Keď som bola malá, mamička mi rozprávala, ako chodila so svojou babičkou k známym do vily v Hradešínskej ulici na pražských Vinohradoch. Nachádzala sa v tesnej blízkosti Bezručových sadov a parku Grébovka. Všetko sú to miesta ako stvorené pre historikov, umelcov, básnikov a rojkov. Tí všetci tu môžu ľahko zabudnúť, že žijeme v 21. storočí.
Stačí zatvoriť oči a podobne ako Oldřich Nový v hádam najslávnejšom prvorepublikovom filme Kristián odísť. Aspoň v myšlienkach sa preniesť o viac ako sto rokov späť. Do doby, keď Vinohrady boli zeleným návrším, po ktorom korzovala smotánka a kochala sa pohľadom na historické centrum. Do doby, keď džentlmeni zdravili dámy zložením si klobúka. Do dôb korzetov, klobúčikov a rukavíc. Pánskych uhladených účesov a fúzikov s briadkou.
Majiteľmi vily boli nejakí babičkini známi, meno si už nepamätám. Vplyvná rodina nejakého architekta, s množstvom konexií a známych. Skrátka prvorepubliková smotánka. Otec, hlava rodiny, bol vo svojej dobe renomovaným architektom, ktorý v prvorepublikovej Prahe navrhol hneď niekoľko významných domov (vrátane kadetskej školy na Hradčanoch a niekoľkých pivovarov). A v Hradešínskej ulici dokonca so svojou ženou a štyrmi deťmi býval.
Táto vila s unikátnymi drevenými fasádnymi prvkami zostala vždy majetkom tejto rodiny. Nikdy sa nepredala, majitelia ju získali späť v reštitúciách. A teraz je prvýkrát na predaj. A ja sa s nostalgiou pozerám na všetky príbehy z babičkinho rozprávania, ktoré mi ožívajú pred očami. Kto sa asi stane majiteľom tejto vily?
V každom prípade to bude estét, schopný oceniť kúzlo prvorepublikovej architektúry. Secesné vily zo začiatku minulého storočia majú neobyčajné kúzlo. A silného genia loci. Najmä však odrážajú životný štýl svojich vtedajších obyvateľov. U bohatých továrnikov napríklad slúžili služobné. Z tohto dôvodu v prvorepublikových vilách nájdete spolu s priestrannými vstupnými halami, obývacími izbami a niekoľkými spálňami aj malé izby a komôrky, v ktorých prespávali.
Súčasťou honosných víl boli tiež veľké knižnice a pánske pracovne. Dámy zase viedli rozhovory nad šálkou čaju či kávy v budoári. V spálňach mala svoje miesto veľká posteľ s výrazným čelom, toaletný stolček a bielizník. Na stenách secesných víl viseli cenné obrazy a iné dizajnové kúsky. Bežné boli tiež vstavané skrine až ku stropu, nábytkové predely, výklopné lôžka, sklopné stoly a sedadlá, odkladacie steny a vešiaky s klobúkmi. A nábytok z kovu.
Kúzlo má samozrejme aj samotné obdobie prvej republiky. Teda aspoň to, ktoré je stvárnené vo filmoch pre pamätníkov. Ešte raz musíme spomenúť slávnu hlášku z filmu Kristián: „zavřete oči, odcházím“. Za každých okolností noblesný Oldřich Nový a perfektne učesaná, namaľovaná a do luxusných rób odetá Adina Mandlová. Je síce pravdou, že prvorepublikové komédie boli skôr rozprávkami pre dospelých, to však nič nemení na skutočnosti, že vyššia trieda si vtedy nežila zle. Napríklad v roku 1931 tu žilo 909 ľudí s ročným príjmom nad jeden milión českých korún.
Pomerne ľahká bola aj cesta k vlastnému domu či bytu. Vtedy sa stavalo za výhodných štátnych podpôr, vďaka ktorým si byt či dom mohla dovoliť aj stredná vrstva. Vedľa slávnych architektov tak žili spisovatelia, novinári i podnikatelia. Stačilo zložiť zálohu a zvyšok postupne splácať. Veď tak vznikla aj vilová kolónia Svoboda rozkladajúca sa v okolí spomínanej Hradešínskej ulice.
Zrejme nie je treba upozorňovať, že prvorepublikové vily sú v súčasnosti unikátom v pravom zmysle slova. Podobne ako obraz Mony Lisy, šperk posiaty diamantmi alebo luxusné Ferrari z limitovanej edície. Prvorepubliková vila je však tiež skvelou investičnou príležitosťou. A prestížnou záležitosťou. Skrátka úplný skvost.
Doba sa dnes zmenila. Moja babička už nežije, ale spomienky mi v hlave zostanú navždy. Nikdy nezabudnem, s akou nádejou hľadela babička do budúcnosti a ako sa tešila, čo všetkom zažijem ja sama. Niekedy na ňu spomínam trochu s nostalgiou a dnes v noci sa mi snívalo o tom, kto si asi kúpi vilu, kde v mladosti prežila krásne chvíle?
Určite niekto, kto pozná hodnotu peňazí a vie, že „značková“ vila je vždy limitovanou edíciou. To, kde žili ľudia počas prvej republiky, sa dnes považuje za obrovský klenot. A práve taká je aj vila z babičkiných spomienok.