Simona Krainová otvorene: Je mi jedno, kto čo hovorí. Mierumilovná nie som, ale som celkom hodná dievčina
Hocičo sa okolo Simony Krainové deje, sú pri tom hneď zástupy novinárov. Nebolo tomu ani na akcii, kde predstavovala svoj nový produkt, ktorý je určený aj pre štvornohé maznáčiky. Jej život sledujú nielen priaznivci aj na sociálnych sieťach a často majú potrebu sa k všetkému vyjadriť. Simona nám však prezradila, že sa raz takéto vyjadrenie neobišlo bez zásahu polície. Ako to nakoniec dopadlo, ako spomína na deväťdesiate roky a ako vníma zimu a Vianoce, na to sa pozrite v našom rozhovore.
Simono, predstavili ste nový produkt pre Vašu značku. Zaujímalo by ma, aký produkt Vám zmenil život?
No práve na tom to všetko začalo. Mala som produkt na telo, ktorý som používala už pred 20 rokmi v Paríži alebo pred 30 rokmi vlastne. Bol to bambucké maslo, karité tomu hovorili po francúzsky a mazali sa tým. Ja som to strašne milovala a vždy som sa k tomu vracala. Či už som používala čokoľvek, akékoľvek telové produkty. Nikde som u nás nenašla na trhu nič, čo by bolo vláčne a roztierateľné, pretože to bambucké maslo je predsa len také divnej konzistencie a nebavilo ma. Už pred niekoľkými rokmi som premýšľala, že by som potrebovala nájsť niekoho, kto mi to maslo vyrobí podľa mojich predstáv. Nepatrím k tým typom tých akoby známych osobností, ktoré si niečo nechajú privezť z Číny a potom to rebrandujú.
Ja naozaj, keď niečo urobím, chcem, aby to bola kvalita a bolo to moje.
Takže som niekoho takého vďaka bohu pred rokom a pol našla a urobila som niečo podľa vlastnej receptúry. Teraz to prišlo a som rada, že to tu je, pretože je to taká multifunkčná vec, ktorá je nielen na telo, ale ja ho používam aj na tvár a vlasy. Hlavne nie je len pre ženy, ale je aj pre mužov. Mám asi vlastne prvé bambucké maslo, ktoré je aj pre mužov s vôňou cédrového dreva. Mám aj bambucké maslo pre psíkov, pre maznáčikov na čucháčky a labky. Pre deti, pre bábätká, na strie, pre tehotné ženy, takže som urobila takú líniu, kde si každý niečo nájde. Verím a dúfam, že sa to bude páčiť, pretože som si aj starostlivo dávala záležať na tom, aké esenciálne oleje tam budú, takže niektoré sú naozaj voňavé, niektoré sú bez vône. Pre každého je tam niečo.
To znie ako veľa produktov a veľa práce. Aký máte názor na tých, ktorí si to dovážajú z tej Číny a len si to prebrandujú?
Ten názor je jasný. Ja si myslím, že keď chceme niečo predávať, tak by sme to mali sami vymyslieť. Prebrandovať veci a kradnúť iné značky, a ešte navyše nekvalitné a neoverené, do toho by som nikdy určite nešla, aj keď mi to bolo mnohokrát ponúknuté.
Vy ste teraz opäť na obálke mužského časopisu, o ktorom hovoria, že má retro obal. Cítite sa retro, že by ste mala byť na takom obale?
Ja som v podstate už taká retro žena. Milujem tie deväťdesiate roky. Rada sa k nim vraciam aj pokiaľ ide o filmy, hudbu a ľudí, ktorých som v tej dobe spoznala. Boli to také zlaté časy, keď sa ľudia navzájom nepo ... a mali sa radi a dokázali si rozprávať. Viesť večerné rozhovory. Užívali si života viac, než dnes ho trávia viac na tých telefónoch, čo je samozrejme život. To je doba, ktorú žijeme, ale mne sa páčila tá doba deväťdesiatych rokov.
Chýba Vám niekto z tej doby, s kým sa už teraz nebavíte?
Ja sa bavím asi so všetkými.
Ste teda mierumilovná?
Nie, nie som. Keď je niekto iný, tak si viem poradiť a vyprovodím ho, ale keď nemám dôvod, tak som celkom hodná dievča.
Na sociálnych sieťach máte až koľkokrát nenávistné komentáre a Vy im to celkom vraciate. Už ste niekedy ale bola na pokraji síl a nahlásila ste to na políciu a chceli ste to riešiť súdne?
Raz som taký prípad riešila. Teraz som sa ale už oslobodila tým, že to už neriešim a tie komentáre takmer nečítam alebo to rovno odstránim. Je to oveľa lepšie, keď tých ľudí vyhodíte do popelnice a vôbec sa nimi nezaoberáte a ten vibe sa k vám ani nedostane.
Vlastne mi už je jedno, čo kto hovorí.
Keď sa na niečo chcem opýtať, tak je za tou vetou otáznik, a keď tam nie je a niekto napíše svoj komentár, tak to znamená, že som sa na nič nepýtala a nikto nemusí odpovedať, to je úplne jednoduché.
V jednom rozhovore ste povedali, že bez problémov budete žiť vo svojej bubline. Čo je vo Vašej bubline?
Vo mojej bubline je môj úžasný manžel, moje dve deti a dve dievčatká, dcéry čivavy. Potom pár priateľov, ktorých mám naozaj rada a od ktorých si ten komentár rada prečítam alebo vypočujem. Inak ma nič nezaujíma.
Máte rada šamanizmus. Neplánujete v podnikaní urobiť projekt s tým spojený?
Možno áno, do budúcnosti. Mám k tomu blízko v Dominikáne. Mám tam veľa šamanov, ktorí ma učia nové veci a posúvajú ma v tej mysli ďalej a baví ma to. Takže uvidíme, čo príde.
Budete mať Vianoce v Česku alebo v Dominikánskej republike?
Ja by som ich chcela mať v Dominikáne, ale moje deti v Česku, takže to necháme na takú klasiku. Ja teda nenávidím zimu. Mňa skutočne tá romantika toho sneženia nebaví. Nemám rada rukavice, teplé bundy, mráz, lyže, to slnko ani ten prašan ma neláká. Takže keď som šla lyžovať, tak som sa tam len opila na svahu a potom som sa kotalila dole. Ja radšej na tej pláži, tam toľko nezlobím.
Ako sa u Vás slávi Vianoce?
Tak ako všade. Snažíme sa dodržiavať takú tú klasiku našich babičiek a mamiek. Vždy máme babičku u nás, ktorá nám s tými tradíciami pomáha. Babka je zo Slovenska, takže máme také československé Vianoce. Máme kapustnicu, ktorú robím ja, pretože ju robím fakt dobre. Aj keď varenie nenávidím, tak varenie mi ide. A smažíme rezy, pretože kapor na stôl nepatrí, to by nás Bruno zabil, pretože ryby sa chytajú a následne púšťajú. Kapor by u nás neprešiel. Krájame jablká, pozeráme sa na rozprávky a robíme také tie bežné tradície pre deti.
Veľmi Vám ďakujem za rozhovor a prajem veľa šťastia.
Zdroj: autorský text, vlastné dotazovanie
