Rýchla spoveď – Roman Šmucler: Kedysi sa tvar pyskov ohanbia neriešil

Počul som, že máte nejakú zubnú anomáliu. O čo ide?

Narástli mi tri horné jednotky. A po snahách lekárov už mám len jednu. (smiech) Takže sa to nepodarilo vyriešiť úplne dokonale a provokujem tým kolegov, zubných lekárov. Všetci vravia, že by som mal ísť príkladom a nechať si zuby vyrovnať, vytrhnúť, upraviť veci. Ale ja si myslím, že zuby majú byť hlavne zdravé.

Nie som propagátor estetiky za každú cenu. Znie to síce paradoxne, pretože Asklepion je inštitút estetickej medicíny. Ale veľmi to súvisí s tým, že som viac lekár, než aby som riešil len estetiku. Keď riešite len estetiku, riešite aj peniaze a niekedy predávate ľuďom aj to, čo nefunguje.

A ako sa stane to, že niekomu vyrastú zuby inak alebo neštandardne?

To, že sa „narodia“ tri jednotky, nie je extrémne vzácna záležitosť. U nás je to dané aj tým, že to máme v rodine. Dcéra má pre zmenu deväť zubov. Je to nejaká genetická záležitosť. Vždy zvyknem vravieť, že sme vývojovo zaostalí. Dnes sa totiž rodí čoraz viac ľudí so siedmimi zubmi, no a my sme rodina s deviatimi. To je zlé. (smeje sa)

Keď sa pozriem na Čechov, majú z estetického hľadiska celkom pekné zuby. Najmä, ak to porovnávame napríklad s Britmi…

U nás ľudia dávajú do zubov omnoho viac peňazí, čo možno súvisí s tým, že sme nemecká enkláva. Niekde ukazujú peniaze autom alebo nehnuteľnosťami, to je typická Británia. Česi chcú vyzerať usporiadane, chcú mať zuby rovné, biele a v poriadku. A zároveň nechcú byť príliš extravagantní. Vezmime si napríklad Rusko, ktoré je úplný raj pre estetickú medicínu. Tam mladí chlapci a dievčatá dajú svoje posledné peniaze práve do estetiky.

A čo Južná Kórea? Tam je investícia do krásy akousi investíciou do budúcna. Krajší ľudia získavajú lepšie platenú prácu a majú lepšie postavenie. Rodičia dávajú svojim deťom plastickú operáciu k narodeninám.

To je pravda, a nielen v Kórei. Krajší ľudia majú lepší život, tak to jednoducho je. A platí to, budeme teraz sexisti, najmä u žien. Krajšia žena to má v živote oveľa jednoduchšie.

Ale čo sa týka Kórey, tam je to aj trochu inak. Oni chcú vytvoriť individualitu. Plastická chirurgia v USA a čiastočne v Rusku smeruje k ideálu krásy, a keď to lekári urobia dobre, všetci vyzerajú rovnako. V Kórei je, naopak, snaha ľudí esteticky odlíšiť, podčiarknuť individuálne detaily. Je to dané masami ľudí v Ázii, mladí už nechcú byť súčasťou anonymného davu ako ich rodičia.

Plastická chirurgia má v Kórei neuveriteľnú úroveň, dokážu urobiť výkony ako nikde inde na svete. Sú v tom svetová jednotka, majú ohromný medicínsky turizmus a v Soule majú celú štvrť, ktorá sa tomu venuje.

Je pravda, že si nechávajú zosvetliť kožu?

To je úplne najčastejšie. Čím máte svetlejšiu kožu, tým vyššie ste v hierarchii. Ľudia sa totiž opália pri práci vonku, typicky na poli. Kto je biely, je zjavne úspešnejší… Ak je niekto tmavší, automaticky ho považujú za príslušníka nižšej triedy. A druhá rovina je v tom, že tam máte – zjednodušene – pôvodných Kórejčanov a potom trochu Číňanov a Japoncov. A ľudia sa chcú zaradiť do niektorej z týchto skupín. Takže chcú, aby sa napríklad viac podčiarkli ich japonské alebo čínske rysy. To je u nás niečo nepredstaviteľné.

Súvisí s tým aj jedna škaredá vec – panuje tam ohromný rasizmu. Najmä v Číne, ak patríte k nevhodnému „typu“ Číňana, je to vážne problém. Je to asi podobné, ako keď ste v Česku Róm.

Pronájem luxusního bytu Praha 1 - 55m, Praha 1

Show property

V Česku takéto extrémy v plastickej chirurgii nie sú?

Tomu sa vyhýbame. Vraví sa, že asi 15 percent ľudí má skôr psychické problémy, a keď chce niekto vyzerať ako Michael Jackson, pošleme ho skôr za psychiatrom. Ale v Kórei tých „Jacksonov“ vyslovene vyrábajú. Prinesú si fotku a snažia sa jej čo najviac prispôsobiť. Čo sa potom prejavuje aj tým, že deti sa nepodobajú na svojich rodičov.

V Česku sme veľmi konzervatívni, až na jednu vec. Celému svetu veľmi ťažko vysvetľujem, že operáciou číslo jeden je zväčšovanie a úprava prsníkov. V Česku sú v móde častokrát prsia, ktoré by už napríklad vo Francúzsku brali ako vulgárne. Prsia, ktoré Francúzi zmenšujú, sa v Čechách ešte v pohode zväčšujú. U mladých žien tu frčí akási veľká sexuálnosť.

Naopak, veľmi málo sa tu robia operácie ako facelifting. Starší muži v New Yorku to absolvujú pomaly ako akúsi súčasť hygieny, ale tu sa toho muži aj ženy veľmi boja. Je to aj tým, že v minulosti u nás niektorí plastickí chirurgovia robili tieto výkony veľmi extrémne a množstvo slávnych speváčok alebo herečiek sa po operácii tak zmenilo, že sa toho ľudia desia. Ale my sa snažíme vysvetľovať, že to môže byť oveľa šetrnejšie.

Úplnou „jednotkou“ vo svete je potom liposukcia, čo zase v Čechách toľko nie je. Ľudia chápu, že sa majú radšej hýbať.

Mnohí Česi sú ochotní utratiť veľké peniaze za diéty. Nevyšlo by lacnejšie ten tuk odstrániť operatívne?

Nevyšlo. Česi dobre chápu rozdiel medzi chudnutím a modelovaním postavy. Máme množstvo prístrojov, pomocou ktorých dnes dokážeme tuk rozpustiť, ale keď človek nespaľuje, tak sa mu tuk presunie inam. A to sa týka aj liposukcie. Keď odsajete kilo alebo dve kilá, tak to ľahko doženiete.

Často k nám prídu muži s veľkým pivným bruchom a vravia, že by si to nechali odrezať. Ono by to určite šlo, ale potom sú títo muži v šoku, keď im ukážeme nápravné cviky a oni schudnú. Mnohým ľuďom brucho visí, pretože ho nemajú vytrénované.

Jeden zo zákrokov, ktoré na klinike robíte, je zmenšenie pyskov ohanbia. Trápi to ženy často?

Estetická gynekológia je niečo, čo ma prekvapilo. Operácie pyskov ohanbia pozná ľudstvo už dlho, ale robili sa len v extrémnych prípadoch. Potom ale prišli operácie laserové, ktoré sú omnoho menej invazívne, a získali si neskutočnú obľubu. Každý deň ich robíme ohromné množstvo. Súvisí to s tým, že len čo zmizne riziko operačného výkonu, ľudia na to radi chodia.

A ukazuje sa, ako veľmi je to dôležité. Pre ženu je sexuálne starnutie často rovnaký problém ako starnutie tváre. Najprv absolvujú šetrný laserový zákrok na vagíne. Ak sú spokojné, premýšľajú o radikálnejšej operácii pyskov ohanbia. Často sú pre ne dôležitejšie tvary pyskov ohanbia alebo veci súvisiace s erotikou než práve tvár. Ešte pred niekoľkými rokmi by som ja osobne povedal, že keď už si žena našla milenca vďaka svojej tvári, tak na týchto „veciach“ nezáleží. Ale záleží na nich veľmi.

Vek sa na genitáliách prejavuje, má to rovinu medicínsku aj estetickú. Ženy mávajú úniky moču, uvedomujú si problém a chcú to riešiť. Únik moču v kombinácii so sexom je veľmi nepríjemný. A druhá rovina je tvar vonkajších genitálií, ktorý sa kedysi neriešil, pretože býval zakrytý ochlpením.

Je o to veľký záujem?

Nechirurgické výkony, to znamená, že laser pôsobí teplom na genitálie, majú neskutočnú úspešnosť, a vďaka tomu sme pacientkami „zavalení“. Ženy to povedia ďalším ženám a prakticky to nepotrebuje reklamu.

Aké ďalšie zákroky pomáhajú z toho medicínskeho hľadiska?

Ono sa to nezdá, ale napríklad aj obyčajný botulotoxín. Ukázalo sa, že keď zmenšíte tenzie v tvári, je to významný psychický fenomén. Nedávno bol dokonca schválený ako liek na depresie. Okrem toho robíme množstvo korekcií tváre, napríklad jaziev. Elegantne odstraňujeme aj ohromné množstvo benígnych nádorov na koži.

A taká najslávnejšia vec, ktorú sme prevzali z klasických nemocníc, je liečba cievnych novotvarov u detí. V dôsledku toho, že ženy rodia svoje prvé dieťa v čoraz vyššom veku, objavuje sa viac cievnych porúch u detí. Kedysi relatívne vzácne ochorenia sú dnes pomerne bežné.

Pronájem bytu Praha 1 - 44m, Praha 1

Show property

Vy sám ste stomatochirurg, zaoberáte sa zubami. Ako ste sa dostali k estetickej medicíne?

Môj profesor mi povedal, aby som sa zaoberal lasermi, tak som to rozbehol. Mnohé z tých laserov, ktoré som chcel na liečenie cievnych nádorov, malo svoju rovinu aj v estetickej medicíne. A aby som si na ne zarobil a mohol robiť výkony, ktorými som chcel zachraňovať životy, začal som robiť estetickú medicínu. Pôvodne ako vedľajšiu odnož. Ani som nechcel mať súkromnú kliniku, plánoval som kúpiť tie lasery do štátnej nemocnice. Možno preto na to mám stále taký lekársky pohľad.

Lekári, ktorí „idú“ po peniazoch, veľa zarábajú a potom zase veľa prerobia. V Amerike sú najbohatší neurochirurgovia alebo kardiochirurgovia. Ale je známe, že peniaze najviac riešia plastickí chirurgovia a zubní lekári. A tí sú zároveň najčastejšie v bankrote. Pretože sa tými peniazmi príliš zaoberajú a investujú napríklad do niečoho, čomu nerozumejú. Stále premýšľajú o peniazoch, a to nie je dobré.

Keď sa pozriem na zoznam toho, čo všetko robíte, od kliniky cez liečenie, prednášanie, moderovanie a vyučovanie, tak si snáď nemáte ani čas užiť tie svoje peniaze…

Ja som nikdy nezarábal peniaze, aby som si ich užil. Možno žijem až extrémne skromne na to, koľko peňazí som zarobil. Peniaze beriem ako výrobný prostriedok, niekde ich zarobím a potom ich dám inam. Mnohých ľudí u nás liečime aj so stratou. Mohli by sme viac rásť, ale to som nikdy nechcel.

Medicínu robím tak, aby bola tá „kopa“ peňazí na konci rovnaká. Rozumiem poučkám, že by sme nemali robiť niektoré stratové výkony, ale my sa o ne snažíme. Tie deti sem prídu, liečime ich a máme z toho dobrý pocit. A to je tiež dôležitá časť života. Keby človek neustále len pichal niekomu botulotoxín proti vráskam, bol by z toho len unavený.

O čo presne u tých detí ide? Už ste to v krátkosti spomenuli s tými cievami…

Sú to najmä cievne malformácie, nádory, ktoré sme schopní riešiť našimi lasermi, na ktoré nám ale poisťovne nedali zmluvy. Je to bizarné – keď je mamička s dieťaťom štyri dni v štátnej nemocnici a lekári neurobia nič, tak nemocnica dostane dosť peňazí, zatiaľ čo u nás by to ošetrenie stálo zlomok.

Ale zmluvu nemáme, tak sa to snažíme robiť za nejakú symbolickú cenu. Potom ale prídu aj mamičky, ktoré nemajú vôbec nič, poberajú napríklad sociálne dávky. A čo vy? Necháte to dieťa trpieť alebo dokonca zomrieť? To by ste neboli lekár. Tak sa snažíme tým ľuďom pomôcť. Tie deti za to nemôžu.

Luxusní byt na pronájem - Praha 1 - Josefov, Praha 1

Show property

To znie veľmi dojemne.

Niektoré tie príbehy sú veľmi dojemné. Mali sme tu deti, ktorým ešte pred pár rokmi „určili“, že zomrú, a ich život sa bude len predlžovať. A dnes už u tých detí riešime napríklad to, či im po liečbe zostane len nejaká maličká jazvička. Sú to ohromné skoky a z profesionálneho hľadiska mi to robí obrovskú radosť. Som rád, že dokážem pichnúť botulotoxín, ale tiež sa mi páči, keď môžem vyliečiť ľudí z rakoviny alebo implantovať skrutky ľuďom bez zubov, aby mohli znova žuť jedlo. To je pre lekára emočne dôležité.

Vždy vravím, že oddychujem v ten deň, keď operujem. To je deň, keď človek nerieši všetky tie konflikty alebo politiku (Šmucler je prezidentom Českej stomatologickej komory, pozn. red.). Zrazu niekomu pomáhate, a tí ľudia sú šťastní a vďační, vidíte im to na očiach.

Zmenila vás v niečom päťdesiatka?

Neviem, či ma päťdesiatka zmenila, neuvedomoval som si to nejako bolestne. Cítim, že niektoré veci už vďaka skúsenostiam riešim rýchlejšie, a potom sú zase niektoré veci, za ktorými sa mi už nechce hnať sa. Človek sa postupne snaží využívať to, čo má. V mladosti je dobré využívať svoje nadšenie. A s vyšším vekom je dobré ísť skúsene za vecami, ktoré ešte môžete dosiahnuť.

Aké máte ešte sny?

V osobnom živote hlavne dúfam, že to zostane dobré. A v tom pracovnom som zistil, že keď si niečo želáte a veľmi za tým idete, nie vždy sa to stane. Mám takú zenovú skúsenosť. Naopak, keď ma niekto k niečomu vyzval a nevedel som, či je to ono, šiel som do toho. A bolo to to najlepšie.

Možno to súvisí s tou päťdesiatkou – idem radšej do projektu, o ktorom mi niekto povie, aby som ho robil, než do projektu, ktorý sám chcem. Ľudia o vás vedia často viac než vy sám.