Rýchla spoveď – tanečník StarDance Marek Dědík: Do ďalšieho ročníka StarDance už ako tanečník nepôjdem

Hovoril si, že tento ročník StarDance je náročnejší o 250 % než tie predchádzajúce. Ako to prežívaš, ako veľmi náročné to je?

Samozrejme, s covidom to je náročné, je tam obrovské riziko nákazy. Najhorší čierny scenár je, že by nemal kto tancovať v priamom prenose. Toho sa Česká televízia bojí najviac, a preto nás testujú každý štvrtok PCR testom a antigénom, v piatok antigénom a v sobotu zase znova celé PCR, aby sa tomu predišlo. Takže sme všetci prešpáraní.

Na jednu stranu je to dobré, že má človek istotu, na druhú stranu máme samozrejme stres. Nemáme stres len z tanca a priameho prenosu, ale aj ako to dopadne. Každý týždeň je to také, nazval by som to Ostrov preživších. Nikto nevie, kto bude tancovať, či tam zostane alebo nezostane, alebo či nevymenia jedného z páru kvôli nákaze. Celé to hrá rolu. Myslím si, že aj tak je to dosť psychicky náročné, kvôli covidu je to náročné dvakrát viac.

Ďalšia náročnosť je, že už som trošku starší človek (smeje sa). Už nemám dvadsaťpäť, takže samozrejme tá námaha a všetko okolo toho ma veľmi ubíja, a najviac ochudobnená je moja rodina. To je teraz v tomto období trochu ťažšie, preto je to pre mňa o 250 % horšie, než ako tomu bolo v predchádzajúcich ročníkoch. Aj preto som tú ponuku dlho zvažoval, teraz som ale rád, že som ju vzal, pretože som spoznal ďalšiu osobu, ktorou je farárka Martina Viktorie Kopecká. Som rád, že s ňou tancujem. Ona je taká zvláštna, absolútne mimo šoubiznis. Preto je osobnostne to stretnutie zase s nejakým úplne iným človekom, ktorého by som normálne nestretol, o to cennejšie.

Pronájem luxusní vily 7+1, Praha - Západ – 373,

Show property

Aká bola tvoja prvá reakcia, keď si sa dozvedel, s kým budeš tancovať?

Tento rok to bolo inak, my sme sa stretli, VIP osobnosti a tanečníci, ale nevedeli sme, s kým budeme tancovať. A ja som hneď na tom prvom stretnutí vravel, že určite dostanem farárku (smeje sa). Ja, taký niekedy prostoreký, ktorý povie, čo si myslí. Vravel som si: „No, tak to bude oriešok.“ Mám totiž také zvláštne metódy výuky, niekedy používam slová ako „rob čubku“, ale v dobrom. Tak toho som sa bál najviac, či to vezme, alebo ako bude celkovo prebiehať ten tréning a ako si budeme rozumieť. Ale musím povedať, že je to veľmi dobrý človek, a je to iné než predtým. Ona je iná, je strašne inteligentná, uvedomelá, nie je splašená ako ja, je strašne trpezlivá. Takže na druhú stranu je to pre mňa zase iná skúsenosť, práca s iným človekom.

Chcela by som to porovnať napríklad s Jitkou Schneiderovou, ktorá je naopak herečka, zo šoubiznisu. Martina je iná už len tým, ako pomaly a pokojne rozpráva. Čo ti dala skúsenosť s Jitkou a čo si nesieš domov od Martiny?

Od Jitky mi to dalo vietor a oheň, tam to frčalo. Tam bola vášeň, bolo to tam celé, trochu podobne, ako to mám nastavené ja. U Martiny je to trochu iné. Z každého tréningu si odnášam to, že človek si to najprv musí nechať prejsť hlavou, než vôbec niečo povie, a že často nie sú dôležité slová, ale význam tých slov. To je veľký rozdiel.

A potom tiež taká trochu tá duchovná vec. Nechcem, aby to znelo, že Martina na to tlačí, naopak, vôbec nikoho nenúti k viere, ale samozrejme to z nej človek cíti. Taká tá viera a že dáva prednosť veciam nadpozemským a dáva tomu aj väčšiu váhu a silu. Samozrejme ale žije normálny reálny život, rada číta a robí iné veci, veľmi pomáha ľuďom a je na každého veľmi dobrá. Príde upratovačka alebo kameraman a máme s nimi polhodinový rozhovor. Ide z nej naozaj taká energia, že ľudia za ňou chodia, často asi vtedy, keď sa cítia melancholicky.

Zverovať sa?

Zverovať sa. Je naozaj zaujímavé sa s ňou stretnúť a nedivím sa ľuďom, že sa s ňou chcú stretnúť. Pretože je niečo iné, keď sa s ňou stretnete a keď ju vidíte v televízore. Už tam to pôsobí, naživo je to ale skoro dvojnásobné. My v StarDance máme vďaka Martine vždy pred prenosom také koliesko.

Mám pocit, že to Marek Eben prezradil v jednom z dielov…

Prvý taký návrh na to mal Honza Cina, ale samozrejme Martina tam každý týždeň rozpráva, má taký malý príhovor, držíme sa za ruky a je to veľmi pekné. Je to emotívne, niektoré tie dievčatá skoro až plačú a je to celé také citlivé. Naozaj to vezme človeka do úplne inej sféry, než je tá, v ktorej žijeme a reálne sme. Plus ten stres, ktorý tam máme…

Každý z účastníkov StarDance vždy hovorí „je to moja nová rodina“. Vydrží vám to aj po StarDance? Zvlášť u teba, keď už absolvuješ niekoľký rok za sebou?

Myslím si, že tým, že už som tam piatykrát, prežívam to trochu inak. Ale rozumiem tým VIP osobnostiam, pretože oni sú tam len raz, že ich to tak zomelie. Po prvé, sú to veľké emócie, a po druhé, robia väčšinou to, čo nevedia alebo v tom nie sú dobrí. Zažijú kritiku i úspech, preto sa to takto tmelí dohromady, pretože všetci majú rovnaký cieľ, učia sa rovnaké tance a sú na tom rovnako.

Vzťahy sú naozaj veľké. Nejaký čas sa po StarDance schádza celá partia ľudí, potom z toho vzniknú menšie priateľstvá, niektorí ľudia sa tam nájdu a majú priateľstvo na dlhší čas. V takých prípadoch si myslím, že to vydrží. A tým je StarDance kúzelná. Ja osobne by som sa so všetkými tými ľuďmi v živote nestretol. S tanečníkmi sa občas stretávame, učia sa v štúdiách alebo sme spolu nejaký čas tancovali. Ale s VIP hosťami je to iné, som v StarDance piaty raz, takže s päťdesiatimi VIP osobnosťami by som sa nikdy nestretol. Hlavne ich zažijem trochu inak než v televízii alebo divadle. Tam je ten osobný kontakt. A v strese tí ľudia nemôžu veľmi dlho nič predstierať, dlho sa tam nedá niečo hrať alebo niečo pripravovať, pretože my by sme to videli a človek by sa v tom cítil zle.

V jednom našom rozhovore si vravel, že každý vie tancovať. Stále si to myslíš?

Stále a asi sa to nezmení. Myslím si, že každý sa naučí tancovať, pretože každý vie tancovať. Druhá otázka je potom samozrejme, ako vie tancovať. To potom závisí od usilovnosti. Myslím si ale, že aj niekto, kto necíti rytmus, tak keď nebude tancovať priamo cha-chu, môže tancovať svoje pohyby na nejakú hudbu a nejaký rytmus trafí. Dá sa ale naučiť aj cha-cha, keby to trénoval dlho.

Už si mal tanečnú partnerku alebo učíš niekoho, či už v StarDance alebo inde, pri kom si si vravel, že túto to proste nenaučíš?

Často si to vravím (smeje sa), ale málokedy to vyslovujem. Tým, že som odborník, tak mi stačí malá chvíľa a spoznám, na akej úrovni je ten človek s koordináciou pohybu, ktorý je pre tanec kľúčový. Často sa mi ale stalo, že po dvoch, troch mesiacoch práce ma ten človek prekvapil, že sa to dá naučiť. Ale niekedy nie (smeje sa). Ja to ale zase beriem ako výzvu. Komu to nejde, nelámem ho úplne cez koleno a neučím ho zložitosti, ale jednoduchšie veci, aby to zvládol a mal z toho radosť.

To je ako keď rodič prihlási dieťa na tanec a po nejakom čase mu povedia, nech ide radšej hrať šachy. Dieťaťu sa nakoniec uľaví, že bude môcť robiť niečo, v čom je dobré, a nie je to pre neho strata času.

Za nejaký čas by to mal dobrý tréner povedať. Ja to niekedy poviem – toto bude trvať dlhšie alebo že to nepôjde. Je samozrejme ťažké vyrovnať sa s tým, pre rodičov, ako aj pre mňa, že strácam tú zverenkyňu, zverenca alebo pár. Ale niekedy to dopadne tak, že sa to už musí povedať.

Okrem StarDance máš veľa iných aktivít. Akých?

Učím tancovať profesionálne tanečné páry, pričom oni každý deň trénujú a ja im dávam individuálne lekcie, potom je seminár. Na to sa viaže moja výuka na zahraničných kempoch, ktoré sú v lete alebo zime, napríklad do Talianska jazdím každý druhý mesiac učiť. To je moja profesionálna stránka. Plus do toho robím porotcu profesionálnej súťaže, ako je majstrovstvo Českej republiky.

A potom je druhá odnož, keď učím tancovať „normálnych ľudí“, a to sú kurzy pre deti, manželské páry alebo individuálne kurzy, niekedy chcú tancovať tzv. Pro-Am, to znamená, že ženy si zaplatia lekciu so mnou a ja s nimi tancujem ako v StarDance, ale učím ich ťažšie kroky, individuálne. Okrem toho existuje aj možnosť, že s nimi môžem ísť na súťaž, existujú súťaže v Pro-Am. A potom robím aj svadobné tance, choreografie. Ďalej vystupujem, plesy alebo večierky, čo sa dá.

Pronájem mezonetu Josefov 2+kk, Praha, Praha 1

Show property

A kto je tvoja partnerka na vystúpenia?

To závisí od toho, kto si čo objedná (smeje sa). Takže buď je to moja manželka, alebo profesionálna tanečníčka, pretože s mojou ženou sme na súťažiach nikdy netancovali. Alebo sú to VIP osobnosti zo StarDance.

Moja ďalšia otázka je, či ešte súťažíš.

Nie, už som súťažnú kariéru ukončil. Už by som sa k tomu nikdy nechcel vrátiť.

Prečo?

Pretože sa mi úplne zmenil život a posunul inam. Tým, že som od dvanástich rokoch stále drel a nemal veľa voľna, kamarátov ani taký normálny život, ktorý všetci zažívajú, tak som to chcel. Tiež som chcel rodinu, ktorej sa človek musí venovať. Prešiel som do iného levelu, a to ma baví. Baví ma, čo robím a ako to robím. A znova sa týrať, vypestovať si kondíciu, to nie je za mesiac, pol roka, rok by to trvalo, kým by som sa do toho znova dostal. To už sa mi nechce, ani nemám tú chuť. Necítim v sebe tú potrebu, ani mi to nie je ľúto, čo ma teší. Som spokojný. Vystúpenie je niečo iné, to je pre radosť. Môžem si tam robiť čokoľvek, zdvíhačky, vybrať si hudbu, akú chcem, robiť, čo ma baví, a nielen otrocky, športovo drieť.

Predtým si vravel, že už tiež nie si najmladší. To všetko, čo si mi teraz vymenoval, je ale tiež fyzicky náročné. Ako dlho to hodláš robiť?

Fyzicky náročné to samozrejme je, ale ja mám veľa energie. Aj preto mi rodičia vybrali šport a urobili dobre. Mám v sebe stále veľa energie, ale je pravda, že teraz mi už niekedy dochádza. Koronavírus to myslím v správny čas trochu zastavil a uťal, že som mal čas zastaviť sa, jednak byť doma, ale aj uvedomiť si, že už toho bolo príliš. Často som absolvoval dve vystúpenia, potom som učil a potom zase frčal ďalej. Najhoršie sú tie presuny, nie je to len o tom, niekde niečo odtancovať, ale aj to odšoférovať. Ďalšia vec je, že doma to človek plánuje a organizuje, a to tiež berie silu a energiu.

Bol som v záprahu stále, a už to takto nechcem. Takže už to určite nebudem takto robiť. Budem tie veci selektovať a bohužiaľ, niečo stratím, nebudem niečo robiť alebo to nezažijem, ale už sa to nedá.

Vravel si, že rodičia urobili dobre, keď ťa dali na šport. Ako sa vyvíjajú vaši chlapci, pôjdu vo vašich šľapajach?

Starší Bertram myslím, že veľmi nie. Samozrejme, nejako skáče, ale nevidíme tam nič z tanca. On rád behá, chodí na šport. Je tiež aktívny, pretože aj moja manželka má energiu, takže naše deti sú obidve veľmi aktívne a majú byť po kom. Bertram bude športovo nadaný, ale nebude to tanec. Mladší Dorian, tam boli trochu náznaky – keď pustíme hudbu, zaujme ho to, začne skákať, ale bránime sa tomu. Nechceme, aby sa venovali tancu, skôr nech robia nejaký iný šport. Ale samozrejme, keby k tomu došlo, nebudeme mu brániť.

Nechcete, aby ani jeden z nich tancoval? Teraz si ma prekvapil.

Premýšľal som o tom, či by to bolo správne alebo nie. Na jednu stranu asi nie, nech si svoju cestu vyšliape. Ja som prešiel tanečným systémom, tak by som sa asi nejakým radám neubránil, ale na druhú stranu by som vedel, do čoho ide. Vedel by som, aké to je prostredie, pretože som tým prešiel, a pre to bezpečie dieťaťa by som vedel, čo ho čaká. Keby sa venoval džudu alebo jazdil na bicykli, tak neviem, ako to celé funguje. To by bol plus, že sa v tom orientujem, bolo by to bezpečnejšie. Ale človek nikdy nevie.

Tento rok je to tvoja piata StarDance, účasť si veľmi zvažoval. Keď príde ponuka na ďalší ročník, pôjdeš do toho znovu?

Som rozhodnutý, že ako tanečník ju nevezmem. Keby prišla v rámci StarDance ponuka na niečo iné, na choreografa alebo byť v porote, nad tým by som uvažoval, to by som možno aj vzal. Bola by to pre mňa zase nejaká výzva, niečo iné. Ale ako tanečník už nie. Aj keď neviem, keby tam bola Lucie Bílá alebo Ewa Farna a chceli by Marka Dědíka, to by asi bolo niečo iné… (smeje sa).

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor, prajem veľa šťastia.