Václav Staněk má len 23 rokov, v podnikaní to ale nie je žiadny nováčik. Rodák zo Zlína založil svoju obuvnícku firmu už v sedemnástich rokoch a prvé topánky predával po kaviarňach. Tento rok mieri značka Vasky k predajom za 140 miliónov korún, čo je trikrát viac ako minulý rok. Firma sa stala natoľko úspešnou, že minulý rok otvorila kamenný obchod na jednej z najdrahších pražských ulíc – Na Příkopě. Sľubné začiatky ale zastavila pandémia. V rozhovore pre LP-Life.sk nám Václav Staněk prezradil, že najväčším problémom je stíhať tempo dopytu.
„Dobrý deň, som Václav Staněk a mám prianie, aby v Zlíne opäť ožila obuvnícka tradícia“. To máte na svojich webových stránkach. Kedy toto prianie vzniklo?
Bolo to zhruba v mojich sedemnástich rokoch, keď som od pätnástich hľadal cestu, čo bude mojím podnikateľským smerom. V sedemnástich bola tá chvíľa, keď som si to ujasnil a povedal som si, že by som túto cestu chcel naplniť. V osemnástich som založil spoločnosť a začal na tom pracovať. A pracujeme na tom i naďalej.
Vy ste sa pred tým venovali atletike, potom prišla cukrovka, ktorá vás donútila s atletikou skončiť… Ako napadne takto mladému chlapcovi taký biznis plán? Súvisí to s tým, že ste vyrastali v Zlíne?
Tých dôvodov je tam veľa. Atletiku som vzdal kvôli cukrovke, to je pravda. Mal som zrazu veľa času. Vedel som, že chcem podnikať. Môj ocko robil pracovné topánky, takže som do tej výroby videl. Z toho trhu som tak celkovo vedel, že tu stále nejakí obuvníci sú, ale že idú modelom veľkoobchodu. Toto určite formovalo moje myšlienky. Zlín tomu určite tiež veľmi pomohol a v neposlednom rade určite aj knihy. Veľmi skoro som sa dostal ku knihám o Tomášovi Baťovi, čo ma inšpirovalo.
Keď si spomeniete na začiatky… Pomáhali vám finančne rodičia? Pretože predsa len nejaký kapitál je potrebný.
Nie, nepomáhali mi. Mal som na Vasky základný kapitál 30 tisíc korún a ten nám naozaj vystačil na celé rozbehnutie spoločnosti. A to z toho dôvodu, že som mal veľa dobrých kamarátov. Grafika, ktorý nám robil logo. Spolužiačku, ktorá nám výmenou za topánky nafotila prvé fotografie. Naozaj sa nám to podarilo rozbehnúť s málom.
Prodej bytu s balkónem, Smetanovo nábřeží, Praha 1
Show property
Vy ste začínali len ako obuvnícka značka. Sortiment sa však neustále rozširuje. Topánky už boli pre klientelu málo?
Stále sme predovšetkým obuvnícka značka. A chceme byť až do konca. Teda, žiadny koniec nebude, takže proste dlho. Samozrejme, naši zákazníci majú veľa požiadaviek. Napríklad sandále alebo slip-on topánky na prianie zákazníkov. A čo sa týka ďalších doplnkov, u tých sme cítili, že o ne bude záujem. Peňaženky, opasky a tak ďalej.
V jednom z vašich rozhovorom som sa dočítala, že prvé topánky ste predávali po kaviarňach. Tak kedy nastal ten zlom?
Všetci sa ma pýtajú na ten zlom, ale on tam reálne žiadny nebol. Je to konštantná práca. Prvý rok sme mali obrat milión korún, za ďalší rok 4,5 milióna, potom 12 a takto to šlo ďalej. Takže sa môže zdať, že tam boli nejaké skoky, ale bolo to konštantné budovanie značky a hľadanie nových a nových kanálov a posúvanie sa. Takže vyložene zlom nie je možné určiť, pretože sme pomerne dlho predávali po tých kaviarňach. Skok bol najmä v online prostredí. Nebolo to vyložene tak, že by som chodil po kaviarňach. Skôr si ich niekto objednal cez sociálne siete a potom sme ich tam odovzdali.
Otvoriť v galérii (2)
Václav StaněkSource: FOTO: Se svolením Václava Staňka.
Spomenuli ste svoje obraty, ktoré boli každým rokom štvornásobné. Minulý rok to bolo 140 miliónov korún. Čomu prisudzujete taký úspech?
Za mňa to najdôležitejšie v každom biznise je produkt. Ten je centrom všetkého. A potom je to tá konštantnosť značky. A rozhodne tiež kvalitný marketing.
Dnes sa bez marketingu hrať nedá. Oslovili ste niekoľko influencerov, ktorí vašu značku propagovali. Šlo by to dnes aj bez toho?
Bez influencerov to asi ide. Tým hlavným sú výkonnostné kanály. Samozrejme, keď som bol na začiatku, nemohol som za reklamu na Googli alebo Facebooku utratiť toľko peňazí. Takže sme obopisovali influencerov a verili sme, že sa to chytí. A podarilo sa nám to, niektorí nám naozaj pomohli.
Ako veľmi vám marketingovo hrá do karát to, že ste zo Zlína a vyrábate obuv? Tá spojitosť s Tomášom Baťom je veľká.
Určite je to uveriteľnejšie. Odkazujeme na baťovskú tradíciu a sme zo Zlína, vyrábame v Českej republike. Takže určitú rolu to má. Nie je to tak, že by sme si ho brali do pusy, pretože sa nám to hodí. Myslíme to naozaj vážne, je to dlhodobo môj vzor. Za mňa najväčší podnikateľ, aký tu kedy bol.
Koľko párov topánok vyrábate za deň a koľkým ľuďom musia topánky prejsť rukami, kým sú kompletné?
Vyrábame 400 topánok denne. Čo sa týka zamestnancov, tak je to rôzne. Ale väčšinou prejde jeden pár cez osem až štrnásť ľudí.
V dnešnej dobe upadá záujem o remeslo. Aké ťažké je nájsť niekoho, kto má o výrobu topánok záujem?
Je to pomerne veľký problém. Snažíme sa s tým niečo robiť. Chceme obuvníctvo ukázať v krajšom svetle. Pretože pri takom remesle je človek v podstate umelec.
Zamestnávate len Čechov alebo aj nejakých cudzincov?
V podstate len Čechov. Máme tam dvoch Ukrajincov, ktorí tu ale žijú už naozaj dlho. A tí sú skvelí, sú veľmi pracovití.
Niekoľkokrát ste v rozhovoroch spomenuli, že už nestíhate vyrábať. Váš brand stojí na tom, že je to ručná výroba v Česku. Takže ako dlho sa dá toto udržať?
Cítime, že už nie veľmi dlho. Tým, že sme navýšili kapacitu na 12 tisíc, tak je to zatiaľ udržateľné. Ale teraz, keď sme expandovali na Slovensko, sa hráme napríklad s myšlienkou že by sme sa spýtali aj tam. Vyrobené topánky na Slovensku by som chcel ale priamo pre Slovákov a vyrobené v Česku pre Čechov. Pretože tak si myslím, že je to najsprávnejšie.
Čo sa týka materiálov, z ktorých vyrábate, hádam, že sa všetko nedá zohnať v Česku.
Presne tak, nedá. Podošvy odoberáme priamo v Zlíne. Šnúrky tiež v Česku. Najväčší problém je s kožou. Zohnať kožu v Českej republike je takmer nemožné. Máme českých dodávateľov, ale tí sa snažia hľadať kvalitu najmä v strednej Európe.
Ako ste dokázali získať všetky tieto kontakty? Boli ste v podstate mladý chlapec, ktorý rozbiehal podnikanie. Ľudia vás určite vnímali inak.
Bolo to postupné. Ale začínali sme u otca vo výrobni na pracovné topánky. Takže tým sme to mali čiastočne uľahčené. Samozrejme tým, že sme chceli kvalitnejšie kože, iné vzory a tak ďalej, tak sme si tú cestu aj tak museli prešliapať. Ale mohli sme vyrábať u neho.
Pronájem Luxusního mezonetu, 2+kk, Praha, Praha 1
Show property
Minulý rok ste otvorili kamenný obchod na Příkopech. Korona to zrejme dosť skomplikovala.
Trošku áno. Mali sme zatiaľ z tých piatich mesiacov, ktoré sme mohli mať otvorené, otvorené 22 dní, a to v decembri, keď vláda doháňala nejakým spôsobom schodok. Ešte sme dokonca neboli v nájomnej covidovej výzve, pretože sme zmluvu uzatvorili v čase, keď už to vlastne neplatilo. Čo sme samozrejme nevedeli.
Takže sa stále držíte a proste sa uvidí…
Áno, stále tam sme a máme to v pláne. Veríme, že jedného dňa sa to na dobré obráti.
Otvoriť v galérii (2)
Václav StaněkSource: FOTO: Se svolením Václava Staňka.
Ako celkovo sa vaša firma prispôsobila pandémii?
Urobili sme pomerne rýchle kroky v online. Začali sme sa teda sústrediť na online predaje, pretože predajne sú out. Takže sme dali dopravu zdarma, predĺžili sme lehotu na vrátenie tovaru a tak ďalej.
Ako často sa stretávate s reklamáciou tovaru?
Úprimne, presný pomer neviem. Nie je to také razantné číslo, aby sme si to takto podrobne zaznamenávali. Navyše, tie topánky sú opraviteľné, takže ich môžeme vo výrobe znovu opracovať a opraviť. Takže naozaj o nič nejde.
Ako je to s dizajnom a novými kolekciami? Je to všetko vaša práca?
Bolo tomu tak do konca minulého roka. V novembri k nám nastúpil návrhár Martin Bernát, ktorý sa nám stará o návrhy nových topánok. Teraz to spolu konzultujeme a hľadáme vždy tú najlepšiu cestu.
Máte pod sebou mnoho ľudí. Mávate tendencie a potreby mať všetko pod kontrolou? Alebo už to nechávate bežať tak, ako to je?
Príležitostne áno. Keď vidím, že je niečo zle, tak do toho veľmi zasahujem. Ale snažím sa rozdávať kompetencie tak, aby firma fungovala aj bezo mňa.
Čo podľa vás musí mať mladý človek, aby sa presadil?
Myslím si, že musí vedieť, čo chce. Byť vytrvalý a ísť si za tým. Myslím si, že to nie je o ničom inom. Je potrebné sa posúvať, vzdelávať a pracovať na sebe.
Aké sú vaše vízie? Kam chcete firmu posúvať?
Všade. Tento rok máme v pláne expanziu do zahraničia. Čaká nás Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko. Tam uvidíme, ako sa bude dariť. A do budúcna by sme chceli dodržať ten svoj rast. Takže obraty krát tri, pokojne štyri. Teraz už je to samozrejme vo väčších číslach, tak uvidíme, ako sa to podarí. Ale najväčšia výzva je vo výrobe. Mať dostatok obuvi na to, aby sme to v takých objemoch vôbec mohli predávať. S čím sa viaže aj to, že chceme otvoriť nové priestory a výrobňu. Takže uvidíme, kde majú Vasky svoj strop a kde nás trh zastaví.
Pozeráte sa ľuďom často na topánky?
Stále. Je to aj inšpirácia. Všetko už bolo vymyslené. Takže u väčšiny návrhov sa inšpirujeme.
A kde najčastejšie?
Väčšinou Pinterest.
Skúsili ste si niekedy vy sám celý proces výroby?
Len výsek. Nakoniec sa to skončilo tak, že sa zasekol stroj a musel sa opravovať. Vo finále nie je vo výrobe nikto, kto by zvládal každý ten proces. Takže s čistým svedomím môžem povedať, že ani ja ho neovládam.
Investovali ste aj do ďalších firiem. Zaujímalo by ma preto, či máte čas aj na seba. Viete oddychovať, dokážete prokrastinovať?
Prokrastinovať nie! To je podľa mňa nanič. Ale oddychujem rád. Počas voľna rád športujem a trávim čas s kamarátmi. A okrem toho, samozrejme, s rodinou.
Ďakujem vám mnohokrát za rozhovor.
Fast confession:
Jedna vec, ktorú by ste poradili všetkým mladým podnikateľom.
Ujasnite si, čo v živote chcete, a bežte za tým.
Aký je stavebný kameň každej obuvi?
Asi podošva a koža. Celkovo zvršok, má to tri časti, takže všetko.
Čo máte na výrobe topánok najradšej?
Ten nápad, ktorý sa potom pretvorí na produkt. A stretnete ho napríklad na ulici.
Je nejaká značka, ktorá vás inšpiruje?
Určite. Sú to značky, ktoré sa vydávajú udržateľným smerom, takže napríklad Patagonia.
Koľko párov topánok máte vo svojom šatníku?
Keďže väčšinou testujem každú kolekciu, tak to bude vyše 80. Na sklade máme momentálne 20 000 topánok, takže je to viac.
Je nejaká farba, ktorú by ste do výroby nikdy nezaradili?
Úprimne, ja nie som veľmi extravagantný. Takže čierna a biela sú základ. Tým pádom by som asi nezaradil napríklad purpurovú.
Čo máte najradšej na Zlíne?
Za mňa ten podnikateľský duch, ktorý je tam cítiť. Tie základy tam položil Tomáš Baťa, ktorý je mojím veľkým vzorom.
Necháte sa zaočkovať proti koronavírusu?
Vzhľadom na to, že som cukrovkár, tak nad tým premýšľam, ale zatiaľ neviem.
Čo vás najviac štve na tejto dobe?
Za mňa asi tá zmätenosť. Že nevieme, čo bude. Z hľadiska biznisu, že máme zatvorené predajne, ale mám pre to pochopenie. Len stále nevieme, čo sa bude diať.
Akú firmu považujete za najväčšieho konkurenta?
Všetky obuvnícke značky. Najmä tie, ktoré sa vyrábajú v Českej republike.
Hlavný moment, vďaka ktorému ste firmu ako veľmi mladý podnikateľ založili.
Okolo štrnásteho roku, keď som sa rozhodol, že na to, aby som si mohol plniť ciele, musím robiť to, čo ma baví.
Ako veľmi by ste sa prirovnali k Baťovi? Od 1 do 10.
Robíme obuv. Podnikáme. Sme zo Zlína. A začali sme ako mladí. To sú štyri.
Čo na ňom najviac obdivujete?
Jeho vytrvalosť a pracovitosť. A to, že sa dokázal pozerať za roh. Vedel sa pozerať do budúcna. Takže strategické premýšľanie.
Čo najradšej robíte, keď práve nepracujete?
Trávim čas športom, s kamarátmi. A nejaká edukácia, takže knižky.
