Lukáš Macháček pôsobí ako módny návrhár už desať rokov. Jeho tvorbu vystihuje najmä čierna farba. Ako tvrdí, jeho prezentácia je pomerne „dark“, rovnako ako on sám. Módne prehliadky bývajú často sprevádzané stresom a nestíhaním, a to aj v prípade Lukáša. Momentálne však na ne musí pre pandémiu zabudnúť. Od minulého roka pracuje ako stylista na CNN Prima News. V rozhovore pre LP-Life.sk nám Lukáš prezradil, aké kúsky by nám nemali chýbať v šatníku a do čoho sa naozaj oplatí investovať.
Stretávame sa na Prime. Ty si tu pomerne krátko. Odkedy vzniklo CNN Prima News (2020). Aký veľký je to rozdiel? Do akej miery máš voľnú ruku?
Musím povedať, že sa to tu mení. Je to aj veľký rozdiel, odkedy som nastúpil. Neustále sa menia ľudia, koncepty. Podpísali sme kódex CNN, takže musíme dodržiavať určité pravidlá. Je samozrejme aj rozdiel, ak prebieha spravodajstvo. Celý ten blok frčí 24/7, takže vzhľad je veľmi ovplyvnený tým, či je to ranná show, poobedná show, či je to krimi atď. Mali sme však voľnú ruku v tom, obliecť si jednotlivé relácie a jednotlivých ľudí v rámci mantinelov presne tak, ako sme chceli. Takže my si rozhodujeme o tom, či budú mať krimi roláky alebo kravaty, či bude mať niekto vzory alebo nie. Dosť v tom hrá rolu aj osobnosť človeka. Nie sú to modelky a modeli, na ktorých navlečieme, čo sa nám zachce. Tiež veľmi rozhoduje to, či moderátori sedia alebo sú vidieť aj pri chôdzi. Takže je to úplne nový odbor. Našťastie tu mám kolegu, ktorý na Prime robí už 14 rokov, a ten je mi k dispozícii, sme super tím. Bez neho by to bolo o dosť horšie. Ja som totiž taká tá kreatíva a chcel by som to mať neustále ako z obálok časopisov.
Tam prebiehalo pomerne dlhé výberové konanie. Ja som dostal tú možnosť zúčastniť sa ho. Potom prebehlo niekoľko stretnutí, niekoľko prezentácií a na základe toho som poslal, ako si predstavujem, aby to vyzeralo. Každopádne som neváhal, bola to pre mňa výzva.
Je to príjemné. Baví ma tá tvorba ako taká. A ten styling je pomerne ťažký. Práca stylistu je jedna z najťažších, pretože jeden deň naberáš veci, potom fotenie, čistiareň a tak ďalej. Za jednou fotkou je niekoľko dní práce. Na Prime sme si to nastavili tak, že objednávame zo svetových e-shopov. Finančné prostriedky tu na to sú veľmi dobré, môžeme urobiť aj väčšie objednávky. To, čo sa nám tu potom nehodí, môžeme v rámci e-shopových pravidiel vrátiť.
Ja si myslím, že áno. Táto farba ma baví najviac. Aj čo sa týka mojej klientely, aj ju to baví najviac. Netajím sa tým, že moja prezentácia je dark. To som proste ja. A, samozrejme, tí klienti vedia aj to, že keď sa im bude páčiť napríklad strih kabáta a budú ho chcieť v červenej alebo s kvetinkami, tak nie je problém strih odevu urobiť na zákazku v akejkoľvek inej farbe a materiáli. Keď sa mi ozve niekto nový, som zákazke otvorený.
Môj šatník je prevažne čierny. Keď je leto, tak nosím na nejaké akcie aj biele tričká alebo košele. Občas aj zamatové saká, ale to sú naozaj výnimočné situácie. Aj tie vlasy už mám dlhší čas takto nakrátko. Priznám sa, radšej si ráno o niečo dlhšie pospím, než aby som premýšľal, čo s čím skombinovať. Navyše, keď sedem dní v týždni od rána do večera riešiš handry niekoho iného, tak už nechceš riešiť tie svoje. Čierna je pohodlná. Keď si vezmem na seba nejakú inú farbu, tak len, keď viem, že sa ešte počas dňa budem môcť prezliecť. Naozaj sa v tom necítim dobre.
Vo chvíli, keď sa dokončí jedna kolekcia, tak sa začína pracovať na druhej. Je to taký polročný kolobeh a stojí za tým veľký počet ľudí. Mám niekoľko dielní, ktoré teda nie sú moje stále, ktoré by som mesačne platil. Ale mám spoluprácu so šiestimi až ôsmimi dielňami tu v Prahe a na Morave. Každá robí niečo. Takže tú jednu kolekciu robí minimálne dvadsať ľudí.
Ty si niečo načrtneš, nakreslíš, máš tu myšlienku v hlave. Čo sa ale deje potom? Ako preniesť myšlienku do rúk krajčírok?
Toto je tá najťažšia práca. Vysvetliť ľuďom, čo mám v hlave. Je to o neustálej návšteve dielní, ideálne byť pri tvorbe tých vzorov nonstop. Napríklad chcem balónové rukávy. Ale každý má tú predstavu, ako veľmi majú byť balónové, inú, a tak ďalej. U zásadných vecí je dobré to nenechávať len tak.
Posledné štyri roky dielne nemením. Keď už potom poviem balónový rukáv, čo sme mali predminulý rok, ale ešte trikrát väčší, tak už viem, že to tak dopadne. Alebo že chcem ukončiť rukávy na bombere presne tak, ako sme to robili u toho a toho klienta, tak už jednoducho vedia čo a ako. Tiež už veľmi dobre viem, čo dať ktorej krajčírke. Ale nikdy sa mi ešte nestalo, že by som načrtol prehliadkovú vec, prišiel tam a bolo to kompletne hotové na prehliadku, to nie.
Spomenul si prehliadku. Prebieha jej backround presne tak, ako je to prezentované napríklad vo filmoch? Zhon, málo času a nervy?
Prebieha to presne tak! U nás to niekedy prebieha aj tak, že dvadsať minút pred prehliadkou napríklad chýba kabát, ktorý sa ešte došíva a podobné veci. Raz sa mi stalo, keď sme mali prehliadku Ellite Model Look na Hrade, že som ešte hodinu pred tým volal, kde je dvadsať šálov, ktoré som chcel. Volali mi, že stihnú len tri. Takže moje asistentky šli z Hradu do Karlína a čakali u krajčírok a pomaly im šály ťahali spod rúk. Takže je to normálka. Hoci sa to pripravuje pol roka, nikdy to nie je načas. Ešte sa mi nikdy nestalo, že by bola prehliadka kompletne pripravená.
Je strašne dôležité vytvoriť si dobrý základ v šatníku. Mať dobré kvalitné džínsy, basic tričká, dobré kabáty, koženú bundu, kašmírový sveter. Vo chvíli, keď tam sú tieto nestarnúce kúsky, už len stačí dokupovať tie „bomby“ a vylepšovať to kabelkami, topánkami a podobne. Ja som napríklad šatník nemenil posledné tri roky. Takže ak investuješ do kvalitného základu, tak ho meniť nemusíš.
Štýl sa od peňazí neodvíja nijako. Ak máš štýl, nápaditosť a nebojíš sa, tak sa dokážeš fantasticky obliecť aj v sekáči. Štýl o peniazoch nie je, kvalita potom áno. Koľkokrát som bol svedkom, že klientka, ktorá bola oblečená za pol milióna, povedala niekomu vedľa seba: „Ty máš fantastický kabát, kde si ho zohnala?“ a ona jej odpovedala, že je zo sekáča. Takže najlepší variant je kombinovať luxusné veci s lacnými. Ten look potom hodí úplne inú hodnotu.
Najviac prefláknutá je Zara. Majú tam väčšinou úplne prví veci, ktoré bývajú na prehliadkach. To, čo je na fashion shows, tak je koľkokrát v Zare ešte skôr, ako to mávajú značky na e-shope. To je jej veľká výhoda. I H&M je fajn. Čo sa týka tej kvality, tam už to nie je také dobré. Mám veľmi rád i COS alebo napríklad Pangaia je dobrá, napríklad tie recyklované teplákovky.
Najviac ma baví Saint Laurent a Balenciaga, čo je Francúzsko. Ale napríklad v meste na mňa Francúzsko, čo sa zážitkov týka, dýchlo najhoršie. Najviac inklinujem k Milánu. Ten vibe je tam úplne iný. Pracoval som tam pre Dolce&Gabbanu a bolo to wow! Ale čo sa týka prehliadok, tak asi to Francúzsko.
Praha je štát v štáte. Ja sa navyše ešte pohybujem veľmi v centre – Staromestské námestie, Pařížska, kde sa pohybujú krásne oblečení ľudia. Keď idem niekam na okraj, už je to zase iné. Je to veľmi individuálne.
Najdrahší kúsok mám asi Saddle bag od Diora. Našťastie som si ho nemusel kupovať, ale dostal som ho k narodeninám od svojich kamarátov. Vôbec som nepočítal s tým, že ho dostanem. Taška za 70 000 korún (vyše 2 700 eur, pozn. red.), v podstate ľadvinka, do ktorej nedáš skoro nič. Hlavne ju ani veľmi nenosím. Potrebujem tablet a podobné veci, ktoré tam nedám.
Čo sa týka kolekcie, tak ma to rozhodne zabrzdilo. Tie peniaze, ktoré mi najviac prichádzali z návrhárstva – svadby, Karlovy Vary, večierky, to je preč. Z Karlových Varov sa vždy žilo ďalšie tri, štyri mesiace. Takže teraz tu nie je priestor tvoriť niečo nové. Navyše, ani tá nálada tu nie je, nikto si teraz nepobeží kúpiť večerné šaty. Teraz na to nemám náladu ani ja. Radšej nejakú sezónu vynechám a až to tak budem cítiť, pustím sa do novej. Rozhodne sa ale nenudím.