Rýchla spoveď – europoslankyňa Markéta Gregorová: Som celkom závislá na youtuberoch

Hráte ešte v kapele?

Samozrejme, v kapele Definitivní Ententýk hrám už od svojich osemnástich rokov, takže tento rok to bude už desať rokov. Teraz v pandémii nemáme žiadne koncerty, ale stále – keď to je na základe opatrení možné – máme skúšky a plánujeme nahrávať nejaké single.

Aký je rozdiel medzi Markétou političkou a hudobníčkou?

Hudba je pre mňa oveľa dôležitejšia. Sprevádza ma už dlho, nie je to len koníček a je blízko môjmu srdcu. Politika je zase práca, služba verejnosti a neplánujem ju robiť celý život. Teraz na ňu mám energiu a chcem ju robiť, ale hudba je niečo, čo robím len pre seba.

Môžu u seba politika a hudba vzájomne hľadať inšpiráciu?

Neviem, či priamo inšpiráciu. Ale určite je výhoda, že som od mladosti zvyknutá vystupovať na pódiu pred širokým publikom, spievať a hovoriť do mikrofónu. To sa zíde pri rôznych vystúpeniach a rokovaniach.

Takže trémou už vôbec netrpíte?

Ja som trémou netrpela nikdy. Môžem byť nervózna z toho, či viem dostatočné množstvo informácií alebo že na pódiu zabudnem text. Ale vždy sa z toho dá vykrútiť a nič sa neje také horúce, ako sa uvarí.

Na aké nástroje viete hrať?

Neviem de facto na žiadne. Ako malá som osem rokov hrala na klavír, ale už si nepamätám skoro nič. Potom som sa svojpomocne snažila učiť na gitaru, zabrnkám si pár pesničiek, ale skôr sa snažím hrať len pri táboráku na pozadí ostatných, ktorí to vedia.

A, samozrejme, všetci poznajú moje ružové ukulele – u toho by som si už vôbec netrúfla povedať, že naň viem hrať. Pred rokom som na HitHite pri vyberaní na kampaň do eurovolieb sľúbila, že nahrám ako odmenu pesničku na ukulele. Teraz som nahrala druhú a musela som to celé rozstrihať v programe, pretože som nebola schopná zahrať súvisle ani tri akordy. (smiech)

Nemôžem sa v tejto súvislosti nespýtať na vašu celkom neslávne známu pesničku, ktorá sa objavuje na YouTube po zadaní vášho mena. V tejto pesničke ste otvorene spievali o drogách. Ako sa na ňu spätne pozeráte?

Je to posun vo vnímaní toho, v akej spoločnosti žijem. Keď som to pred piatimi rokmi natáčala, bola to obyčajná sranda. Síce spievam o takzvaných drogách, pretože je to kratšie a jednoduchšie slovo, ale v skutočnosti sa v tom videu objavujú len legálne drogy – alkohol, nikotín, kofeín. Aj tá cigaretka, o ktorej si ľudia myslia, že je konope, je v skutočnosti len tabak.

Je zaujímavé, ako ľudí znervózňuje slovo droga, hoci alkohol je vlastne jedna z najtvrdších drog na trhu, ale je legálny. Keby som spievala o opici, tak to s nikým ani nehne, ale keďže spievam o dojazdoch všeobecne, ktoré môžu zahŕňať aj nelegálne látky, tak sú z toho všetci paf a zrazu sa tvária, akoby to nebol vtip. Vnímanie spoločnosti je v tomto ohľade zaujímavé a tá pesnička je súčasť osvety. Možno kontroverznej, ale je.

Stretávate sa aj po rokoch s vášnivými reakciami?

Samozrejme. Čokoľvek na internet napíšem, či už sa to týka Ruska, Navaľného alebo dezinformácií, tak ma niekto v komentároch označuje za feťáčku alebo napíše „to je tá s tým ukulele“.

Nerozumiem tomu, prečo sa toho ľudia tak držia. Na druhú stranu, zo svojej práce viem, koľko tých účtov je falošných a len sa snažia cielene nasmerovať debatu od témy, ktorej sa venujem. Takže si z toho nič nerobím, taká je povaha sociálnych sietí. Preto sa snažím tlačiť svoju osvetu ešte viac, než tí trollovia tlačia svoje naratívy.

Sociálnym sieťam sa veľmi venujete. Vnímate ich tiež trochu ako drogu?

Do určitej miery áno, ak sa bavíme o drogách ako o niečom, na čom si môžete vytvoriť závislosť. Sociálne siete sú budované tak, aby na nich závislosť vznikala, a to, že je tam tlačidlo „páči sa mi“, nie je náhoda. Je to cielene urobené, pretože pri stlačení pri niečom, čo sa vám naozaj páči, sa vyplavia dopamíny, a na tomto vyplavovaní sa stanete závislí.

Je už pomerne dobre opísané, ako tieto siete fungujú. Pre niekoho je to Facebook, pre iného TikTok alebo čokoľvek iné. Sociálne siete do veľkej miery ovplyvňujú naše životy a ľudia by si to mali začať uvedomovať. Nemusia ich obmedzovať, stačilo by uvedomiť si, že ich niekto cielene manipuluje, aby viac konzumovali. Musíme si uvedomiť, že my nie sme tí, na ktorých sociálne siete cielia. Nie sme ich zákazníci, ale produkty. Zákazníci sú tí, ktorí predávajú reklamu.

Kancelářské prostory k pronájmu, Praha 1, Praha 1

Show property

Nedávno ste na sociálne siete vypustili video s falošným Andrejom Babišom, ktorý hovoril vymyslené veci. Čo ste tým chceli ukázať?

Video je súčasťou niekoľkomesačnej kampane Pravda bolí, ktorá sa zameriavala na osvetu týkajúcu sa dezinformácií. Bolo vyvrcholením kampane a venuje sa najnovším technológiám a tomu, čo môže prísť. Video je zatiaľ cielene nedokonalé, aby bolo jasné, že sa nikoho nesnažím zmanipulovať a vyvolať dojem, že je to skutočne Babiš, ale snažím sa robiť osvetu, že podobné technológie existujú.

Už teraz ľudia do veľkej miery veria, že čo je napísané, to je dané. Napríklad rodičia jedného môjho kamaráta mi vraveli, že predsa by si nikto nedovolil napísať na internet klamstvo. A tento pohľad má mnoho ľudí. A ak im zrazu ukážete video, kde niekto, koho poznajú, bude hovoriť niečo zmanipulované, ako zaistíme, že tomu nebudú veriť?

Myslím, že v tomto funguje hlavne osveta, mediálna gramotnosť a znalosť, že toto sa na internete proste deje. Nejaké regulácie online priestoru by mali prísť až sekundárne a veľmi citlivo. Primárna je osveta.

Príde doba, keď na internete nerozpoznáme falošné videá, pretože budú vizuálne dokonalé?

Už teraz mnoho ľudí nerozpozná, že je video falošné! Avšak tá doba sa blíži a technológie idú dopredu. Trúfam si tvrdiť, že drahšie a náročnejšie produkcie už také video dokážu bez problémov urobiť a vo vysokorozpočtových filmoch vidíme neuveriteľné veci cez CGI (počítačom generované snímky, pozn. red.).

A čo sa týka bežne dostupných vecí, už teraz existujú aplikácie, ktoré dokážu pomerne verne dať tvár z vašej jedinej fotky, kde je obmedzený počet dátových bodov, napríklad na video erotickejšieho charakteru. A ak už takto kvalitné aplikácie existujú, tak sa obávam, že dokonalejšie dezinformácie sú za rohom.

Keď vás v roku 2019 zvolili do Európskeho parlamentu, ako vás vnímali, keď ste tam „nakráčali“ ako mladé dievča s fialovými vlasmi?

Necítila som nejaký výrazný odpor alebo niečo také. Ak prídete na rokovanie ako – ako tomu ja vravím – najinformovanejší človek v miestnosti, ľudia vás počúvajú. Nemám porovnanie z českého parlamentu, ale na tom globálnom multikultúrnom prostredí oceňujem, že tam idú predsudky stranou.

Sú tam, samozrejme, veľkí nacionalisti, ale aj tí musia niečo konzultovať s ľuďmi inej farby pleti či rasy. Musia sa dohodnúť, aj keď doma proti týmto ľuďom bijú na poplach. A rovnaké je to tam so všetkým ďalším. Naozaj sa pri rokovaniach bavíme o argumentoch, faktoch a o tom, čo by sa malo stať.

Platí to aj o vás ako mladej žene? Predsa len sa tam pohybuje celkom veľa pánov v rokoch, ktorí sa na vás môžu pozerať podozrievavo alebo sexisticky…

So sexizmom som sa v parlamente nestretla, s ľahkým ageizmom áno (ageizmus je diskriminácia na základe veku, pozn. red.) Bol to taký ten paternalistický prístup niektorých starších pánov v tom, že oni všetko vedia lepšie. No ak človek prinesie argumenty, tak aj oni musia konať na základe argumentov a nie svojich predsudkov. A mám aj dobrú skúsenosť, že ľudia, ktorí sú tam dlhšie, sú vždy ochotní pomôcť a poradiť.

Moderní kanceláře k pronájmu, Praha 1 - 200, Praha 1

Show property

Ak by ste mali povedať o Bruseli jednu vec, ktorú by si ľudia mali uvedomiť a zapamätať, čo by to bolo?

Že neplatí, že sa niečo rozhoduje v Bruseli alebo že Brusel je Nemecko, pretože je najväčšie a všetko rozhoduje. Nebudem zachádzať do celého legislatívneho procesu, ale v Európskej únii rozhodujú tri inštitúcie. Každý štát nominuje svojich ľudí do Európskej komisie, ktorá je hlavná, všetci občania volia do Európskeho parlamentu a všetky štáty majú svojich ministrov a premiérov v Rade. My všetci sa musíme dohodnúť – a čo sa dohodne, to ešte ide do členského státu, kde smernice alebo nariadenia musí implementovať vláda so Snemovňou.

Nie je priestor pre jedno Nemecko alebo pre jeden Brusel, na všetkom sa výrazne podieľajú členské státy. Ony si nenechali vziať moc právomocí, a ak to politici tvrdia, tak klamú. Európska únia je naďalej veľká demokracia. Áno, je komplikovaná, takže je občas ťažké celý proces vysvetliť, ale stojí za to.

A je, naopak, niečo, v čom ste stratili ilúzie?

Asi najviac v tom, že hoci je to veľký trojuholník moci, aj tak neustále stretávam jednotlivcov, ktorí si myslia, že sú najdôležitejší na svete a že bez nich sa Európska únia zrúti. Sme súčasťou veľkého puzzle a je jasné, že bez jedného puzzlíka nie je obraz dokonalý. Ale zároveň ten puzzlík ani vzdialene netvorí celý obraz.

Niekde som čítal, že jedlo vnímate len ako „palivo“ a že ho nijak zvlášť neprežívate…

Je to tak, mám k jedlu neutrálny vzťah. Kedysi som bola väčšia gurmánka, ale potom som si uvedomila, že chcem viac pracovať a byť neustále v pozore. A jedlo, jeho dlhá príprava a venovanie sa tomu, ako to chutí… To nejde dohromady, postupne to odznelo a nemám výrazné chuťové požiadavky.

Takže pred debatami o jedle zdrháte?

Mám znalosti z minulosti, dokážem do debaty prispieť a viem aj celkom dobre variť. No nezapájam sa do takých debát proaktívne. (smiech)

A vraj tiež máte mačku s menom Kočka…

Keď som bola malá, mali sme na niektorých hodinách angličtiny trochu hravejšie metódy učenia. Raz sme si mali rozporcovať mená medzi farby a podľa toho pracovať ďalej. Ja som bola nejaká rýchla, už som mala všetko hotové, svoje meno, meno brata, rodičov, a tak ten učiteľ prišiel a povedal: „Tak si tam daj meno svojho obľúbeného plyšáka. Ktorý to je?“ Vtedy som mala jedného maňuškového koníka, tak som povedala: „Koník.“ A učiteľ: „Ako sa volá?“ A ja: „Koník.“

Občas vravím, že keby sa ten učiteľ angličtiny dozvedel, že dnes mám aj mačku Kočku, možno by si pomyslel, že som sa v kreativite veľmi neposunula. (smiech) Ale ja len rada nazývam veci pravými menami.

Je to nejaká forma rebelantstva?

Je to praktické. Navyše, keď veci nazývate pravými menami, máte istotu, že vás nikto na ničom nenachytá. Keď tiež niečo vyhodnotím ako hlúposť, tak sa väčšinou neudržím a poviem to. Nezaobchádzam s ľuďmi úplne v rukavičkách, a to ani so svojimi priateľmi. A možno by ste sa divili, ako často iným ľuďom narušíte dojmy a predsudky, keď veci naozaj nazývate pravými menami.

Môže vôbec v politike existovať pravda?

Samozrejme, existujú nejaké dáta a fakty, ktoré sú nemenné, ak ich niekto nevyvráti inými dátami. Ale potom tu máme ideológie a hodnoty, a na základe tých sa snažíme diskutovať a robiť kompromisy. Takže keď je, napríklad, v spoločnosti pre väčšinu hodnota, že vražda je zlá, tak máme zákony, ktoré vraždu zakazujú a penalizujú. A ak sa niekedy spoločnosť posunie a nebude vnímať vraždu ako zlú, tak sa tie zákony zrušia. Politika je kontinuálna diskusia a tvorenie kompromisu.

Aké hodnoty sú najdôležitejšie pre vás?

Rozhodne je to pravda, vôbec nezvládam klamstvá a rôzne krivdy. Potom tiež otvorenosť „lomka“ tolerancia. Je pre mňa dôležité obklopovať sa ľuďmi, ktorí neodsudzujú na prvý pohľad. A keď s niečím nesúhlasia, zvážia argumenty, ktoré im niekto povie, a ponúknu protiargumenty, nie osobné útoky.

Luxusní kancelář na pronájem - Praha 1, 71, Praha 1

Show property

Čo robíte rada vo voľnom čase?

Keď si chcem na chvíľu oddýchnuť, chodím na YouTube, som celkom závislá na youtuberoch. Najčastejšie sledujem PewDiePie, čo je aktuálne najsledovanejší youtuber, ale pravidelne odoberám aj mnoho ďalších, hlavne zahraničných. Väčšinou sa týkajú komédií alebo hier. A občas si nejakú hru sama zahrám, napríklad na pár minút zapnem Minecraft a postavím si tam nejakú vec.

Keď mám viac času, voľný deň, tak si celkom rada čítam. Zabalím sa do deky a skvele pri tom relaxujem. A ak to pandemické opatrenia dovolia, idem za kapelou a skúšame alebo máme koncerty. Snažím sa vídať sa s čo najviac ľuďmi, rada zájdem na pivko alebo na kávu, čo sa teraz nedá. Dosť trpím, pretože som spoločenský človek.

Takže v tejto nepríjemnej dobe máte asi často mrzutú náladu…

Prvý polrok bol veľmi náročný a prepadala som depkám a smútku. Musela som sa popasovať s tým, že v tomto svete nemôžem čerpať svoje „palivo“. Možnom som sa ešte o chlp viac ponorila do práce, aj keď to nie je úplne zdravé, ale bola to trošku náhrada.

Teraz už sa snažím zvyknúť si na to, že aj videohovor je dobrý. A len čo sa uvoľnia opatrenia, ideme s niekým von. Držíme sa od seba čo najďalej, trochu na sebe voláme, ale aspoň niečo. (smiech)

Čo vás dokáže najviac pobaviť?

Sarkazmus, to je môj druh humoru. Irónia a trolling, keď si niekoho trochu doberáte. Ale len keď viem, že to zvládne, ja nie som zlý človek. (smiech)

Ako si ľudí doberáte?

Väčšinou sa to týka ľudí, ktorých poznám a viem, že si k nim tento humor môžem dovoliť. Ľudí, ktorých dobre poznáte, si môžete najlepšie doberať, pretože viete, kam štuchnúť a čo povedať, aby to zarezonovalo. Takže nemám úplne príklad, som veľmi situačná komička. Niečo sa stane a ja na to reagujem.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.