VIP KARANTÉNA – herečka Simona Stašová: Mladí dodávajú nám starším energiu a chuť ísť ďalej

Je to rok, odkedy je tu s nami koronavírus. Vy ste sa na rok 2020 tešili, čo sa divadla týka. Prosím, skúste mi rok 2020 opísať, ako ste ho prežili, ako veľmi zasiahol do vašich plánov a života? Čo vám ten rok vzal a čo vám, naopak, dal?

Snažím sa vziať si zo všetkého vždy to lepšie. Nemá zmysel opisovať, čo mi koronavírus vzal. Mám rodinu vo Švédsku a v Taliansku a každý deň vidím a počujem, že sú na tom úplne rovnako ako my v Čechách. Boli tu na našej planétke už iné choroby, a to nebolo zdravotníctvo a výskum liečiv na takej vysokej úrovni ako dnes, takže viem, že sa z toho dostaneme a že zase bude lepšie.

Sama ste Covid prekonali, vďakabohu v tej ľahšej forme – mali ste strach? Máte z neho stále strach, z jeho mutácií? Dáte sa zaočkovať?

Prekonala som toto ochorenie už v septembri, v tom čase svietilo slniečko a ja, len čo to šlo, hneď po tom prvom ataku, som si dala perinu do kresla na balkón a liečila sa tam. Inštinktívne som cítila, že slnko je dobrý lekár a vedela som, že pri tomto ochorení vitamín D pomáha. Je jasné, že som urobila dobre, pretože hoci som mala problémy s dýchaním, do nemocnice som ísť nemusela. Len čo bude vyhlásené, že ročníky 65+ sa budú môcť prihlásiť na očkovanie, prihlásim sa. Ľudia sa očkujú už roky na toľko ochorení, ktoré sa vďaka vakcínam podarilo prakticky vyhubiť, že nie je o čom ďalej hovoriť.

Prodej pozemku 1200 m2, Praha, Praha 5

Show property

Čo vaši rodičia? Maminku ste nepúšťali na krok von, verím, že už je očkovaná. Ako vyzerá váš rodinný život teraz?

Môj ocko bude mať 1. júla 93 rokov a mama 3. mája 90 rokov. Obaja už sú zaočkovaní druhýkrát a sú v poriadku. Môj otec mi nedávno pogratuloval k mojim 66. narodeninám originálnym spôsobom: „Simona, ja ti gratulujem, že k tvojim 66. narodeninách ti môže pogratulovať tvoj takmer 93-ročný ocko. Si šťastný človek.“ To je tá najkrajšia gratulácia, akú som kedy počula. Ocko má pravdu a ja si to plne uvedomujem.

Čo sa týka divadla – až sa otvoria divadelné scény, čo budete hrať ako prvé?

Ešte si chvíľku musíme počkať, pretože až sa divadlá otvoria, tak už bude hej. Je mi jasné, že v tom rade čakateľov na normálny život sme až na tom poslednom mieste. Až budú môcť diváci do hľadiska, tak to bude jasné znamenie, že sme všetci vyhrali. Veľmi sa na to teším. Zatiaľ si každý mesiac opakujem texty tých mojich deviatich divadelných kúskov, ktoré mám v repertoári, aby som nevyšla z cviku a aby sa mi nerozklepali kolená, až príde tá krásna chvíľa, keď budeme môcť predstúpiť pred divákov. Viem, že to príde, takže motiváciu mám veľkú.

Skúšate teraz? Kde a čo?

Mám pripravenú novú komédiu s mladými ľuďmi, mám to podrobne preštudované, je to kúzelný príbeh, dojemný, humorný, hlboký, ale som realistka a schovám si ju až na budúci rok. Mám rada takzvaný ‚ťah na bránku‘, to znamená tvrdo skúšať tri, štyri mesiace, a potom ísť pred publikum, či už v Prahe, alebo po českej vlasti, a vycibriť hru s publikom ako s partnerom, s jeho reakciami. Preto si počkám na príhodnejší čas. Divadlo môžete písať do šuplíka ako autor divadelných hier, ale je veľmi ťažké naskúšať predstavenie do šuplíka bez toho, aby ste si na konci svojej práce v generálkach nevyskúšali reakciu divákov. Je to možné, ale nie je to ono. Počkám si, pripravená som.

Minulý rok ste skúšali komédiu s kolegom Ladislavom Frejom Na Zlatém jezeře. Hovoríte, že je to hra o starobe a mladosti, ako sa vzájomne potrebujú. Kto je vaším ‚mladším‘ impulzom? Ako vnímate dnešných mladých v porovnaní s vašou mladosťou, ktorá bola napríklad bez internetu?

Mladí dodávajú nám starším energiu a chuť ísť ďalej. Vidíme sa v nich, vidíme sami seba, keď sme my boli mladí a žili sme ako nesmrteľní. Tento pocit by sme im nemali brať. Veľmi rada sa obklopujem mladými ľuďmi, a keď ma berú, tak je to pre mňa vlastne vyznamenanie. Keď ma môj mladší syn vyzve, aby som si s jeho kamarátmi šla zahrať nejakú stolnú hru a posedela s nimi, pokecala, tak je to pre mňa ten najväčší darček a potvrdenie, že majú chuť so mnou tráviť svoj voľný čas. Bohužiaľ, v tejto dobe to nie je možné možné, a to je to, čo mi táto doba vzala. Ale mám sa zase na čo tešiť, pretože viem a urobím pre to všetko, aby ma zase v budúcnosti na svoje posedenie medzi mladými vyzvali.

Nemôžem nespomenúť, že na svoj vek vyzeráte úžasne – dáte nám nejakú radu, ako po šesťdesiatke vyzerať stále sviežo a fit?

Nebyť lenivá. To je asi to, čo mi obaja moji rodičia dali do vienka. Nesadnúť si a nesmútiť. Vždy si nájsť niečo, čo ma baví, či už sú to pekné knižky, učenie sa cudzích jazykov, vyhľadávanie nových divadelných hier, prechádzky s psíkmi, jazda na bicykli, sledovanie pekných filmov, zacvičiť si… Len si nesadnúť a nesmútiť. Ako sa vraví, nehodiť flintu do žita. Proste mať plán na každý deň. To je asi ten najlepší motor a recept na spomalenie starnutia.

Viem, že smiech je pre vás liek na všetko. Čo vás v poslednom čase rozosmialo k slzám?

Moji dvaja psíci, keď prídeme k mame, ktorá má teraz trpasličiu trojmesačnú jazvečíčku Růženku. Maličký psík, veľmi roztomilý. To, ako sa spolu tí traja hrajú, je neuveriteľné divadlo, a nikdy sa neomrzí. Vidíme do ich hlavičiek, vidíme, čo si myslia, ako na seba žiarlia, ako sa preháňajú po izbe a potom sú z tej hry unavení, ako to už jedného prestane baviť a ten druhý do neho dobiedza, že sa chce ešte hrať, ako sa pred sebou schovávajú, akú majú psiu mimiku, ako sa smejú. Je to paráda a som veľmi rada, že máme v rodine troch psíkov. Môj syn si so svojou priateľkou zaobstarali zase mačičku, a to je ďalšie neuveriteľné divadlo, úplne iné, ako keď sú pohromade len psíci. Vždy som si myslela, že pes a mačka nejdú dokopy, ale to nie je pravda. Nádherne vidíme, že mačička je šelma a psík je domáce trdlo, a, samozrejme, mačička má navrch, všetko sa riadi podľa nej. Mať doma zvieratko je pre dušu človeka ohromne povzbudzujúce. Život a jeho zákonitosti vďaka nim pochopíme tak nejako viac.

Keď si zadám vaše meno do ČSFD, tak sa mi zobrazí nekonečný zoznam. Dokázali by ste spočítať, v čom všetkom ste hrali? Vypichnite pár filmov, na ktoré ste hrdá, ktoré vás bavili, na ktorých natáčanie rada spomínate a prečo?

Viete, toto hodnotenie ja nechám na divákovi. Film alebo televíziu raz natočím a už si žije svojím vlastným životom, už s ním nemám veľmi spoločného. Je fajn, keď niekoho poteší repríza nejakého filmu v televízii, keď mu to niečo dá, zamyslí sa, zasmeje sa… Ale ja už s tým nemôžem nič robiť, nijako to vylepšiť. Divadlo je úplne niečo iné, pre mňa cennejšie, hoci pominuteľné. Na rozdiel od filmu je divadlo živý organizmus, ktorý sa neustále vďaka mne na javisku a vďaka divákovi v hľadisku vyvíja. Ja môžem pri ďalšej repríze opraviť svoje chyby, cítim, čo diváka baví a čo nie, kde som ho chytila a kde stratila, vnímame sa navzájom, a preto divadlo milujem. Je to odovzdávanie si emócií a myšlienok a divák je spolutvorca takého predstavenia. Keby mi už život nedovolil vstúpiť na javisko, tak by kus môjho ja navždy prestal existovať.

Nedávno ste s Lenkou Hatašovou fotili Pelíšky po 21 rokoch – aké to bolo? O čom ste debatovali, na čo ste spomínali?

Najmä sme sa stretli po rokoch s celou tou pelíškovou rodinou Šebkovcov a na chvíľku sme sa zase vrátili do toho pocitu pred dvadsaťjeden rokmi. Bolo to, ako keď sa vám vráti dávny krásny pocit a máte chuť si pripomínať všetky detaily a drobnosti z toho vtedajšieho života. Zase sme mali s Mírom Donutilom pocit rodičov s deťmi, ktoré nám vyrástli a rozprávali nám všetko, čo prežili za ten čas, čo sme sa nevideli. Ešte dlho po nafotení fotiek sme u Lenky Hatašovej všetci sedeli pri káve a nechcelo sa nám ísť domov. Bolo to prenádherné stretnutie, ktoré si určite všetci ponesieme do ďalších dní.

Na záver – na čo sa teda tešíte v tomto roku? Predstavte si, že sa v lete vrátime späť do normálu. Čo urobíte ako prvé? Kam pôjdete? S kým sa stretnete?

Predovšetkým sa postavím na javisko a budem si uvedomovať, že nič nie je v živote samozrejmosť a že život je krehký a počas chvíle sa môže zmeniť. Určite si budem viac vážiť ten obyčajný normálny bežný život.

Pani Stašová, veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor. Prajem veľa zdravia a mnoho nových predstavení.