Sťahujem sa na Žižkov. V štvrti žili robotníci aj milionári, dnes je dynamickým kultúrnym centrom.
Žižkov už dávno nie je zabudnutou štvrťou obývanou robotníkmi v tieni luxusných Vinohrad. Susediacu mestskú časť má spoločnú históriu a robotnícka minulosť nie je tak úplne pravdivá charakteristika. V minulosti sa tu vedľa robotníkov koncentrovali aj milionári, rovnako tak Žižkov vyhľadávali osobnosti českej kultúry ako Jaroslav Hašek alebo Toyen. Dnes sa mestská časť rozvíja vďaka novostavbám, miestni potom okrem kultúrneho genia loci oceňujú množstvo mestského zelenia.
Hoci sa často hovorí o veľkom kontraste medzi bohatými Vinohradmi a robotníckym Žižkovom, keď človek prekročí hranice týchto mestských častí, zvyčajne si rozdielu nevšimne. Zmeny sú asi divné. Historicky išlo o jedno mestečko vedľa Prahy nazývané Kráľovské Vinohrady. Až v poslednej štvrtine 19. storočia sa mesto rozdelilo na Vinohrady I a II.
Prvá časť potom bola čoskoro premenovaná na Žižkov. Vtedy v novo vzniknutej obci žilo len niečo viac ako 4 000 obyvateľov, v súčasnosti má Žižkov cca 58 000 ľudí prihlásených na trvalý pobyt s tým, že tu pravdepodobne býva tisíce ľudí s oficiálnym trvalým bydliskom inde. Miesto pre nich je. V 50. rokoch mal Žižkov podľa sčítania ľudu takmer 90 000 susedov.
Žižkov nebol len štvrťou robotníkov, ale aj milionárov
Za svoje meno potom mestská štvrť vďačí vrchu Vítkov. Práve tu sa totiž odohrala kľúčová bitka medzi oddielmi Jána Žižku, ktoré odrazili vojská Zigmunda Luxemburského. Dedič českého trónu síce držal celú Prahu v obliehaní a mohol mesto aj s Žižku nechať vyhladovať, ale domnieval sa, že bude lepšie celý problém nechať vychladnúť. Následné husitské vojny potom urobili zo starozákonného hejtmana Jána Žižku strach celého Európy a názov štvrti jeho osobnosť pripomína.
Vítkov už dnes nie je bojiskom, ale parkom na kopčeku, ktorý vyhľadávajú miestni i Pražania z okolitých mestských častí. Obzvlášť športovci, ktorí si pri behaní radi dajú do tela si pri prekonávaní výškových metrov na Vítkove užijú. Vojenskú minulosť na mieste pripomína Armádne múzeum Žižkov. Pamätník najstarších i súčasných vojenských tradícií je obľúbeným výletným cieľom otcov s deťmi, návšteva interaktívnych expozícií tu má nádych chlapského "vojenského" dobrodružstva.
Žižkov je opredený mýtom o robotníckej štvrti. Pracovníci tovární samozrejme žili, ale tým sa po pripojení k Veľkej Prahe v roku 1920, okrajová časť Prahy príliš nelíšila od ostatných mestských častí. Na konci 40. rokov, keď otiaľ moc preberali komunisti, bola tu vysoká koncentrácia plátok milionárskej dane.
Dnes je Žižkov vyhľadávaným miestom k bývaniu pre romantikov, ktorí milujú atmosféru výstavby z prelomu 19. a 20. storočia. Vnútri starej výstavby sa pri tom zvyčajne skrývajú rekonštruované byty. Chodbové domy sú pre Žižkov synonymom, ale aj to sa môže čoskoro zmeniť. Pribúdajú k nim totiž novostavby a s nimi sa investuje aj do občianskej vybavenosti. Teraz je v centre záujmu premena brownfieldu v okolí nákladového nádražia na rezidenčnú štvrť.
"Bránou do štvrte bude budova bývalého nákladového stanice, ktorú premeníme na spoločensko-kultúrne centrum. Vybudujeme tu školský kampus, vzniknú tu komerčné a administratívne priestory a v nadstavbách aj mestské byty. Štvrťou bude prechádzať veľkorysá promenáda s električkovou traťou, ktorá zabezpečí dopravnú obslužnosť celej lokality,"
informoval o nových plánoch na X architekt a zástupca primátora Prahy Petr Hlaváček.
Žižkovu hrozila paneláková sanácia, kultúrnym centrom je štvrť stále
Moderná výstavba tak prinesie Žižkovu novú charakteristiku, ale skôr v pozitívnom slova zmysle. Štvrť pri tom dnes mohla vyzerať úplne inak. Komunistickí plánovači na Žižkove počítali s rozsiahlou sanáciou a nahradením typických činžiakov vtedy modernou panelovou výstavbou. Na plnú realizáciu našťastie nenašli energiu.
Architektonické ambície socialistov dnes pripomína predovšetkým Žižkovská veža. Stavba sa priblížila titulu jednej z najškaredších budov sveta, ale pražská dominanta už miestnym prirostla k srdcu a negatívne konotácie sa k nej už príliš neviažu.
Veža sa zaradila do genia loci špecifické štvrte, ktorého si všimli aj legendy českej kultúry, akými boli spisovatelia Jaroslav Hašek a jeho priateľ František Sauer, ktorí boli slávni svojím bohémskym životným štýlom. Žižkov bol tiež domovom nobelistu Jaroslava Seiferta alebo maliarky Toyen.
Bohatý kultúrny život ponúka Žižkov aj dnes. Okrem plejády osobitých krčiem tu nájdeme obľúbené Divadlo Járy Cimrmana, Divadlo Ponec alebo štýlové Kino Aero.
Zdroje: autorský článok, x.com, SeznamZprávy, Žižkovské listy, Wikipedia, VHÚ
