Rýchla spoveď – František Gebr zo Svatby na první pohled: V posteli sa mu striedajú tri kočky!
Podnikateľ a fotograf František Gebr sa v posledných mesiacoch stal jedným z najvyhľadávanejších mužov na sociálnych sieťach, a to vďaka českej televíznej reality show Svatba na první pohled, ktorej sa zúčastnil. Tridsaťšesťročný rodák z Prahy pracoval 11 rokov ako foto produkčný, takže sa v rozhovore pre LP-Life.sk rozhovoril o svojom najzaujímavejšom zážitku zo zákulisia tejto profesie. Reč prišla tiež na jeho súkromný život, nudistickú pláž i netradičný šport, ktorému sa v detstve venoval.
František, ty si síce v reality show lásku nenašiel, ale na internete kolovala informácia, že sa objavuješ po boku inej ženy. Ako to je v skutočnosti?
V skutočnosti je to tak, že teraz som sám, ale pohyboval som sa po boku Markéty, pretože sme spolu pracovali a ja som pre ňu fotil jednu reštauráciu.
Ty si svoje partnerky ale často spoznal v práci…
Áno, to je pravda. Keď v dnešnej dobe pracuješ, tak väčšinu času stráviš v práci, kde stretávaš ženy – kolegyne a často medzi nimi nájdeš i partnerku. Stretávate sa päťkrát týždenne a niekedy skrátka preskočí iskra.
A mal si niekedy niečo so svojou nadriadenou?
Nikdy, pretože moja „nadriadená“ bol René Decastelo a myslím si, že Evička Decastelo by veľmi žiarlila, a navyše my s Reném sme obaja na dievčatá, takže tam nikdy nič neprebehlo. (smiech)
Takže momentálne si single oficiálne aj neoficiálne?
Momentálne som sám na oba spôsoby.
Si ten, ktorý balí, alebo sa pokojne necháš zbaliť?
Stereotyp asi je, aby muž zbalil ženu, ale v dnešnej dobe, keď si aj vy, ženy, dokážete vymeniť pneumatiku a prípadne zavolať opravára na čokoľvek, čo sa doma pokazí, tak si myslím, že stereotyp, že muž je ten, ktorý balí, už neplatí. Myslím si, že je pekné, keď je vôľa obojstranná.
Aký máš názor na to, keď žena uháňa chlapa či naopak?
Ja som človek, ktorý sa nerád necháva do niečoho tlačiť, a zároveň som človek, ktorý nikoho do ničoho netlačí. Takže ak chlap úplne šialene uháňa ženu alebo žena chlapa, nezdá sa mi to zdravé. Všetko má byť v rovnováhe a má mať správny rytmus.
Takže v momente, keď začne žena tlačiť na pílu, berieš nohy na ramená?
No, neberiem nohy na ramená, ale snažím sa to upokojiť. Láska je skrátka jedna z vecí, ktorú si určite nikdy nemôžeš od nikoho vynútiť.
Preferuješ štíhle ženy alebo si potrpíš skôr na štýl krv a mlieko?
Povedzme, že mám nejaký preferovaný typ ženy, ktorý ale nedokážem opísať. Pre mňa musí byť žena zaujímavá úsmevom, energiou, inteligenciou, nejakou chémiou, ktorá bude medzi nami fungovať. Či je trochu krv a mlieko alebo je športovkyňa a trochu štíhlejšia než ja, podľa mňa nehrá rolu. A s tým, ako vyváram? Úprimne, to dievča by muselo byť športovkyňa, aby bolo štíhle, alebo by nesmelo jesť to, čo varím, ale to nejde. Ja strašne rád varím.
Ty máš zo svojich predchádzajúcich vzťahov doma 3 mačky. Prečo zostali všetky u teba a nie u tvojich bývalých partneriek?
To je zaujímavá otázka. Dařbujána mám zo vzťahu s Magdou, v tom čase sme riešili, že by sme ho mali v striedavej starostlivosti, ale potom sme sa dohodli, že by to pre mačku bolo stresujúce, takže zostal u mňa. Kirke nie je zo žiadneho vzťahu, tú som si zaobstaral dobrovoľne, aby Dařbuján nebol doma sám, ale potom prišiel vzťah s Miladou a s ňou Frída. A keď Milada odchádzala, tak už nechcela Frídu dať preč od ostatných mačiek, pretože k sebe mali veľmi blízko, a tak zostali u mňa.
Spia s tebou v posteli?
To si píš, že áno. Väčšinou Dařbuján a Kirke. Frída príde večer na chvíľu, aby sa nechala poškrabkať, a potom si ide najčastejšie ľahnúť na kúrenie a príde ma ráno pozdraviť, takže sa mi v posteli striedajú tri „kočky“.
Videla som fotografiu, na ktorej si sa otužoval vonku tak, ako ťa Pán Boh stvoril. Vyrazil by si na nudistickú pláž?
Viem, že to teraz bude znieť celkom hlúpo, ale som v skutočnosti dosť hanblivý človek. Fotografia, na ktorej som sa otužoval v dvojcentimetrovom snehu nahý, vznikla tak, že som telefón pripevnil statívom na zábradlie a zapol som nahrávanie videa. Veľmi som sa obzeral, či ma niekto nevidí. Ľahol som si tam, chvíľu som si poležal a potom som tajne vbehol dovnútra a vybral z toho videa jednu fotku. Ale keby to malo byť na nudapláži, nepôjdem.
Nešiel by si sa tam pozrieť ani „na čumendu“?
Bola si niekedy na nudapláži? Väčšinou tam nie sú také pekné ženy ako ty, tam sú väčšinou babičky 60 plus. Človek si chce skrátka zachovať ilúzie o tom, že život je krásny. Tým sa nechcem dotknúť žien starších šesťdesiat rokov, ktoré chodia na nudistickú pláž, ale ja by som tam jednoducho nešiel. Možno sa ale veľmi mýlim, pretože som tam nikdy nebol.
Si človek, ktorý veci rád plánuje, alebo radšej stavíš na spontánnosť?
Nikdy som nemal extra naplánované, čo a ako bude. Som veľmi spontánny človek a verím, že veci sa dejú tak, ako majú, ale je pekné si niekedy naplánovať napríklad výlet, večeru, dovolenku, aby si mala niečo, na čo sa môžeš tešiť. Takže v niečom to plánovanie dáva zmysel, ale vo zvyšku života si myslím, že by to človek mal nechať tak nejako plynúť a prijímať, čo sa deje.
Čo najšialenejšie plánuješ v priebehu tohto roka?
Chcel by som sa presťahovať na svoju chalupu, pretože je mi tam nádherne. Je to pod lesom, je tam krásna energia a ja vlastne žijem v Prahe celý život, takže už trošku potrebujem ísť von.
A vybavíš si, naopak, v mysli nejaký svoj najbláznivejší spontánny nápad?
Ja ti neviem. Možnom jeden veľmi starý, keď sme sa ešte v časoch štúdia na gymnáziu s kamarátom rozhodli, že v noci prejdeme Prahu na kolieskových korčuliach. Vyrazili sme posledným metrom na Zličín, z ktorého sme šli celou Prahu až niekam do Hostivařa. Ja rád veci hecujem a som pre každú srandu, takže keď niekto s niečím príde, väčšinou som za.
Ak si na tom vlastne so športom?
Keď som bola malý, rodičia asi museli nejako vyriešiť moje nadbytočné množstvo energie, takže som od prvej triedy na základke až do trinástich hral rugby. Boli momenty, keď som to neznášal, pretože som musel ísť napríklad dvakrát týždenne v daždi na tréning, ale v živote som za to vďačný, pretože v tom období, keď dorastáš, je ten šport veľmi dôležitý. Jazdili sme na turnaje, dostal som sa vtedy do Talianska na Majstrovstvá Európy. Bohužiaľ som v trinástich skončil a otec mi vtedy tvrdil, že ma chceli už v starších žiakoch a on sa o mňa bál. Neviem, čo za tým bolo. Paradox potom bol, že po rugby som šiel na balet. Neviem tancovať ani spievať, stresuje ma to a proste som robil pol roka balet.
Ako môže rugbista prejsť na balet?
Neviem. Asi som si potreboval skúsiť niečo iné. Potom som na gympli našiel lásku k volejbalu, ktorá mi zostala dodnes. Keď nie sú zatvorené telocvične, tak chodím dvakrát týždenne s rôznymi partami hrať volejbal, a to milujem. Chvíľu som strieľal závodne zo vzduchovky, čo bolo tiež super, ale balet sám nechápem. Spätne sa k tomu nevrátim a dúfam, že z neho neexistujú žiadne fotky. Smartfóny vtedy neboli a je to skôr len taká vtipná historka.
Sleduješ niekedy športy ako hokej, futbal alebo MMA?
Mám veľmi rád MMA a občas sa chodím učiť kickbox. Ja tieto bojové športy sledujem aj preto, že som x-krát počul, že som dobrý, a niekedy mi to ublížilo a niekedy naštvalo. Ja som nikdy v živote nikoho neudrel a ani to nemám v úmysle, ale chcel by som sa naučiť pracovať s touto energiou, a preto rád sledujem MMA, kde na konci vidíš, že tí chlapi sa väčšinou objímu, potľapkajú sa a poďakujú si za zápas, a to je neskutočný úlet. Osobne som počas fotenia zažil dvoch zápasníkov, Attilu Végha a Jirku Procházku, a to boli takí pokorní, milí a pokojní ľudia! A ty ich potom vidíš v tej klietke, ako idú rozdrviť jeden druhého na kašu, a to je vlastne pekné a zaujímavé a pre mňa nepochopiteľné.
Ty si robil 11 rokov fotoprodukčného. Prečo ťa lákala skôr fotoprodukcia a nie samotné profesionálne fotenie?
Zistil som, že ma baví fotenie, keď som mal okolo dvadsať. Dva roky som potom robil vo fotolabe, kde som stretol niekoľko zaujímavých fotografov, veľa som sa naučil, ale mal som vtedy strach, že keď sa budem živiť fotením, budem musieť niekedy fotiť niečo, čo sa mi nebude páčiť. Vďaka Renému Decastelovi som sa dostal do Mladej fronty na pozíciu fotoeditora a keď odišla tlačiareň z našej budovy, René chcel urobiť ateliér, viac sa venovať produkcii a vedel, že ma to láka. Pre mňa to bola práca snov, pretože som bol v kontakte s tým, čo ma baví, a zároveň som sa mohol starať o ľudí a o to, aby všetko fungovalo, a to bolo pre mňa to najkrajšie.
Prezradíš mi nejakú zaujímavú historku zo zákulisia tejto profesie?
Jedna, ktorú mám dodnes rád, je tá, keď René chcel pre jeden náš časopis Davida Novotného a Romana Zacha a povedal, nech to zariadim. Ja som tým ľuďom vždy slušne napísal SMS, kto som a prečo im chcem zavolať, a David mi vtedy odpovedal, že ďakuje, ale že fotenie nemá vôbec rád, vlastne ho neznáša, takže odmietol. No o dva týždne som ho vyzdvihoval a viezol na fotenie a keď som po neho šiel, tak som najprv vyzdvihol Romana. Potom sme na Davida čakali na Smíchove a keď prichádzal, tak som ho pozdravil, on sa potom pozdravil aj s Davidom, sadol do auta a povedal: „Ty vole, keby som vedel, že je taký mladý, tak ho pošlem do p*dele rovno!“ A mne sa to zdalo strašne vtipné, pretože mám v telefóne starší hlas a potom vyzerám naživo mladší, takže z toho bol taký zaskočený, ale nakoniec si obaja fotenie užili a boli z toho krásne fotky.
S akou osobnosťou by si chcel fotiť a prečo?
Nemám žiadnu konkrétnu modlu, ktorú by som chcel spoznať. Pre mňa bolo každé fotenie so známymi ľuďmi veľmi pekné stretnutie s niekým, koho môžete poznať z nejakého mediálneho obrazu a zrazu ho máte naživo. Mňa ale zaujíma každý ako človek a nemusí to byť za každú cenu známa osobnosť. Som proste taký voyeur ľudských životov.
