Rýchla spoveď – zakladateľka Online psej školy Klára Groulíková: Z e-knihy zadarmo vybudovala v sedemnástich miliónový biznis
Na začiatku to bol len nápad. Ukázal ľuďom, že milované domáce zvieratá môžeme vychovať pozitívnym spôsobom. Klára Groulíková mala sedemnásť rokov, keď začala podnikať. V dvadsiatich troch rokoch je jej online psia škola miliónový biznis. V rozhovore pre LP-Life.sk sa dievčina rozhovorila nielen o nevinných začiatkoch podnikania, ale tiež o spôsobe, ako zo svojho psíka urobiť to najposlušnejšie stvorenie.
Klára, kde vznikol nápad urobiť Online psiu školu?
Vzniklo to na gymnáziu, keď som ešte študovala a mali sme doma dve šteniatka, ktoré bolo treba nejako vychovať. Vydali sme sa do výcvikového centra a nestretli sme sa s úplne takým prístupom, aký sme čakali. Používali na psíkov nátlak, tresty, psíkov to ani veľmi nebavilo počúvať a učiť sa nové veci, takže sme začali hľadať niečo iné. Či možno pristupovať k psíkom nejako inak, nejakou priateľskejšou cestou. A našli sme pozitívny výcvik a trénerku, ktorá nás tým previedla, a veľmi sa nám to páčilo. Pretože sme už na prvom tréningu videli, ako sa tá poslušnosť rýchlo menila. Šteniatka to začalo veľmi baviť, poslušnosť sa zlepšila prakticky za niekoľko minút. Bol vidieť záujem, pozornosť zo strany psíka, a mne sa zdala hrozná škoda, že ľudia tu v Českej republike o tom nevedeli. V zahraničí to bolo rozšírenejšie. Preto vznikol nápad Online psej školy, respektíve odovzdať ľuďom ten pozitívny výcvik a šíriť ho ďalej do sveta.
Vy ste vraveli, že ste boli na gymnáziu, koľko ste mali rokov?
Sedemnásť.
V sedemnástich rokoch ste sa pustili do takého veľkého sústa?
To nebolo úplne veľké sústo, ono to vzniklo tak nenápadne a postupne. Začala som sa učiť ten pozitívny výcvik, ktorý som potom chcela ďalej šíriť ľuďom, ale vôbec som nemala predstavu, že z toho vznikne takýto veľký projekt a že o to bude taký záujem. Takže to bolo také nevinné na začiatku.
Do každého podnikania je tiež potrebné investovať nejaké peniaze.
Určite áno, ale tu rozpočet nebol nejako veľký. Bolo to skôr o tom, zaplatiť napríklad webové stránky, nejaký fakturačný systém, e-mailový systém, ale ten budget na začiatku nemusel byť veľký.
A to ste si všetko robili sama?
Presne tak, presne tak.
Kto bol prvý klient?
To si úplne nepamätám, kto bol prvým klientom. Ja som vlastne mala aj elektronickú knižku, ktorá bola zadarmo, aby to bolo dostupné naozaj pre každého. Tých ľudí, ktorí si ako prví túto knižku sťahovali, bolo veľa, a naozaj neviem kto bol prvý.
Za koľko rokov ste sa rozrástli?
Teraz je to asi sedem rokov, čo sa tomu venujeme. A rozrástli sme sa dosť. Tím ľudí, ktorí sú spojení nielen so psou školou, je veľký. Rozrástli sme sa do troch krajín, sme v Česku, na Slovensku a Poľsku, plánujeme aj ďalšie krajiny, takže stále je kam to posúvať.
Aké to je byť takou veľkou podnikateľkou v dvadsiatich troch rokoch? Museli ste sa doučiť nejaké veci? Predsa len, pôsobíte v troch krajinách.
Určite áno, určite som sa musela za pochodu veci učiť, čo a ako. Všetko to bolo prakticky za pochodu, ale práve preto je nás viac a každý sa zameriava na niečo, každý robí to, čo mu ide a čo mu je blízke. Takže je super, že fungujeme ako tím a vďaka tomu sa to môže takto pekne rozširovať. Keby som na to bola sama, tak by samozrejme tá kapacita na to vôbec nebola.
Vy tiež učíte alebo už máte len lektorov pod sebou?
Teraz už som skôr na pozadí celého projektu, mám na starosti napríklad webové stránky, komunikáciu so zákazníkmi i trénerkami, prepájam ich. Čo sa týka výcviku psíkov, máme trénerky, ktoré sa im venujú dnes a denne a majú s tým veľké skúsenosti, takže ponúkajú kvalitné poradenstvo.
Je to online psia škola, to znamená, že tréner sa s tým psíkom vlastne ani nestretne?
Primárne áno, pretože aby sme zachovali takú veľkú pôsobnosť, tak samozrejme tie veci musia byť online. Časová kapacita tréneriek je veľmi obmedzená, máme najmä online kurzy na rôzne problémy a na rôznu poslušnosť. Ale keď je psík nejakým spôsobom problémový, má zlé skúsenosti, napríklad je agresívny alebo má podobné nežiaduce chovanie, tak je dobré s ním pracovať aj osobne. Takže trénerky ponúkajú práve pre tieto prípady aj osobitné tréningy.
My sme sa tu bavili o agresivite psov. Vy ste v Rýchlej spovedi vraveli, že cítia strach, keď sú agresívni. Koľko prípadov takých agresívnych psíkov ste riešili?
Tých psíkov je dosť. Práve na to sa špecializuje jedna naša trénerka, Zdenka Koldová, momentálne spolupracuje s niekoľkými ľuďmi, ktorí tento problém riešia. Často sú to psíci z útulku alebo z množiarní, kde zažili nepekné chovanie svojho majiteľa. Na základe toho majú vlastne strach a môžu potom byť agresívni alebo sa prejavovať nevhodne voči pánovi alebo okoliu, voči iným psom a podobne.
Podnikanie má i určité strasti. Stalo sa vám napríklad, že bol zákazník nespokojný, že povedal: vy ste môjho psa nič nenaučili?
Určite sa takí ľudia nájdu a čo tak pozorujeme, je to hlavne o tom, že niektorí ľudia si myslia, že my vychováme toho psíka za nich. Mnoho ľudí by bolo rado, keby psa niekam na mesiac alebo dva týždne odložili, my by sme ho vychovali a oni by si prišli pre vychovaného psa. Ale takto to bohužiaľ nefunguje. Niektorí ľudia, keď zistia, že oni musia niečo urobiť pre to, aby ten psík počúval, tak napríklad žiadajú o vrátenie peňazí alebo sú nespokojní s tým kurzom, s našou službou.
Ako to riešite?
Ponúkame štrnásťdňovú garanciu vrátenia peňazí, do tých štrnástich dní môžu požiadať a my vrátime celú čiastku. Po tých štrnástich dňoch väčšinou už peniaze nevraciame, nie je to už zo zákona nutné. Ale do tých štrnástich dní môžu požiadať.
Ale musíte to predsa skúmať, to by mohol prísť každý, že chce vrátiť peniaze.
Do tých štrnástich dní môže požiadať každý, tam je to aj zo zákona tak dané. Čo sa týka všetkých online produktov, tak si myslím, že tam je štrnásťdňová garancia povinná. Nie som odborníčka na právo, ale myslím si, že to tak je, takže to takto ponúkame. A keď niekto požiada, tak to väčšinou neskúmame. Skôr, keď niekto požiada o mesiac, o dva, tak sa samozrejme pýtame na dôvod. Keď je to nejaký vážny dôvod, napríklad že psík zomrel, že do toho kurzu veľa nechodili, nevyužili ho, tak vraciame peniaze aj po tej lehote.
Kam sa vaša firma vyšplhala za tých sedem rokov, keď sa o vás zaujímal i Forbes?
Číselne sú to ročne miliónové obraty, a to už bolo pre Forbes zaujímavé, povedala by som. Ale samozrejme je stále kam to ďalej posúvať a chceli by sme sa rozšíriť aj do ďalších krajín a šíriť pozitívny výcvik ďalej.
Keď sa vám v takom mladom veku podarí niečo takéto skvelé, čo to urobí s človekom, čo to urobí s osobnosťou?
To by bolo možno lepšie, keby ste sa spýtali môjho okolia, ako som sa ja osobne zmenila. Ale myslím si, že vzhľadom na to, že som vyrástla na dedine, som stále skromné dievča, ktoré toho k životu veľa nepotrebuje. Teším sa z maličkostí, že sme zdraví, že mám zdravú dcéru, a to je pre mňa podstatne dôležitejšie než napríklad peniaze a veci, ktoré sa dajú kúpiť.
Keď už máte také obraty a firme sa darí, nemáte ďalší plán, ako napríklad založiť útulok alebo nejakú podobnú záslužnú činnosť?
Založiť útulok, to nám úplne nenapadlo, ale dávame časť z predaja na charitatívne účely, čo sa týka psíkov. Na pomoc rôznym útulkom alebo organizáciám, vždy niekoho vyberieme a prispievame takto.
Vraveli ste, že psi sa majú najlepšie na svete v Čechách, prečo si to myslíte?
Česko je taký národ psíčkarov, tu tie psy, povedala by som, sa majú pekne. Ľudia ich majú radi a berú ich ako členov rodiny. U nás je to pre tých psíkov fajn aj v porovnaní s niektorými krajinami v Európe. V Česku sa majú skvele.
Mňa totiž hrozne zaráža, keď potom v správach vidím zábery z množiarní alebo zábery ľudí, ktorí sa k psom nesprávajú pekne. Čo to s vami robí, keď to vidíte? Alebo keď za vami napríklad niekto príde a informuje vás o tom?
Samozrejme, také prípady sú a asi aj budú, pretože to je snáď vo všetkých krajinách, v niektorých viac, iných menej. Povedala by som, že v Česku sa tá osveta proti množiarňam a proti nevhodnému prístupu k psíkom čím ďalej viac rozširuje. To je samozrejme to najdôležitejšie, čo pre to môžeme urobiť. Informovať ľudí a snažiť sa, aby v množiarňach psíkov nekupovali. A aby sa k nim správali pekne. Takže to je jedna vec. A čo sa týka ľudí, ktorí majú tie množiarne, tak tam to veľmi nechápem. Samozrejme, majú z toho peniaze, ale je to otázka času, podľa mňa, než sa to ešte viac obmedzí, než to zákony začnú ešte viac regulovať. Ľudia to nahlasujú a podobne, takže sa o to potom zaujímajú príslušné orgány.
Čo by ste odkázali každému, kto uvažuje o kúpe psa?
Nech určite dobre zváži, či na neho má dostatok času a dostatok energie. Či sa mu môže venovať. Stretávam sa často s tým, že niekto volá, že si zadovážili psíka a ten psík je hrozne náročný, že im všetko ničí a tak podobne. A ja vravím: ako sa mu venujete, čo s ním robíte, ako ho vychovávate? A oni: no my na neho nemáme čas, my chodíme do práce. Takže to je vec, ktorú by si ľudia mali uvedomiť. Pes je samozrejme radosť, ale musíme počítať s tým, že sa o neho musíme starať, venovať sa mu. A podľa toho zvoliť vhodné plemeno, ktoré potrebuje viac pohybu, menej pohybu, skrátka aby sme si s ním sadli a rozumeli.
