šéf sociálnych demokratov Jiří Paroubek ich v tej súvislosti označil za „zradcov“. Samotná TOP09 vznikla pred viac ako desiatimi rokmi, dokonca vďaka tomu, že časť poslancov opustila KDU-ČSL a založila práve túto stranu.
Príkladov je však ešte oveľa viac. Poslankyňa Unie svobody Marie Machatá odišla v roku 1999 z Unie svody a neskôr vstúpila do strany Česká strana národně sociální.
Ešte predtým verejnosťou otriasla kauza Tomáša Teplíka, ktorý bol do parlamentu síce v júni 1996 zvolený za ČSSD, o pol roka neskôr bol ale z tejto vtedy opozičnej strany vylúčený, pretože opakovane podporil vyrovnaný štátny rozpočet. Klausovu vládu pri hlasovaní podržal aj s ďalším poslancom sociálnej demokracie Jozefom Wagnerom. Obaja neskôr stranu opustili. Teplík bol potom prijatý do ODS a v rokoch 1998 i 2002 ho znova zvolili do Snemovne.
Niekedy ale politik zo strany odíde aj proti svojej vôli. Poslanca ČSSD Josefa Hojdara, ktorý bol v rokoch 1982 až 1992 členom KSČ a potom KSČM, vylúčili mosteckí sociálni demokrati, keď bol údajne neregulérne zvolený do čela tamojšej organizácie, a tým hrubo porušil stranícke stanovy. O necelý rok neskôr na svoj mandát v Poslaneckej snemovni radšej rezignoval.
Pre voľbu prezidenta bol vo voľbách v roku 2008 z ČSSD vylúčený poslanec Evžen Snítilý. Namiesto stranou odporúčaného ekonóma Jana Švejnara totiž zdvihol ruku za kandidáta ODS Václava Klausa. Napriek tomu sa mu podarilo zostať v Poslaneckej snemovni ešte ďalšie dva roky.
Jednu z najžiarivejších ukážok politického dezertérstva predstavuje bývalý herec Vítězslav Jandák. Zatiaľ čo v roku 2006 vyhlásil, že kto nebude voliť ČSSD, tomu dá cez hubu, a že je absolútny priaznivec Miloša Zemana, neskôr presmeroval svoju pozornosť práve na Andreja Babiša.
„Hovorí normálne. Niečo v živote dokázal a potom ľuďom hovorí, že odstráni nešváry. Ti, ktoré zaviedli minulé strany.“
K tomu je potrebné dodať už len to, že minulý rok kandidoval do Senátu za hnutie ANO, ešte predtým však prešiel „tradičnými“ ČSSD, ODS i KDU-ČSL. Na začiatku svojej politickej kariéry bol v dnes už zabudnutej Republikánskej únii.
Z uvedeného je zrejmé, že politické dezertérstvo v Česku bolo vždy a ak to zákonné normy nezmenia, tak pravdepodobne bude aj naďalej. Vo svetle týchto skutočností je zrejmé, že keby súčasný pirátsky šéf v minulosti usiloval o pozíciu primátora prostredníctvom hnutia ANO, rozhodne by nešlo o nič ojedinelé. Podľa mnohých znalcov sa hnutie navyše odklonilo od svojho liberálneho smerovania a oslovuje aktuálne už skôr len staršiu generáciu. Tá tvorí silnú voličskú základňu, pretože populácia v Česku čím ďalej viac starne.
Odklon od svojho smerovania pri odchode z ANO potvrdila aj europoslankyňa Maxová, ktorá podľa svojich slov najskôr verila, že ANO je protikorupčné hnutie so stredovým zameraním, ktoré chce pomôcť malým a stredným podnikom a chce spravodlivú sociálnu politiku. V súčasnosti, ako uviedla, je to ale už iný politický subjekt.
„Odklonilo sa od pôvodnej idey a občas tam prevládajú marketingové záujmy a nie to, čo by bolo pre Českú republiku lepšie,“
To ukazuje, že minimálne ideovým politickým dezertérom sa môže stať aj samotné hnutie, ktoré sa do šéfa Pirátov snaží v posledných dňoch a týždňoch navážať. Budeme s napätím pozorovať, ako sa budú figúrky presúvať ďalej.