VIP KARANTÉNA: Muzikant Jordan Haj: Miláčik národa sa na verejnosti musí zdržať akýchkoľvek výraznejších postojov
Je to síce Čech ako repa, ale exotické gény sa v ňom nezaprú. Muzikant, herec a režisér Jordan Haj sa predviedol v šou Tvoje tvář má známý hlas, vďaka ktorej ho teraz poznajú aj tí, ktorým sa doteraz nedostal do pozornosti. Okrem toho, že je nesmierne talentovaným spevákom, je aj dlhoročným partnerom Emmy Smetany, s ktorou má dcéru Lennon Marlene a druhé dieťa na ceste. Vzhľadom na koronavírusovú pandémiu sa s LP-Life.sk rozprával cez telefón, a to nielen o víruse a jeho následkoch.
Verejnosť vás teraz začala viac vnímať vďaka šou Tvoje tvář má známý hlas. Aké vo vás šou zanechala pocity?
Tú ponuku som prijal, lebo viem, že sa môžem profesijne aj ľudsky spoľahnúť na ľudí, ktorí za tou šou stoja. Odnášam si z tej skúsenosti nových kamarátov a snáď aj nové schopnosti. Dokázal som sám sebe, že keď naozaj zaberiem a do niečoho sa ponorím s maximálnou dôslednosťou, tak je to na výsledku vidieť. Bol to trojmesačný dril, na ktorom mi ale neprekážalo nič okrem mojich vlastných limitov. To znamená moja schopnosť vo veľmi krátkom čase skoordinovať pohyb, spevácky a herecký prejav a navyše ešte zachovať vnútorný pokoj. S každým dielom sa mi to, dúfam, darilo o niečo lepšie.
Ako vás ovplyvnil koronavírus?
Koronavírus ma pripravil asi o 60 koncertov s kapitánom Demo a rovnako tak o 20 s kapelou mojej ženy Emmy. Z finančného hľadiska nič moc a z toho umeleckého je to samozrejme ešte o niečo smutnejšie. Ja som navyše tento rok pôvodne plánoval začať koncertovať i sólo, s vlastnou kapelou. To sa, bohužiaľ, odkladá a mrzí ma to. Všetkým nám živé hranie veľmi chýba. Ale uvedomujem si, že omnoho dôležitejšie je, že sme všetci zdraví, a to vrátane starších ľudí v našich rodinách, ktorým sa to ochorenie našťastie zatiaľ vyhlo. Obaja s Emičkou chodíme celkom často na testy, ja som to pri natáčaní Tvoje tvář má známý hlas absolvoval každých pár dní, jej sa to nevyhlo, keď išla moderovať galavysielanie do Bratislavy alebo počas natáčania seriálu pre Netflix. Máme šťastie, že filmári aj napriek veľkým komplikáciám a za cenu nemalých opatrení a nákladov na prevenciu proti Covidu-19 točia aj naďalej.
Čo vy a cestovanie v časoch koronavírusu – máte rodinu v zahraničí, ste v kontakte?
V Izraeli sme boli naposledy minulý rok v máji, keď sme išli podporiť Lake Malawi, ktorým sme natočili klip k piesni. S ňou sme reprezentovali Česko na Eurovízii. Keby som bol tušil, čo tento rok príde a že sa tam tento rok a možno ani na budúci rok asi len tak nevydám, bol by som tam zostal aspoň mesiac a navštívil všetkých príbuzných. Pri týždennej návšteve to nie je reálne. Tak si teraz aspoň píšeme a voláme, ale živý kontakt to samozrejme nenahradí.
O Čechoch sa často hovorí, že sú tak trošku rasisti. Stretli ste sa s tým?
Že by tu mal niekto problém s mojím pôvodom, s tým skúsenosť nemám. Ale to neznamená, že by som Čechov považoval za národ, ktorý je nejako výrazne otvorený iným kultúram než len tej vlastnej.
Čo v sebe máte typicky české a čo ste, naopak, dostali do vienka zo strany otca? Ako vnímate Česko z pohľadu miešanca?
Typicky český mám humor, ktorému nič nie je sväté. A typický Izraelčan som asi v určitej expresivite a prirodzenej náklonnosti k ľuďom. Z pohľadu miešanca vnímam, že medzi Čechmi je málo miešancov, a to je škoda. Ale mení sa to, s Emičkou na tom dôkladne pracujeme. Nášho druhého miešanca privedieme na svet už o pár mesiacov. (smiech)
Čo vy a Emma? Ste spolu dlho a stále nie ste svoji. Dočkáme sa?
Nemáme k tomu veľmi dôvod. Čoskoro oslávime trinásť rokov. Nechcem to zakríknuť, ale šťastnejší už ani nemôžeme byť. Akákoľvek zmena by tým pádom bola k horšiemu. Jedine, že by nám jedného dňa naše deti povedali, že by si tú svadbu priali. Že by to pre ne malo nejaký význam. V takom prípade im určite hneď radi vyhovieme. Ale ja si myslím, že naše deti budú hippíci po nás.
Povedzte nám, prosím, o otcovstve. Akým smerom vediete výchovu dcéry? Čím vás naposledy rozosmiala?
Rozosmieva ma neustále, najviac zo všetkých ľudí. O výchove veľmi nemôže byť reč, jednoducho dávame pozor, aby sme ju nerozmaznali a zároveň tú jej vnútornú slobodu neobmedzovali viac, než je nutné. Zatiaľ má v živote len málo povinností: vstať do škôlky, obliecť sa, vyčistiť si zuby, obuť sa, učesať sa, zjesť jedlo, čo jej človek uvarí, pozdraviť suseda aj úplne cudzieho človeka, čo sa na ňu usmeje na ulici, nebyť lakomá, o všetko pekne poprosiť, za všetko sa pekne poďakovať, vedieť vysvetliť, prečo niečo chce alebo nechce a akceptovať, keď jej povieme „nie“. Jednoducho, malé veci, na ktorých ale dôsledne trváme. A zatiaľ sa to darí. Robí nám len radosť.
Čo mi poviete o svojej tvorbe. Na čom pracujete, čo od vás môžeme vidieť, počuť?
Pred pár dňami som vydal nový singel A Perfect President, v tejto chvíli už ho hrajú v niekoľkých rádiách, čo ma veľmi teší. Videoklip podľa môjho námetu režírovala Emička a je to o tom, ako sme všetci lapení a zmätení uprostred lavíny protichodných informácií a tlakov zo všetkých strán. To spôsobuje, že len málokto z nás dokáže stabilne uvažovať sám o sebe a uvedomiť si, kým vlastne je. Ja sám som sa ešte nerozhodol, či som úplná nula alebo, obrazne povedané, perfektný adept na prezidenta. A táto vnútorná labilita je, myslím si, jedným z charakteristických rysov nás mileniálov.
O chvíľu budú Vianoce, máte ich rád? Ako sa na nich podieľate, ako ich slávite?
Posledné štyri roky som si ich dosť obľúbil, pretože ich prežívam optikou našej Lennonky. Varíme u nás pre celú rodinu, pri stole je nás skoro pätnásť, my s Emičkou myslíme na našich oteckov, ktorí tu už bohužiaľ nie sú. Všetci sa prekrikujú, Lennon tomu všetkému kraľuje, rozprávky idú jedna za druhou, za oknami nesneží, pretože globálne otepľovanie, ale aspoň to všade naokolo pekne vonia.
Vy a Emma na verejnosti často pôsobíte „namyslene“. Prečo to tak je? Viete o tom? Mrzí vás to alebo je vám to jedno?
Každému sa nedá ulahodiť a je to tak v poriadku. Svoj mediálny obraz navyše aj tak nikto nemôže mať pod kontrolou. Áno, kto chce byť miláčikom národa, musí sa na verejnosti zdržať akýchkoľvek výraznejších postojov, ale za čo potom takého človeka majú ľudia radi? Za to, že si do neho premietnu to, čo sami chcú. A pritom netušia, kým v skutočnosti je. To by nám za to asi nestálo a v určitých situáciách by sme sa aj tak nedokázali usmievať a mlčať. (smiech)
