Víťaz nemeckých volieb je dopredu známy. Merz sľubuje radikálne zmeny, stará škola povojnového Nemecka končí

"Top tri témy naprieč nemeckými voličmi podľa prieskumu YouGov. 34 % dôchodky, 33 % migrácia a azyl politika, 31 % bývanie a nájomné. Voliči každej zo strán sa ale logicky sústredia na iné témy. CDU/CSU: dôchodky, migrácia, ekonomika. AfD: migrácia, kriminalita, dôchodky. SPD: zdravotníctvo, bývanie a nájomné, ekonomická nerovnosť. Zelení: ochrana klímy, ekonomická nerovnosť, školstvo. Linke: ekonomická nerovnosť, bývanie a nájomné, ochrana klímy. Rozdiely v témach sú veľké,"

politický analytik a profesionálny volebný stavkár Michal Syrový popísal na X témy, ktoré rezonujú v Nemecku pred blížiacimi sa voľbami.

Prodej luxusní vily, Praha 6 Hanspaulka – 748, Praha 6

Show property

Nemecko na akciovom trhu valecuje Trumpove USA

Ekonomické otázky sú pri tom spojené úzko s ďalším veľkým témou migrácie. Nemecko je tretou najväčšou ekonomikou sveta za podstatne ľudnatejšími krajinami ako sú USA a Čína. Nemecké továrne pri tom majú veľkú túžbu po pracovnej sile. Cudzinci za prácou do krajiny ako tzv. gastarbeitery prúdia už od polovice 50. rokov.

Súčasne sa však hovorí o problémoch nemeckého automobilového priemyslu, kedy najväčší svetový výrobca automobilov Volkswagen dokonca zatvoril niekoľko svojich tovární v krajine, čo je považované za symbol problémov tamajšej ekonomiky.

Nemecký akciový index DAX pri tom trhá rekordy a rastom hodnoty výrazne prekonáva svoj americký protějšek. Investície do amerického trhu tvoria 70 % všetkých celosvetových investičných nákladov a s colnou politikou Donalda Trumpa tamajší investori presúvajú svoje vklady do Nemecka. Dôvodom je, že aj v prípade nemeckých akcií dominujú moderné technologické firmy a tak má krajina najskôr našliapnuté k určitej ekonomickej transformácii.

Potreba nových pracovných síl zo zahraničných krajín v ekonomike začína budíť odmietavé postoje aj v politike. S poslednou vlnou migrácie z Blízkeho východu, ktorá sa rozpútala v roku 2015, sa v krajine mení vnímanie cudzincov. Niekoľko medializovaných násilných činov minulý rok spáchaných migrantmi sa stalo zásadnou otázkou aktuálnej politickej kampane.

Siahne radikálny Merz po kontroverznú AfD

Ešte pred voľbami Friedrich Merz inicioval hlasovanie v Spolkovom sneme o prísnení prístupu k migrácii a neváhal sa oprieť o hlasy krajne-pravicovej AfD. Tým porušil dohodu všetkých ostatných strán nespolupracovať so stranou s nacistickou tradíciou a financovanou ruskými peniazmi z Kremľa.

Časť nemeckej verejnosti je touto spoluprácou šokovaná a pravidelne proti Merzovi organizuje demonštrácie. Tie síce nebránia tomu, aby jeho strana dominovala voľobným preferenciám s náskokom takmer 10 % nad druhou AfD, ale zároveň sa po nedeľnom hlasovaní pozornosť upiera k tomu, s kým pôjde Merz do koalície. Potenciálni partneri mimo AfD v podobe sociálnych demokratov s končiacim kancelárom Olafom Scholzom alebo Zelených, radikálne riešenie v podobe uzatvárania hraníc napriek Schengenu odmietajú. CDU/CSU na nich pri tom trvá.

"Od momentu, keď v roku 2022 po desiatich rokoch čakania prevzal vedenie strany, sľuboval Merz, že bude radikálny. Vo veku 69 rokov pevne patrí k povojovej generácii Nemcov z obdobia baby-boomu, ktorí považovali tvrdohlavú stabilitu za mechanizmus prežitia a za zosobnenie novej značky svojej krajiny. On sa však rozhodol, že sa bez toho zaobíde. Hoci nie je jasné, čo bude nasledovať - Merz bude musieť ešte vytvoriť koalíciu s ďalšími centristickejšími stranami, konzervativizmus starej školy skončil. Keď už začal, naozaj niekto verí, že v budúcnosti naozaj nebude spolupracovať s AfD?"

hodnotí na serveri Politico základný problém nemeckej politiky pred voľbami britský odborník na tamjšiu politiku John Kampfner. Takto dáva za pravdu obavám demonštrantov z nemeckých ulíc a považuje Merzov odmietavý postoj k AfD za dočasný.

Zdroje: autorský text, Politico, Worldometers, Novinky.cz, CNBC, X.com