Prístupný industriál: sú znovu ožité stavby českým kultúrnym dedičstvom?

Zdroje: vlastný prieskum, pragovka.com, prahaneznama.cz, vodarenskavezletna.cz, pvk.cz/voda-hrou, staracistirna.cz

Už za pár dní, 2. augusta, bude zahájený festival Open House Prague, v rámci ktorého môžeme navštíviť mnohé stavby a vidieť ich „inými očami“ a z inej perspektívy. Nielen, že sa pozriete na miesta, kam sa normálne nedostanete, ale máte možnosť využiť aj bohatý sprievodný program vrátane odbornej časti. Komentované prechádzky Prahou, debaty alebo jazdy historickými dopravnými prostriedkami by ste si nemali nechať ujsť. Cez víkend 7. augusta sa zase na dva dni otvoria brány budov, ktoré sú pre bežných návštevníkov normálne zatvorené.

Otvoriť v galérii (13)

Čo si sami zbúrame, nebudeme už nikdy mať

Česká republika sa k svojmu industriálnemu bohatstvu nechová príliš ohľaduplne. Vzhľadom na to, že naše územie by sa dalo charakterizovať ako priemyselná veľmoc (asi tak do roku 1948), ide o bohatstvo priam rozprávkové. Konce našich industriálnych klenotov sprevádzajú často svojvoľné a necitlivé demolácie či úpravy úplne unikátnych stavieb, účelové vyčíňanie developerských firiem alebo mestských či obecných zastupiteľstiev, ako aj neujasnený vzťah obyvateľstva k priemyselným kultúrnym pamiatkam. Pozrime sa napríklad na zločinné demolácie železničnej stanice Praha – Těšnov, podbabskej sladovne, karlínskej Rustonky, libeňskej automobilky Praga a mnohých ďalších – a to zostávame len na území Prahy!

Otvoriť v galérii (13)

Veľké uznanie patrí všetkým, ktorí týmto veľmi podareným stavbám pomohli znovu na svet, a to nielen architektom, ale hlavne tým, ktorí pre ne našli zmysluplné a rentabilné využitie.

Luxusní byt na prodej s terasou a výhledem, Praha 1

Show property

Lepšie časy?

V nedávnej minulosti prevládal v prístupe k technickým pamiatkam princíp: nechať schátrať a potom zbúrať. Na druhú stranu možno v povedomí o hodnote industriálneho dedičstva zaznamenať pomalú zmenu k lepšiemu.

„Ako developeri sa snažíme zohľadniť naše priemyselné dedičstvo aj vo svojich projektoch. Otázkou je ale množstvo takto poňatých projektov, či ich nemôže byť viac. Na druhú stranu je potrebné povedať, že záchrana týchto kultúrne hodnotných objektov, ktorá je vo verejnom záujme, je viac-menej finančnou záťažou týchto súkromných subjektov, a preto sa niet čomu diviť, že sa necítia byť príliš motivovaní, ak stavba nie je naozaj výnimočná a „marketingovo“ uchopiteľná. Zároveň sa tiež často zamieňa staré za kvalitné. Je potrebné rozlíšiť kvalitné historické objekty od tých priemerných a zvážiť prínos ochrany verzus potenciál budúceho rozvoja, potenciál toho, čo na uvoľnenom mieste môže vzniknúť,“

povedal pre LP-Life developer Filip Pokorný, riaditeľ medzinárodnej developerskej spoločnosti, ktorý je zároveň odborníkom na brownfieldy.

Otvoriť v galérii (13)

V posledných rokoch je možné na základe množiacich sa rekonštrukcií a konverzií historicky cenných priemyselných objektov tušiť blýskanie na lepšie časy. Pozrime sa teda aspoň na časť toho, čo nám v Prahe zostalo.

Pragovka

Jeden z dosiaľ zachovaných továrnických komplexov v Kolbenovej ulici vo Vysočanoch je z veľkej časti obývaný výtvarníkmi, ktorí si vo vyšších poschodiach nad výrobnými halami zariadili ateliéry. Stopy výtvarných aktivít sú badateľné v celom areáli – dvojica nabielených legendárnych Vétriesiek, veľkoplošné maľby a graffiti, podivné pohyblivé objekty využiteľné ako preliezky alebo posilňovacie prístroje, to všetko obklopené konštrukciami a stavebnými prvkami starej fabriky. Súčasťou Pragovky je galéria, koncertný priestor a vynikajúca kaviareň, o kúsok ďalej prebieha permanentný bierfest s ponukou pív z malých pivovarov a netradičnými a exotickými pokrmami. Celý priestor stráži zhora charakteristický, 41 metrov vysoký tehlový komín s vodojemom.

Otvoriť v galérii (13)

Výhodné je sledovať dianie v Pragovke – vo vybraných termínoch si možno prezrieť výrobné haly, niekedy dokonca ateliéry tunajších výtvarníkov. Jedným z týchto termínov by mali byť dni 7. a 8. augusta, keď sa v rámci akcie Open Prague House otvárajú inak verejne neprístupné pražské priestory.

Otvoriť v galérii (13)

Pražské vodárne

Vodárenské veže viditeľne demonštrujú zmeny prístupu k architektúre priemyselných stavieb počas posledného storočia. Netvrdíme, že lesknúci sa hydroglóbus nemá svoje kúzlo, ale keď ho porovnáme s novorenesančnou letenskou vodárenskou vežou alebo obdobnou stavbou stojacou vo vinohradskej Korunnej ulici, body za „umelecký dojem“ sú jasne rozdané.

Otvoriť v galérii (13)

Žiaľ, prístupné verejnosti sú len niektoré zo starých vodární. Niekedy je to pochopiteľné – napríklad zvonka jedinečná Kotěrova michelská vodárenská veža je vo vnútri vlastne len prázdny tubus s uzatvorenou plechovou nádržou hore. Iné sú v súkromnom vlastníctve a konvertované na bývanie, ako veža v Davídkovej ulici v Libni. Býva sa aj vo vinohradskej vodárni, na ktorej ochodzu bolo ešte nedávno možné vystúpiť. Jedna z najkrajších pražských vyhliadok je však momentálne, bohužiaľ, nedostupná.

Podolská vodáreň

V 20. rokoch 20. storočia vyrástol na vltavskom brehu v Podolí monumentálny novoklasicistický vodárenský areál architekta Antonína Engela. V súčasnosti je vo funkčnej filtračnej stanici a náhradnom zdroji pitnej vody umiestnené len múzeum pražského vodárenstva, ktoré je možné navštíviť po predchádzajúcom objednaní.

Pronájem luxusního bytu, Praha 2 Vyšehrad, Praha 2

Show property

Za pozretie stojí najmä pohľad na interiér filtračnej stanice cez presklenú stenu múzea, ktorý sa zvykne nazývať „Engelova katedrála“. Minimálny počet návštevníkov je 4, vstupné vychádza mierne cez 100 Kč pre osoby staršie šesť rokov.

Blízko od podolskej vodárne je plavecký štadión, cyklotrasa, zaujímavé cukrárne (napr. zmrzlináreň Puro gelato na Výtoni), reštaurácia (vyhlásená Podolka), Žluté lázně s plavárňou a bohatým letným kultúrnym programom a ďalšie príjemné mestské vymoženosti.

Otvoriť v galérii (13)

Vodárenská veža Letná

Letenská vodárenská veža je nespornou dominantou štvrte Letná, aj keď je pomerne skrytá v bočnej ulici. Za finálnou prestavbou bývalej vodárne stojí štúdio Petr Hájek Architekti. Za stenami komplexu z 2. polovice 19. storočia sa skrýva priestor pre deti a mládež a v najvyššom obývateľnom poschodí sídli susedská knižnica. Hoci rozhodne nikdy nenahradí nerealizovanú knižnicu na Letnej, je príjemnou oázou nielen pre občanov Prahy 7.

Otvoriť v galérii (13)

Rekonštrukcia komplexu okolia Vodárenskej veže na Letnej sa začala v novembri 2016 a trvala dva roky. Financovaná bola Mestskou časťou Praha 7, ktorá zaplatila 62 miliónov korún (2,4 milióna eur, pozn. red.), z ktorých radnica získala 38 miliónov (takmer 1,5 milióna eur, pozn. red.) od hlavného mesta z európskych fondov. Slávnostného otvorenia sa vodáreň dočkala 30. mája 2018.

„Na projekt rekonštrukcie veže na Letnej sme sa pripravovali rovnako ako u každého pamiatkového objektu – študovali sme stavebno-historické prieskumy, reštaurátorské prieskumy a archívne dokumentácie. Potom sme dostali podklady objednávateľa, čo v budove musí byť – teda dom detí a mládeže a materská škôlka, a tieto sme doplnili o naše nápady: knižnicu, zariadenie periskopu v komíne a o zelenú záhradu, a ďalšie veci v okolí veže,“

uviedol pre LP-Life Petr Hájek, vedúci architekt štúdia Petr Hájek Architekti.

Otvoriť v galérii (13)

Zrenovovaná bola aj historická pumpa priamo pred vchodom do veže. Pamiatkovo chránená pumpa z 80. rokov 19. storočia pôvodne stála v Prahe 2. Dostala nový náter a obnovené boli aj dve lampy, ktoré kedysi boli jej súčasťou.

Komplex Letenskej vodárne prešiel k dnešnému dňu mnohými prestavbami. Technické objekty vrátane strojovne parného stroja boli odstránené a nahradené poschodovými prístavbami slúžiacimi práve ako centrum mládeže. V hale hlavného schodiska je nainštalované Foucaultovo kyvadlo, ktoré poukazuje na otáčanie Zeme okolo jej osi. Experiment tohto druhu bol prvýkrát prezentovaný v roku 1850, teda krátko pred vznikom Letenskej vodárne.

Otvoriť v galérii (13)

Z vrchnej prístupnej ochodze sú nádherné panoramatické výhľady na celé mesto. V minulosti boli oveľa širšie, ale okolitý urbanizmus ich limitoval. Aj preto sa návrh štúdia Petr Hájek Architekti rozhodol umiestniť do komína parného stroja na čerpanie vody periskop, ktorý výhľady do diaľky obnovil a navyše úplne netradičnou formou – vďaka výkonnej optike a elektronickému navádzaniu možno sledovať nielen panorámu mesta, ale aj hviezdnu oblohu a nebeské objekty.

„Dosť zaujímavý je podľa môjho názoru krov, ale, bohužiaľ, nie je prístupný. Je tam jednak priestrel z 2. svetovej vojny, zvony a hodiny. Je to miesto, ktoré má veľkú atmosféru, a je tu cítiť dotyk histórie veže. Podľa môjho názoru je teda najlepšie navštíviť vodárenskú vežu,“

uvádza pre LP-Life Petr Hájek.

Otvoriť v galérii (13)

​​

V najvyššom priestore, kde sa pôvodne nachádzala hlavná vodná nádrž, je spoločenská sála, slúžiaca na výstavy a spoločenské akcie. Je vybavená podlahou s eleváciou a výstavným systémom so svetlami. Odtiaľ je prístupná aj ochodza veže, pozorovacia kabína periskopu a prevádzkové schodisko ku krovu, kde je umiestnený aj hodinový stroj a zvony. Zaujímavosťou je i dochovaný priestrel trámovej konštrukcie, pravdepodobne z 2. svetovej vojny.

Výrazná šesťposchodová stavba z roku 1888 sa vypína v Korunovačnej ulici hneď pri Letenskom námestí. Na piatom poschodí dvadsať metrov nad zemou je vyhliadková ochodza, prístupná počas otváracích hodín tunajšej knižnice a spoplatnená podľa aktuálnej ceny prehliadky výstavy vo vežovej galérii (vstupné býva skôr symbolické). Veža ponúka aj prehliadky celého komplexu, ktoré je lepšie objednať si vopred. K dispozícii je periskop, ktorý poskytuje ničím netienený výhľad na rozličné pražské pamiatky, vo veži sa konajú divadelné predstavenia pre deti a dospelých.

Architektonický koncept Letenskej vodárne a jej okolia zachováva všetky polohy histórie, ktorá sa zapísala do podoby miesta až do súčasnosti. Vzájomne sa pritom nepopierajú, ale citlivo spolu korešpondujú, a to do najmenších detailov. Vedľa seba tu tak nájdeme fládrované okno z 19. storočia, dvere z 50. rokov 20. storočia a najmodernejšie hliníkové okná, bakelitové, mosadzné a oceľové kovanie. Stráviť víkendové popoludnie na Letnej, či už sami, alebo s rodinou, dostáva vďaka tomuto projektu nový rozmer.

Vršovická čerpacia stanica v Braníku

Voda z braníckej čerpačky bola vytlačovaná do michelskej vodárenskej veže a odtiaľ napájala okolie až po Vršovice. Budova bola dokončená roku 1907 podľa návrhu architekta Jana Kotěru a jej história, zvlášť z posledného obdobia, je dramatická. Nákladne zrekonštruovaný objekt bol niekoľkokrát poničený povodňami a teraz sa v ňom nachádza hobbycentrum s rozsiahlym detským ihriskom a jedným z najväčších lanových centier v Európe. Vstúpiť je možné medzi deviatou rannou a ôsmou večernou hodinou. V zábavnom areáli Vltavanů 229 sa nachádza tiež rodinná reštaurácia a kaviareň Korkorán so širokou ponukou jedál, nápojov a vlastnou cukrárskou výrobou, kde sa navyše možno pokochať citlivo rekonštruovaným industriálnym dizajnom.

Otvoriť v galérii (13)

Objekt leží v tesnom susedstve Vltavy a prívltavských in-line a cyklotrás, je teda ideálnou zastávkou na rodinnom cyklistickom výlete. Na dosah je požičovňa kolieskových korčúľ a golfové ihrisko. Zaujímavým vybočením z trasy by sa isto stala návšteva neďalekého bývalého branického pivovaru, ktorý nedávno prešiel kompletnou rekonštrukciou a v ktorom sa dnes okrem iného nachádza minipivovar Moucha, ktorý môžeme len a len odporučiť.

Otvoriť v galérii (13)

Zlezme pod Prahu

Akokoľvek sa to zdá byť nepravdepodobné, pražská kanalizačná sieť ešte len nedávno oslávila sté výročie vzniku. Ako vyzerali pražské ulice dovtedy je lepšie si nepredstavovať. Pražskú kanalizačnú sústavu naprojektoval na prelome 19. a 20. storočia britský inžinier William Lindley a podarilo sa mu to tak dobre, že jej prevažná časť úspešne slúži dodnes. Výraznou súčasťou tohto systému je kanalizačná čistička v Bubenči, ktorej funkcia bola ukončená v roku 1967, väčšina zariadenia je však na svojom mieste. Môžete si prejsť časť vyčistenej hlavnej stoky, na prienik do menších zaplavených priestorov majú sprievodcovia pripravené gumové člny. Kto má šťastie, stihne výpravu na prievozníkovom plavidle, ktoré odhaľuje ďalšie neznáme a neprístupné priestory pražského kanalizačného systému. A kto má ešte viac šťastia, môže sa zúčastniť isteného výstupu na jeden z dvoch tehlových komínov, týčiacich sa po stranách stavby.

Súčasťou expozície je doteraz funkčná parná strojovňa čističky. Otváracie hodiny je nutné si vyhľadať na webových stránkach čističky (staracistirna.cz). Vstupné je 180 Kč pre dospelého a 90 pre dieťa, v ponuke je aj rodinné vstupné, ceny sú však odstupňované podľa druhu zážitku. Súčasťou areálu je i prívetivá kaviareň a Stokabar.

Výrazná secesná architektúra spolu so širokými možnosťami odhaľovania krás malebného industriálu je lákavým cieľom výletu, na ktorom si prídu na svoje deti i dospelí.

Môžeme tieto diela chrániť?

O priemyselných stavbách vychádza mnoho literatúry. Žiaľ, viac je jej o tých, ktoré boli zbúrané. Otázkou ale zostáva, či by nestálo za to, vytvoriť akýsi register podobných stavieb:

register tohto kultúrneho dedičstva s jednoznačným kvalitatívnym rozdelením.

„Určite by stálo za to vytvoriť register, ktorý by bol urobený na odbornej úrovni tak, aby dedičstvo nebolo spochybniteľné a nepodliehalo spoločenským krátkodobým tendenciám. Následne by bolo potrebné si tieto kategórie dobre roztriediť a pomenovať, čo sa týka priorít ochrany. Tam, kde naozaj pôjde o unikáty s vysokou prioritou ochrany, je potrebné, aby štát i kraje a mestá boli pripravené sa do procesu aktívne vložiť a prispieť k nájdeniu cesty rekonverzie. Príspevok to môže byť finančný, ale tiež je možné prostredníctvom záväzku využívať objekt vhodnou funkčnou náplňou, ktorá nemusí byť vždy taká efektívna ako v súkromnom sektore. Súkromný sektor by mal v štáte, krajoch a mestách cítiť partnera, s ktorým má zmysel spolupracovať. To by malo viesť k tomu, že z naozaj kultúrne hodnotnej priemyselnej stavby nebude ekonomický strašiak developera. Ideálnou pre tieto projekty rekonverzie by mohla byť spolupráca formou public–private partnership,“

hovorí Filip Pokorý, odborník na brownfieldy.

U priemerných stavieb by sme tak už mali zvažovať, čo ich ochrana prinesie a či cena ochrany nezablokuje či nezbrzdí proces obnovy širšieho územia, a či nestačí zachovať nejaký element alebo len toto miesto reflektovať formou voľnej interpretácie novej architektúry. Na druhej strane, množstvo starých, už nie takých hodnotných priemyselných areálov by malo byť raz a navždy určené na prestavbu. Vznikla by tak možnosť vzniku novej architektúry, ktorá bude mať potenciál stať sa „kultúrne hodnotnou stavbou“ pre generácie našich detí a vnúčat.

„K tomuto kroku je takisto potrebný dostatok politickej a odbornej odvahy. Je smutné, ako často sa v priebehu plánovania projektu zrazu zrodí myšlienka kategorizácie desiatky rokov zabudnutej stavby ako pamiatky, a následne sa na niekoľko rokov rozbehne byrokratická mašinéria, v ktorej je nakoniec odborná časť to posledné, o čo ide,“

dodáva Filip Pokorný.

Vo všeobecnosti sú odborná nezávislosť a rovnaký meter bezpodmienečné na všeobecnú rešpektovateľnosť takéhoto súboru chránených objektov. Projekty regenerácie samy osebe často pretrvávajú viac ako jedno volebné obdobie, nehľadiac na následný životný cyklus budovy. Takisto, čo sa týka objemu tých naozaj unikátnych stavieb, ktoré si zaslúžia ochranu, mali by sme byť striedmi a realistickí. Nadmerná ochrana, čo do množstva i kvality stavieb, môže mať aj devastujúce následky pre objekty samotné, ako aj pre ich okolie.

A to je všetko?

Ešte predsa zostáva ten neprístupný industriál. Uzatvorené a strážené rozpadajúce sa fabriky a iné priemyselné objekty lákajúce svojou nepreskúmanosťou, skrývajúce mnohé vzrušujúce tajomstvá, strážené čulými ochrankami, psami veľkými ako medvede a rafinovanými alarmami. Áno, tie existujú tiež. Do niektorých je ľahké preniknúť, do iných takmer nemožné. Sú tu a vábia vyznávačov industriálnej architektúry a netradičných zážitkov. Prečo teda nevyužiť už 2. augusta začínajúcu akciu Open House Praha a nepozrieť sa aspoň za nejaké hranice všedných dní?