Rýchla spoveď – prievozník pražský Zdeněk Bergman: Prvá vlna koronavírusu bola pre nás horšia ako povodne

Rada by som sa spýtala, keď máme ten koniec roka, ako by ste zhodnotili posledné dva koronavírusové roky? Ako sa tá doba podpísala na vás a na Pražských Benátkach?

Tá prvá vlna minulý rok bola oveľa horšia, pretože sme ešte nevedeli riešiť dotácie a náhrady miezd. Prepúšťali sme ľudí a znižovali náklady. Druhá vlna už bola lepšia v tom, že nám štát v tej ťažkej situácii vykrýval mzdy, takže sme nemuseli prepúšťať ľudí a prečkali sme to. Samozrejme, aj vďaka rezervám, ktoré sme mali.

Vy vlastne firmu budujete už od roka 1993 a keď niečo tak dlho budujete, ako to potom zamáva s psychikou podnikateľa?

Ja som kvôli tomu pribral 30 kíl. Dalo by sa povedať, že som ako jatočné prasce, ktoré mi však závidia moje rýchle váhové prírastky. (smiech)

Vy ste v jednom rozhovore dokonca uviedli, že koronavírusová kríza bola horšia ako povodne.

To je dobrý postreh. Zažil som dvoje povodne, v rokoch 2002 a 2013. Naša firma odvtedy stavia protipovodňové hrádze na Alšovom nábreží. Tá povodeň v roku 2002 bola v podstate ekonomicky miernejšia. Aj keď bola viac ako dvojnásobná než v roku 2013 a Prahou pretieklo okolo 6 tisíc kubíkov vody. Ako rýchlo ale voda prišla, tak aj odišla. Museli sme vtedy čakať len asi 14 dní a mohli sme znova vyplávať. Turisti začali do Prahy znovu okamžite jazdiť a navyše tam zafungoval aj taký pocit spolunáležitosti, že chceli Prahe pomôcť a jazdili sem. Za to im veľmi ďakujeme.

Pronájem mezonetu Josefov 2+kk, Praha, Praha 1

Show property

A teraz počas koronavírusu sa to rozbiehalo pomalšie?

My okrem toho už takmer pätnásť rokov prevádzkujeme aj Múzeum Karlovho mostu a plavby sú tak spojené aj s návštevou múzea. Takže veľká časť turistov, ktorí s nami jazdia, sú milovníci histórie a majú Prahu radi. Ešte pred krízou sme na lodiach zaviedli audio výklad vo viac ako 22 jazykoch. Vďaka jednorazovým slúchadlám na palubách našich lodí navyše cestujúci z celého sveta dostanú kompletný výklad vo svojom materskom jazyku, a to je veľmi dôležité. Preto je naša služba taká atraktívna pre zahraničných návštevníkov Prahy.

Na začiatku sme museli prepustiť aj kapitánov a museli sme sa stabilizovať. Uzatvorili sme sa do takej šetrnej ulity. Po prvej vlne s nami jazdilo viac ako 80 percent Čechov. Tento rok, keď už Česi mohli znova jazdiť do celého sveta, to postupne ustupovalo do úzadia, a dnes okrem českých škôl, ktoré významne chodia do Múzea Karlovho mostu, máme okolo 95 percent zahraničných návštevníkov.

V Rýchlej spovedi ste uviedli, že tá kríza vám dala to, že ste viac s ľuďmi. To znamená, že sa môže stať, že keď si kúpim lístok na vašu plavbu, budete kormidlovať vy?

Ja kormidlujem bežne a kedysi som to robil častejšie, ale samozrejme, keď podnikáte, tak vás to vcucne a skôr sa venujete administratíve a organizovaniu. Ale kvôli tomu, že teraz sa snažíme šetriť ľudský kapitál, tak jazdím najmä v piatok, sobotu a nedeľu na lodi Nepomuk. Je to taký návrat a zároveň je to šanca užiť si to, čo mám rád, teda starú Prahu, Vltavu a kormidlovanie.

Kde sa to vo vás vzalo, že ste sa v 90. rokoch rozhodli takto podnikať priamo pri Karlovom moste?

Je nutné priznať, že na miestach, kde fungujeme, dovtedy nič nebolo. Deväťdesiate roky nám dali šancu to skúsiť. Ja som študoval stavebnú priemyslovku v Dušnej ulici v Starom Meste, venoval som sa vodným stavbám a vodnému hospodárstvu, a to aj na vysokej škole. Musím povedať, že už od detstva som nemyslel na nič iné než na krásne lode a históriu.

Jeden môj dedko bol učiteľ dejepisu a češtiny a druhý dedo bol architekt. U neho som tiež od 14 rokov študoval v Prahe. Druhý dedo, ten učiteľ, bol navyše rybár, takže som vyrastal pri brehu Veľkého rybníka pri Karlových Varoch. Takže to u mňa bolo jasné už odmalička a vždy som myslel najmä na krásne lode. S našimi sme tiež často jazdili po historických pamiatkach, a to aj v Prahe. Prechádzky Prahou pre mňa vždy boli nádherné a doteraz nemusím jazdiť ani na dovolenky, pretože samotná Praha je pre mňa ten najväčší oddych a je to najkrajšie miesto na svete.

A dožili sa prarodičia vášho úspechu?

Jeden dedo, ten učiteľ, mi zomrel skôr, keď som bol ešte dieťa. Ale s druhým dedom som normálne vyrastal a žil ešte dlho po revolúcii. Na začiatku sme dlho boli maličká živnosť, mal som len dve lode. Na prvú loď som si zarobil prácou v severnom Taliansku a druhú som si požičal. Všetko to postupne prišlo až po desiatich rokoch práce.

Dedo ma tiež učil všetko o stavbárskej konštrukcii. Všetky lode, ktoré prevádzkujeme, som si sám navrhol a postavil. V podstate toho stolára som naučil a presvedčil, že sa to má urobiť tak, ako si to predstavujem a chcem. To bol jeho priamy vplyv a pri tom dedko ešte bol.

A predpokladám, že bol šťastný…

Áno, to určite. Ešte by som k tomu dodal, že mňa aj všetky moje deti pokrstili Krížovníci, ktorí ma samotného priviedli k hlbokej viere, pretože viera nie je nič iné ako poznanie. A poznanie by som každému prial, pretože zrazu sa vám ten svet zmení z toho dvojrozmerného pohľadu na viacrozmerný, ktorý je nielen o hlbokom poznaní viery, ale aj o láske.

Krížovníci s červenou hviezdou nie sú domovom len pre mňa, ale boli zásadní aj pre môjho dedka, ktorému pri Pražskom povstaní v roku 1945 pilier podlubia kláštora v Křížovnickej ulici doslova zachránil život. Vtedy sa zaň schoval a nemeckým vojakom prechádzajúcim okolo sa ho nepodarilo zastreliť dávkou z guľometu. Vďačím za to Svätej Anežke Českej.

Teraz by som teda rada prešla k tomu, čo robíte. Veľmi sa mi páči tradícia vodných Svätojánskych slávností Navalis.

Navalis je tradícia stará viac ako tristo rokov. Prvé Navalis boli v roku 1715. Navalis je dobročinný podnik oslavujúci Svätého Jána Nepomuckého. Dokonca z tých trinástich ročníkov, ktoré sme v novodobej histórii uskutočnili, som tri roky platil zo svojich peňazí. Je to exteriérový pražský projekt na rieke Vltave, kde nikto neplatí žiadne vstupné. Je to jediná historická tradičná slávnosť a jediný pražský pôvodný folklór.

Prvý rok vyšiel na 9,4 milióna korún a my sme sa len týždeň pred akciou dozvedeli, že mesto, hoci schválilo grant, nakoniec podporu stiahlo. V tej chvíli som sa musel rozhodnúť, či to budem robiť ďalej, alebo to odpískam a už to nikdy nerobím. Nakoniec sa nám to podarilo usporiadať a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie. Neľutujem to.

Prodej pozemku 1200 m2, Praha, Praha 5

Show property

K tomu musím povedať, že najväčší zážitok, aký som v živote mal, a z môjho pohľadu to bolo tiež najúspešnejšie lodné dielo, ktoré sa nám podarilo, bolo, keď sme pre Benátčanov v Čechách vytvorili Bissonu Praga, ktorú oni spontánne nazývajú Nepomuceno. Je to preto, že na prove má sochu Nepomuka. Je to dielo, ktoré vytvorilo 38 rezbárov z Českej republiky za dva mesiace a Benátčania z toho boli naozaj nadšení. Keď sme to prvýkrát pred dvomi rokmi predviedli, tak to bolo, ako keby sme zvíťazili na Olympiáde. Boli sme majstri benátskeho sveta.

Fascinujú vás talianske Benátky?

Myslím, že ktokoľvek tam bol, tak to chápe. Proste je to vodný svet a je to náš veľký vzor. Okrem toho Praha a Benátky odjakživa úzko komunikovali a spolupracovali. Aj veľa pražských a českých pamätihodností a kultúrnych a umeleckých pamiatok je vytvorených buď s benátskym vplyvom alebo priamo benátskymi umelcami. Napríklad mozaika na Zlatej bráne pri vstupe do Katedrály svätého Víta, tú vytvoril Benátčan, čo málokto vie. Naopak, jediná socha, ktorá stojí na brehu Canal Grande v Benátkach, je socha Jána Nepomuckého. My sme Benátčanov tiež trochu vyhecovali, aby ju opravili. To bolo pri prvých Navalis, keď sem prišlo sto gondolierov a dvadsať lodí. Zároveň je to patrón gondolierov a jeden z hlavných patrónov Benátok.

Ešte by som sa zamerala na vašu dobročinnosť. Ako vám napadlo vytvoriť pre ľudí bez domova loď?

To nenapadlo mňa. S tým prišiel bývalý pražský primátor Pavel Bém, ktorý je autor myšlienky a zároveň človek, ktorý za tým všetkým stojí. My sme vysúťažili zákazku a museli sme tú loď odovzdať v presnom termíne, ktorý sme mali pomerne prísne na konci januára roka 2007, a prvého februára už tam boli prví ľudia bez domova, celková kapacita je 240 ľudí. A už druhého februára začalo mrznúť, takže sme určite pomohli ľuďom v núdzi, možno im to zachránilo aj život, ale zdravie určite.

Aké ďalšie charitatívne projekty máte?

Teraz sa skôr snažíme prežiť a udržať aj Navalis, pretože je to taký kontakt s geniom loci starej Prahy a tradíciami našich predkov. Kto nepozná históriu, je odsúdený si ju zopakovať, a my teraz pripravujeme knižku o Navalis, do ktorej sa nám podarilo získať zaujímavé informácie o tom, čo sa dialo nielen v dobe baroka, ale aj v 19. a 20. storočí. Dokonca komunisti v roku 1948 zneužili obrovskú púť ľudí do Prahy k Svätému Jánovi Nepomuckému a urobili z toho prehliadku 600 traktorov ako oslavu sto rokov od konca roboty u nás. Tým ale na dlhý čas prerušili organizovanie Navalis.

V tej knihe sa rieši aj to, prečo je Ján Nepomucký taký rozšírený vo svete, vlastne je najrozšírenejším českým svätcom. Máme zmienky o tom, že je rozšírený aj v Číne a Indii. V Amerike sú po ňom tiež pomenované mestá. Na Kube je kostol Sv. Jána Nepomuckého, ktorý sa nám podarilo opraviť.

Vy ste spomínali, že sa teraz skôr snažíte prežívať. Dočítala som sa, že vaše mzdové náklady mesačne činia 3,6 milióna korún. Je to možné?

Tak to bolo približne pred krízou, keď sme zamestnávali okolo 100 ľudí. Teraz zamestnávame menej ako polovicu pôvodného počtu zamestnancov. Odvody a superhrubá mzda sú veľkou záťažou našej firmy.

Mne to napadlo, keď som sa nedávno pozerala na cenu vstupeniek na Čertov na Čertovke, ktoré vyšli na 670 korún. To sa mi zdá celkom dosť…

Áno, je to pomerne veľa. Ale keď je to vytrhnuté z kontextu, tak to tak možno pôsobí. My to máme zložité v tom, že sme proste služba, a tá je vždy personálne, a teda aj mzdovo náročná. Tým, že máme malé lode, tak máme na relatívne malý počet cestujúcich jedného kapitána. Navyše máme personál, ktorý je samozrejme potrebný na to, aby sme lode odbavovali, a v prípade čertov máte 20 hercov, ktorých ešte musíte pripraviť a produkčne zaistiť. Naše Múzeum Karlovho mostu navyše dlhodobo funguje bez akejkoľvek finančnej podpory. Takže sme zvolili cenu, ktorá sa nám zdala adekvátna. Akcia bola úplne vypredaná, takže si myslím, že cena asi bola zodpovedajúca.

Ešte sa chcem spýtať, keď máte takú záľubu v histórii, čo si myslíte o Chobotniciach z II. poschodia?

Tak to ma minulo, už som bol trochu starší, keď to púšťali, ale považujem to za skvelý seriál.

Skôr ma zaujíma tá scéna na Čertovke, či z toho miesta cítite nejakú mágiu a nadprirodzenosť?

Ak by sme sa mali baviť o zázrakoch, tak musím povedať, že som zažil taký osobný zázrak, keď som videl svätú Anežku v časoch, keď som mal technické a organizačné problémy pri stavbe lode pre bezdomovcov Hermes. Som presvedčený, že vtedy mi pomohla Svätá Anežka Česká. Praha je plná zázrakov a keď urobíte múzeum pri päte Karlovho mosta, v podstate pri päte Juditinho mosta, tak vám neustále chodia ľudia, ktorí hľadajú ezoterickosť, majú v ruke virguľu a podobne. Ale myslím si, že v Prahe je silná energia, z ktorej vyviera veľa inšpirácie. Musíme si ale uvedomiť, že Prahu vybudovalo kresťanstvo a naši predkovia v hlbokej viere v Boha.

Aké sú vaše plány do budúcna?

Pripravujeme elektrifikáciu našich lodí a pripravujeme sa na európsky Green Deal. Ekológia je v dnešnej dobe dôležitá úloha pre nás všetkých.

Na čo sa môžeme na budúci rok tešiť?

Na budúci rok prídu do Prahy na Svätojánske slávnosti Navalis historické lode z rieky Neretvy. Sú to lode z mesta Metkovič, kde je kostol Svätého Jána Nepomuckého a je to tam ich hlavný patrón.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor.