Rýchla spoveď – vicepremiérka a ministerka financií Alena Schillerová: Ženy politiku kultivujú a vnášajú do nej ženský prvok

Ste z južnej Moravy a asi 6 rokov žijete v Prahe. Už sa v Prahe cítite ako doma alebo keď môžete, utekáte na Moravu?

Moje srdce bude vždy na južnej Morave. Zvlášť keď tam prídem, cítim sa tam ako doma. Vždy hovorím, že na tej pomyselnej Vysočine odložím batoh, ktorý si zase vždy naložím, keď sa vraciam späť. Ale nebudem Prahu úplne zavrhovať. Ja sa tu proste tiež cítim dobre, ľudia sa tu ku mne správajú pekne, mám tu svoje pracovné zázemie, ale môj domov a srdce je na južnej Morave. Aj moja rodina.

Spomínate si, ktoré prvé povolanie ste si priali vykonávať ako dieťa a čo vás na ňom lákalo?

V mojom prípade to bude trošku nuda, pretože už asi od desiatich rokov som chcela byť právnička. Bolo to potom, keď som vlastne neustále diskutovala so svojimi rodičmi. Nie, že by som odvrávala, to by som si nemohla dovoliť. Ale stále som mala na všetko „x“ rôznych otázok, pripomienok. A moja mamička, nebožka, vtedy raz povedala: „Ty bež na právo.“ Mne to tak nejako utkvelo v hlave, nakoniec som ani inú voľbu nemala a vyštudovala som Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne.

Luxusní byt na prodej s terasou a výhledem, Praha 1

Show property

Napadlo vám v časoch štúdií práva, že by ste sa dostali do politiky, alebo to bol váš cielený smer?

Nie, ja som o politike nikdy neuvažovala. Snívala som o kariére právničky, sudkyne, štátnej zástupkyne, prípadne advokátky. Aj keď viac ma to vždy tiahlo k verejnému právu, nikdy som neinklinovala k súkromnému. A potom som sa zhodou okolností dostala po revolúcii na finančnú správu, a ten príbeh už je pomerne známy. Potom som vlastne stúpala po tom kariérnom rebríčku, až som sa zhodou okolností a náhod dostala do politiky. Ale nikdy to nebol môj cieľ ani moja cesta. Cesta asi áno, ale nie plánovaná cesta.

V médiách momentálne koluje mnoho názorov, že ste horúcou kandidátkou na premiérku či prezidentku. Túžite po takých postoch?

Ja vôbec nemám žiadne také túžby. Teraz mám len jediné dve. Prvá je, aby som dokončila svoj mandát. To znamená, aby vláda schválila rozpočet, poslala ho do Parlamentu a dokončila ho do volieb. Potom urobiť čo najlepší výsledok ako kandidátka, líderka za Juhomoravský kraj vo voľbách, dostať sa do Parlamentu a potom sa uvidí. Nič iné neriešim. Proste, skutočne žijem prítomnosťou.

Zastávate názor, že by malo byť v politickom sektore viac žien? Ste vlastne prvou ženou, ktorá stojí v čele Ministerstva financií ČR v celej jej histórii. A ak áno, prečo?

Taký názor určite zastávam. Rozhodne som proti akýmkoľvek kvótam alebo nejakému nariaďovaniu počtov. To je podľa mňa hlúposť. Buď sa tá žena presadí, alebo nepresadí. Ženy proste tú politiku kultivujú, vnášajú do nej ženský prvok. Napríklad ja aj svoje ženské skúsenosti zo života. Myslím si to aj napriek tomu, že muži vám nič neodpustia. Myslieť si, že vám niečo odpustia, to by bola chyba. Ale minimálne sa nechovajú aspoň tak hrubo, ako by sa chovali k mužskému partnerovi. A myslím si, že ženský pohľad je iný než mužský a je to dôležité. Rozhodujete totiž o mnohých veciach, ktoré majú vplyv na životy ľudí. Chce to obrovskú zodpovednosť, ale aj skúsenosť a mať aj nejaké tie roky už odžité. Ja tvrdím, že by som uvítala viac žien v politike. Určite áno.

Veľká časť verejnosti kritizuje istý finančný schodok štátneho rozpočtu. Aký je plán, aby sa s ním ČR v ťažkých covidových časoch a v budúcnosti vysporiadala so cťou?

Chcela by som pripomenúť, že keď hnutie ANO, ministri za hnutie ANO, prevzali financie, tak v roku 2014 bol ten schodok oveľa väčší. V prepočte na percentá HDP asi 44,4 % HDP. My sme ho znižovali, ako Andrej Babiš, tak aj ja. Pred covidom bol pod 30 % HDP, no a prišiel covid. A pre nás nebola iná voľba, pre mňa určite nie, než tá, pomôcť ekonomike, pomôcť ľuďom, kompenzovať podnikateľom, ale dávať veľa peňazí tiež do investícií, pretože kedy inokedy než v kríze. Preinvestovať sa z tej krízy. Takže sme sa museli zadlžiť, urobili to všetky krajiny Európy i sveta. My sme sa však mohli oprieť o vynikajúci finančný vankúš. Ja mám plán na 7 rokov, už teraz vlastne medziročne znižujem schodok o viac ako 123 miliárd, a vrátime sa k vyrovnaným financiám do 7 rokov, ale citlivo. To znamená, nie že by sme teraz všetko zoškrtali, neinvestovali, vzali ľuďom peniaze, dôchodcom dôchodky, ako to robila súčasná opozícia v minulej kríze. Myslím napríklad valorizáciu, ako sa siahalo na peniaze dôchodcom a ľuďom na platy. Touto cestou my určite nepôjdeme. Naopak, ekonomika sa musí podporiť. A podporuje sa investíciami a spotrebou. Takže môj plán je, že za sedem rokov budeme mať zase vyrovnané rozpočty.

Je potrebné obmedziť vládne výdaje, aby bolo možné znížiť dane?

My sme dane znižovali, chcela by som pripomenúť, že v rámci toho schodku sme extrémne investovali. Od vypuknutia pandémie šlo už celých 552 miliárd do ekonomiky. Práve na pomoc ekonomike, na pomoc podnikateľom a občanom, zdravotníctvu a podobne. O 510 miliárd od roka 2014, keď hnutie ANO prevzalo Ministerstvo financií, sme znížili dane, najrazantnejšie od tohto roka zrušením superhrubej mzdy a znížením dane z príjmu na 15 % všetkým zamestnancom. Takže môj plán je ten, že počas tých siedmich rokov budeme robiť úspory na výdajovej strane a čiastočne aj na tej príjmovej. To znamená spotrebné dane, rušenie daňových výnimiek, zdanenie globálnych firiem, čo riešime na platforme OECD. Kombináciou tohto, európskych peňazí a ekonomického rastu, sa znova vrátime k vyrovnaným rozpočtom.

Bolo by prijatie eura pre ČR prínosné?

My sme niekoľkokrát za toto funkčné obdobie s guvernérom ČNB pripravovali taký materiál, ktorý prerokúvala a schvaľovala vláda, či navrhujeme dátum prijatia eura, pretože my sme sa zaviazali, keď sme vstúpili do EÚ v roku 2004 prijatím eura. Ten materiál však vždy znel tak, že zatiaľ nechceme stanoviť dátum prijatia eura. A ja ako ministerka financií v túto chvíľu proste vidím viac negatív než pozitív. Teraz rozhodne nenavrhujem žiadny dátum v dohľadnom čase, kedy by sme prijali euro.

Ako sa vyrovnávate s verejnou kritikou a tlakom spoločnosti vo svojej funkcii? Nie je to stresujúce?

Viete, zvyknete si na všetko. Je to práca, je to verejná služba, ja tak svoju prácu vnímam, a tá kritika a tlak k tomu patria. Keď bola taká tá vypätá covidová doba, tak som niekedy mala pocit, že sú proti mne vlastne všetci. Neberiem si to však osobne, jednoducho sa so všetkým oboznámim, premyslím si to, ale keď som o niečom presvedčená, tak si stojím pevne za svojimi názormi a nenechávam sa tým vykoľajiť.

V poslednom čase hovoríte o rýchlovlaku medzi Moravou a Prahou. Nie je to trochu stret záujmov a bude sa niečo také realizovať?

Už o tom počúvam veľmi dlho. Samozrejme, že ako „Brnianka a Juhomoravanka“ by som bola veľmi rada, aby bol rýchlovlak medzi Brnom a Prahou. Už sa na tom dokonca veľmi intenzívne pracuje. Určite budem vytvárať tlak na urýchlenie týchto prác. V túto chvíľu sme vo fáze odkupovania pozemkov a v budúcom volebnom období by sa stavba mala začať. Je to dôležité, pretože mnoho ľudí z južnej Moravy, a nielen odtiaľ, ale aj veľký počet obyvateľov Brna, pracuje vlastne v Prahe a taký rýchlovlak by určite ušetril aj kapacity na bývanie. Stúpla by hodnota napríklad aj parciel v Brne, pretože tí ľudia by sa vracali späť do Brna a neodchádzali by do Prahy. To všetko sú veci, ktoré sú dôležité. Myslím si, že táto situácia trvá už veľmi dlho a že je dôležité, aby tento rýchlovlak medzi Brnom a Prahou bol.

Ďakujem vám za rozhovor.

Ja veľmi pekne ďakujem za pozvanie a za príjemne strávené chvíle.