Rýchla spoveď – podnikateľka Zuzana Fryaufová: Prežili sme koronu, teraz musíme prežiť krízu papiera
Zuzana Fryaufová patrí medzi tie ženy, ktoré nič nezastaví. Keď to bolo možné, organizovala jednu z najúžasnejších spoločenských udalostí roka – Ples v Opere. Keď to možné nebolo, vrhla sa na PR tvrdého športu MMA. Teraz našla mamička dvoch detí ďalšie odvetvie, do ktorého sa rozhodla nielen zaučiť, ale hlavne zainvestovať. A to aj napriek ťažkej koronavírusovej dobe. V rozhovore pre LP-Life.sk sa Zuzana rozhovorila o práci tlačiarov a knihárov i o tom, kam diáre a kalendáre značky young_block smerujú v tomto tisícročí.
V Rýchlej spovedi si povedala, že sa z teba stala knihárka. Ako sa to stalo?
Prišiel za mnou môj kamarát z mladosti, ktorý má v Litomyšli firmu na ručne robené papierové produkty young_block, s tým, že by chceli pomôcť s komunikáciou. Začali sme sa o tom baviť a začala som ich produkty viac spoznávať. Čím viac som o značke a ľuďoch okolo nej vedela, tým viac mi bolo jasné, že chcem byť ich súčasťou. Navyše bol lockdown, nekonali sa eventy a ja veľmi nedokážem nič nerobiť. Asi po pol roku spolupráce som sa rozhodla, že do toho vstúpim aj biznisovo. V túto chvíľu vlastním 40 percent v young_block, podieľam sa na vývoji nových produktov, na komunikácii a je to skvelé.
Na konci novembra si vás všimol i Forbes. Ako sa stane, že to zaujme aj taký časopis?
Nás to tiež prekvapilo, pretože zavolali sami od seba. Nijako sme sa o to cielene nesnažili, proste zazvonil telefón z cudzieho čísla s ponukou na rozhovor vo Forbese. Jedným z dôvodov asi bude, že veľa robíme personifikované zákazky pre veľké firmy. Medzi našich klientov patrí napríklad Škodovka alebo Mercedes. Za posledný rok sme tiež začali byť viditeľnejší na sociálnych sieťach, kladieme na tento kanál zvláštny dôraz. Najmä spolupráca s influencermi a ľuďmi, ktorí si na sociálnych sieťach už vybudovali svoju značku a chcú pre ňu napríklad aj naše produkty, sa nám v uplynulom roku veľmi darila a podarilo sa nám vďaka nej ujsť zase kus cesty vpred.
Zdá sa mi, že patrím k poslednej generácii, ktorá má ešte vzťah k papieru a na papierové diáre a kalendáre nedá dopustiť. Ale veľa mladších už by si asi nedokázalo predstaviť, že by mali napríklad diár. Vyplatí sa ešte vôbec podnikať v tomto odbore?
Diár je jedna vec, ale celkovo papier je predsa len niečo iné. My v podstate ani samostatný diár v ponuke nemáme. Máme diár kombinovaný s blokom, ktorý sa dá používať na zapisovanie myšlienok. Keď si potrebujete jednoducho urovnať myšlienky, tak to neurobíte pomocou žiadnej technológie. Myslím si, že papier nikdy nezmizne. My to vidíme aj na našich klientoch, kde sú tiež mladšie ročníky.
Koniec roka je tiež spojený s posielaním rôznych novoročných pozdravov a kalendárov, ktoré sú ale často nevzhľadne spracované a často končia nevyužité…
Súhlasím, väčšinou nie sú veľmi dobre spracované. Ak chodia od klientov a partnerov, predstavujú nejaký reklamný nosič. To si uvedomujeme, zároveň to ale chceme robiť trochu inak. Preto na diároch od nás obvykle nenájdete veľké logá. Našim klientom naopak ponúkame osobité spracovanie a príbeh. To je to, čo robí dojem a zanechá stopu. Pretože keď napíšete niečo ručne na papier a niekomu to pošlete, vložíte do toho kus seba, energiu a svoj čas. To ľudia v dnešnej dobe veľmi ocenia. Aj preto máme pre kolekciu 2022 motto „Vieme sa vás dotknúť“.
Dnes sa čím ďalej viac rieši otázka ekológie a udržateľnosti. Ako to máte ošetrené vy?
Premýšľame nad tým. Všetky naše bloky sú kompletne recyklovateľné. Jediné, čo recyklovať nejde, je jeden centimeter gumičky na ceruzke. Inak sú stopercentne rozložiteľné. Teraz riešime tiež to, ako ich inak baliť, aby nemuseli byť v celofáne. Lenže do toho prišla kríza papiera, takže povedať si, že teraz budeme ešte navyše baliť bloky do papierových obalov, je v túto chvíľu celkom problematické.
Je kríza papiera?
Papiera je celosvetovo nedostatok, rieši sa to už asi dva mesiace. Chýba celulóza z Číny, do toho je všeobecne problém s dopravou. Je to súhra mnohých faktorov. My sme mali pred Vianocami vypredanú polovicu e-shopu a zatiaľ nemáme z čoho vyrábať.
A nebude to problém?
Bude to problém, ale dúfame, že sa to po novom roku urovná. Pracujeme s tým, čo máme. Ale nie je to tak, že by sme mohli našim klientom voziť úplne neobmedzené portfólio papiera. Problém je i s dodacími lehotami. Už to tiež nie je tak, že sa dá presne povedať, kedy sa tovar dodá.
Ako sa vlastne koronavírusová kríza podpísala na vašom biznise?
Určite nebudeme tvrdiť, že sa nás to nedotklo. My sme v tej najhoršej fáze, v prvom kvartáli tohto roka, mali šialený výpadok, pretože v podstate všetky veľké firmy, pre ktoré robíme, škrtali ako prvé svoje marketingové budgety. Dva mesiace sme boli skoro na nule. Nejakým spôsobom sa nám to darilo kompenzovať e-shopom. Ale keď sme pred týždňom vyhodnocovali uplynulý rok, nakoniec sme museli skonštatovať, že náš ročný výsledok považujeme za úspech. Rozlúčili sme sa len s jedným zamestnancom. Rozpočtovo nie sme úplne tam, kde sme chceli byť, ale určite nie sme na tom horšie ako pred koronavírusom. Ak sa nám podarí prekonať krízu papiera, tak to bude fajn.
Pamätám si ťa najmä ako riaditeľku Plesu v Opere. Čo všetko si sa musela naučiť nové? Ako sa ti podarilo prepnúť sa, aby si dokázala fungovať v úplne inom odbore?
Myslím si, že sa to ešte stále do veľkej miery učím, to bude možno doživotný proces. Naozaj to nie je jednoduché a napríklad technologické veci nechávam radšej na Jirkovi (zakladateľ značky Jiří Vogel, pozn. red.). Do toho sa mu nepletiem. Ale práca to zase nie je o toľko iná. Keď sa pre niečo nadchnete a viete, kam to chcete posúvať, tak je to vždy časť kreativita a časť komunikácia, čo sú dve veci, v ktorých si celkom verím. A potom je to o tom, pozrieť sa racionálne na rozpočty a na to, kam sa chcete dostať. Na to našťastie nie som sama.
Si teda spokojná a šťastná?
Teraz som. Zo začiatku, keď to všetko bolo nové a musela som sa s mnohými vecami oboznámiť, som sa často pýtala sama seba, do čoho som sa to namočila. Ale baví ma to čím ďalej viac a viac sa vo mne kryštalizuje predstava toho, kam by sa podnik mohol ďalej posunúť a ako by sme to chceli robiť.
Kde si predstavuješ, že bude firma o päť rokov?
Tak o päť rokov budeme vo Forbese už na titulnej stránke. (smiech)
Budeme mať možno viac rôznych produktových línií. Jednu napríklad luxusnú pre ľudí, ktorí sú teraz zvyknutí kupovať Montblanc v Pařížskej, jednu si držať pre našu súčasnú cieľovú skupinu a jednu korporátnu, ktorá je veľmi personalizovaná. Budeme mať kompletné portfólio produktov, budeme taký Apple medzi blokmi. Keď si od nás kúpite jednu vec, tak už ich budete chcieť všetky, pretože všetky sa budú navzájom perfektne kombinovať.
Aký si predstavuješ ročný obrat?
Musím povedať, že v tomto moje predstavy nie sú nijako obmedzené. Za tých päť rokov to nedokážem povedať.
A čo by ťa uspokojilo ako podnikateľku?
Je to možno trochu divné, ale pre mňa obrat nie je úplne meradlo. Podľa mňa je niekedy možno lepšie rásť pomaly, ale udržať si svoju kvalitu a štandard a stáť si za myšlienkami a ideálom, s ktorým sa to celé začalo. young_block sa začal v kuchyni u Jirku doma, prvé bloky sa robili podľa návodov na YouTube. Teraz máme obrat v nejakých desiatkach miliónov, takže keby sme o päť rokov boli vo vyšších desiatkach, určite budem spokojná. Ale za predpokladu, že to nebude kompromis voči kvalite.
Rada by som sa spýtala aj na osobný život. Ako sa dá knihárska práca skĺbiť s dvomi dcérami, manželom a cestovaním?
Dá sa to oveľa lepšie, než keď som robila rôzne eventy, pretože veľa vecí možno riešiť online, čo sme sa za posledné skoro dva roky museli nejako naučiť všetci. Asi každý rodič vie, aké náročné to je s online výukou a s tým, že deti sú dlhé týždne neustále doma. Ale my sme v young_blocku všetci rodičmi, všetci sme tak na rovnakej lodi. Snažíme sa vychádzať si v tomto v ústrety a dá sa to skĺbiť veľmi pekne.
Viem tiež, že často sleduješ a komentuješ aktuálne dianie. Ako ťa ovplyvnilo to, čo sa deje okolo koronavírusu?
Mala som obdobie, keď som všetko veľmi sledovala a riešila. Vyhrotilo sa to pred veľkým lockdownom na začiatku marca, keď dvom mojim kamarátkam zomreli pomerne mladí rodičia. Na mňa to veľmi doľahlo. Naozaj som z toho mala úzkosť a depresiu, čo normálne nemávam. Vedome som sa tak rozhodla, že si vytvorím takú svoju bublinu a život si zariadim bez ohľadu na to, čo sa deje okolo. Samozrejme sa to dá len do určitej miery, pretože sa to dotýka biznisu, dotýka sa to aj skrz deti a školy.
Myslím si ale, že spoločnosť je naozaj veľmi rozdelená, a snažím sa to sama v sebe nepodporovať a neprispievať k tomu. Verím, že ani nejde hodiť všetkých antivaxerov do jedného vreca a že je možno trochu chyba, že vláda, ktorá tu bola, s nimi nedokázala lepšie komunikovať. Nebol tu nikto z autorít, či už v zdravotníctve alebo medzi politikmi, ktorí by s nimi dokázali hovoriť ich rečou. Samozrejme je nejaké radikálne jadro plné tých, ktorých nikto nepresvedčí. To sú ale ľudia, ktorí budú tvrdiť, že Zem je plochá. Je tam ale celkom veľká časť ľudí, ktorá buď má nejaké svoje dôvody, prečo sa nechce očkovať, alebo nemá tie správne informácie. Nemá informácie podané tak, aby ich dokázala prijať.
S tými sa podľa mňa pracovať dá, akurát tu nie je nikto, kto by to robil, pretože všetci sa buď hádžu do škatuľky hlúpych antivaxerov, alebo hlúpych oviec, ktoré sa nechajú očkovať. Vôbec tu nie je snaha o kolektívne vnímanie toho, čo je potrebné. Súvisí to aj s tým, že vláda konala veľmi iracionálne, väčšina opatrení sa vzájomne popiera a nedáva zmysel. Vadí mi, že v tom chýba logika. Inak sa ale snažím aj v osobnom živote a v biznise nepremýšľať neustále nad tým, že pred koronavírusom bol nejaký starý svet a že možno zase bude. Podľa mňa už proste nebude a my musíme pracovať s tým, čo máme, a nejako sa v tom zorientovať.
Na záver by som sa ešte spýtala, pretože za rok budú prezidentské voľby, koho by si si predstavovala za budúceho prezidenta či prezidentku tejto krajiny?
Ja sa netajím tým, že by sa mi páčila prezidentka. Veľmi som si priala Kateřinu Šimáčkovú, ktorá ale teraz odišla k Európskemu súdu pre ľudské práva do Štrasburgu. Uvidíme, s čím tam kto príde, svoju kandidatúru mnoho kandidátov zatiaľ oficiálne neoznámilo, okrem napríklad generála Petra Pavla.
Často napríklad robím rozhovory s Miroslavou Němcovou a vždy sa jej na to pýtam, aj keď zatiaľ kandidatúru nepotvrdila…
Rozhodne by mi neprekážala, ale myslím, že veľa šancí nemá. Vlastne ma fascinuje, že nikto z potenciálnych kandidátov, či už žien, alebo mužov, ešte neprišiel a neoznámil to. Neustále okolo toho kľučkujú. Ja by som veľmi chcela, aby v českej politike bol konečne niekto, kto jednoducho príde a povie: Ja to chcem robiť, urobím pre to maximum a idem si za tým. Som už úplne alergická na taký ten mesiášsky komplex, ktorý teraz predviedol napríklad Andrej Babiš, že sa mu do toho síce veľmi nechce, ale ak si to ľudia budú priať, tak on sa teda obetuje a pre ten národ to urobí. Ja chcem od budúceho prezidenta alebo prezidentky energiu, odvahu a sebavedomie.
