Roman Knap je od júna 2018 generálnym riaditeľom Českej pošty. Na začiatku minulého roka si prešiel naozajstnou skúškou, keď musel bojovať proti prvej vlne pandémie, čo bolo podľa jeho slov najťažšie. Česká pošta sa za minulý rok dostala do straty 1,3 miliardy korún. „Bolo to plánované,“ hovorí Knap. V rozhovore pre LP-Life.sk nám porozprával o najťažšom období, o ukončení spolupráce s logistickou spoločnosťou Zásilkovna i o tom, čo mu počas pandémie najviac chýbalo.
Počas pandémie sa mnohé zmenilo. A to najmä naše nákupné myslenie, v podstate sme sa museli presunúť do online sveta. Musel to byť obrovský nápor pre Českú poštu…
Českú poštu to zasiahlo hlavne na jar minulého roka, keď prišla taká tá prvá vlna. Nikto nevedel, čo máme pred sebou a ako sa na to máme pripraviť. Takže v podstate sme hneď po krátkej prestávke v januári pokračovali v normálnej prevádzke ďalej.
Tie prvé hlavné kroky… Je tam vždy výhoda takej tej naivity, keď človek nevie, čo ho čaká. Každopádne v priebehu jarnej vlny sme sa museli pripraviť, čo by sme robili, keby sa to opakovalo. Potom prišla vlna jesenná a tam už sme boli pripravení. Takže naozaj šlo o ten prvotný šok, prenastavenie nejakých interných procesov, a potom už všetko fungovalo štandardne.
Na sociálnych sieťach kolujú vtipy o tom, že poštári Českej pošty sa ani nepokúšajú doručiť balíky a rovno ich nechávajú na pobočke s tým, že nezastihli majiteľa. Máte také prípady podchytené? Dá sa to postrážiť?
Dá sa to postrážiť. My doručujeme denne v priemere asi 250 tisíc zásielok. Z toho viem, že asi okolo 7 000 je naozaj problémových, ktoré sa nedarí doručiť v takej kvalite, akú by sme si predstavovali. Všetky autá už máme vybavené GPS, každý vodič má terminál na zaplatenie kartou. Dá sa to ľahko vytrasovať. Samozrejme, najväčšie problémy boli v predvianočnom období, keď bolo obrovské množstvo balíkov. Kvalita skutočne klesala a konkurencia nenavyšovala kapacity. Česká pošta nič neobmedzovala, fungovali sme ďalej.
Ja sám na pobočke som. Skúsil som si doručovať balíky, rád si to vyskúšam. Nie je to o tom, že by som si šiel oddýchnuť, chcem si zažiť to, ako to v prevádzke vyzerá a kde sú bežné starosti. Človeku potom okamžite napadne veľa nezmyslov, ktoré to poštárom sťažujú. Postupne musíme problémy odstraňovať a ja chcem byť pri tom.
Podľa iDnes ste počas pandémie prepustili 1 200 zamestnancov. O vaše služby je väčší záujem, tak prečo také hromadné prepúšťanie?
Bolo to 2 500 zrušených pozícií. Je potrebné si uvedomiť… Že všetci sa na Českú poštu pozerajú ako na doručovateľa balíkov. Ona ale robí veľké množstvo inej práce, ktorá zďaleka nebola rastúca. Napríklad listov sa posiela čoraz menej, na pobočky prišlo o 30 % ľudí menej ako rok predtým a my tomu samozrejme musíme prispôsobiť prevádzku. Takže áno, na niektorých pozíciách ľudia poštu opúšťali, na druhú stranu, na niektorých sme naberali. Keď sa pýtate na balíky, tak sme hľadali ďalších balíkových doručovateľov a potrebovali sme pozície obsadiť.
Vy už ste spomenuli najťažšie obdobie na začiatku pandémie. Mnoho ľudí sa sťažovalo na veľké rady a dlhé čakanie. Ako ste bojovali s negatívnou vlnou?
S negatívnou vlnou sa bojuje veľmi ťažko. My sme s tým bojovali tak, že pošta zostala otvorená, na rozdiel od iných orgánov. Napríklad v jeseni, keď bola vlna masívnejšia, bolo v jeden deň zatvorených maximálne 24 pobočiek. 24 pobočiek z 3 200. Takže áno, niektoré obmedzenia si to vyžiadalo, ale fungovali sme ďalej. To, že boli niekde rady, že ľudia museli dodržiavať rozostupy, to sú negatíva, ktoré so sebou niesli opatrenia.
V roku 2020 odovzdala Zásilkovna Českej pošte 600 tisíc zásielok. V januári Zásilkovna ukončila spoluprácu s tým, že nebola spokojná s kvalitou služieb Českej pošty. Ako ste si dokázali poradiť s týmto krokom?
Tak samozrejme musíte počkať, až sa skončia Vianoce, až im to všetko odvozíme a pomôžeme, a potom máte ideálnu príležitosť urobiť si mediálne rypnutie, čoho využili.
My máme kapacitu siete 70 miliónov balíkov. Tak spočítajte, aký je to percentuálny úbytok… A takto sa k tomu aj staviame. Je to zákazník ako každý iný a keď nechcem poslať balík cez Českú poštu, tak tam balík proste neodnesiem, to je celé. Nepotrebujem nikde mediálne vypovedať spoluprácu.
Pošta sa do straty nedostala z dôvodu koronavírusu. My sme s tou stratou počítali, pretože prechádzame určitou reštrukturalizáciou, ktorá so sebou nesie náklady. Samozrejme, pri počte 27 000 zamestnancov vo chvíli, keď potrebujete pomôcky, respirátory, dezinfekcie… To sú náklady v stovkách miliónov korún. Tým, že boli zatvorené úrady, neposielali sa doporučené listy, a nelietali tiež lietadlá. Prepad bol všade na trhu. Na druhú stranu, tým, že sa posielalo viac balíkov, tak to nám naopak trošku pomohlo. Prechádzali sme premenou. Bolo zrušených 2 500 pozícií, všetkým sme museli vyplatiť odstupné. Máme odborové organizácie, takže muselo dôjsť k nejakej zhode a nastaveniu podmienok tak, aby bol zachovaný sociálny zmier, a to stojí veľké peniaze. To znamená, že strata bola naozaj plánovaná. Vedeli sme, že Česká pošta v minulom roku dosiahne stratu 1,7 miliardy korún, a nakoniec sme dosiahli stratu 1,3 miliardy korún, čo je lepšie, než bolo plánované.
Je jedným z krokov k opätovnému zisku zdraženie vašich služieb? Napríklad doporučený list sa zvýšil o päť korún, rovnako ako cenné zásielky…
Vo chvíli, keď sa vám zdražujú mzdy, zdražuje sa minimálna mzda, pohonné hmoty, tak to má dopad aj na to, že musíme zdražiť tieto služby.
„Z Českej pošty bude vyňatá pobočková sieť vrátane siete zamestnancov a stane sa samostatným štátnym podnikom.“ Toto oznámil vicepremiér Jan Hamáček v máji na tlačovej konferencii. Čo si pod tým predstaviť?
Je to celkom jednoduché. Po prvé, keď oddelíme štátne služby od tých komerčných, tak to už je zhruba 2 roky stará záležitosť, na tom pracujeme interne. Nastavili sme vnútornú štruktúru, celú ekonomiku pošty tak, aby všetko fungovalo, ale musí to byť naozaj transparentné a jasné, ktoré služby sú konkurencieschopné, ktoré sú komerčné a ktoré pôsobia na otvorenom trhu, a čo je to, čo štát garantuje občanom, akú infraštruktúru, ktorá je dostupná. Možno aj to, koľko to stojí. A to je pobočková sieť. To znamená, že je to štruktúra, ktorú štát garantuje občanom, a samozrejme rieši, aké služby tam dostanete. Potom tu máte časti biznisu, ktoré sú na otvorenom trhu a musíte konkurovať tým, ktorí takto zaťažení nie sú. Ja vždy uvádzam príklad: České dráhy nemôžu konkurovať súkromným dopravcom, keď majú záťaž zastávok v každej dedine. Teda sa oddelila infraštruktúra a stanice sú súčasťou infraštruktúry garantovanej štátom. Takže pre občanov to znamená, že sa skvalitnia komerčné služby a zároveň bude štát garantovať infraštruktúru v podobe dostupnosti pobočiek.
Pokračujeme v tom, že Českú poštu preklápame od tradičného doručovateľa listových zásielok do balíkových, a práve ten budúci rok bude zlomový. Od roku 2023 podľa všetkých predikcií prvýkrát objem balíkových zásielok z pohľadu výnosov prekročí hranicu listov. Ľudia jednoducho čoraz menej posielajú papierové listy, digitalizácia je všade. Zrejme dôjde k povinnosti rozšírenia používania dátových schránok, takže Česká pošta naozaj musí byť na tento trend pripravená.
Ja som ten covid prekonal dvakrát, takže si myslím, že človek sa vždy tvári zdravo až dovtedy, kým zistí, že nie je. Takže k tomu u mňa samozrejme vznikol dostatočný rešpekt. Určite by som okolo toho nič nepodceňoval. Nepotrebujem hovoriť o prenastavovaní životných hodnôt a podobne. Stačí, že si človek zrazu začne vážiť bežné veci, ktoré pred tým považoval za normálne. Zrazu keď sedíte v reštaurácii a niekto pred vás postaví polliter s pivom, tak si uvedomíte, aká je to drobnosť, ale ako vám obrovsky chýbala. Ja som spoločenský človek, neustále potrebujem byť v kontakte. A aj v tej firme je vidieť, že keď sa ľudia prestávajú stretávať, tak to zrazu chýba a celková nálada v spoločnosti poklesla. Takže mi pandémia ukázala, ako málo stačí na to, aby sa nálada a úsmevy zo spoločnosti vytratili.