Napriek tomu, že sa na nás valí koronavírus zo všetkých strán, dokážeme nájsť aj veľmi svetlé stránky tohto roka. Po dlhých rokoch bol napríklad konečne schválený zákaz klietkových chovov sliepok a zvýšili sa tresty za týranie zvierat. Poďte sa spoločne s nami pozrieť na to, aké ďalšie správy nám v roku 2020 vykúzlili úsmev na tvári!
Vládne opatrenia neumožňujú fanúšikom futbalu podporovať svoje tímy priamo na štadiónoch, no aj napriek tomu sa mohli všetci futbaloví nadšenci radovať. Romana Berbra, zástupcu predsedu Futbalovej asociácie Českej republiky, dňa 16. októbra 2020 spolu s ďalšími 19 osobami zatkla Polícia Českej republiky pri policajnej razii v sídle FAČR a na ďalších miestach. Dôvodom zatknutia bolo podozrenie z korupcie a ovplyvňovania výsledkov zápasov prostredníctvom rozhodcov, najmä v nižších súťažiach. 18. októbra 2020 bola na neho uvalená väzba a o deň neskôr jeden z najmocnejších mužov českého futbalu rezignoval z funkcie zástupcu predsedu FAČR a ďalších funkcií.
Tým sa celý prípad neskončil. Obavy futbalového prostredia, že sa kauza Romana Berbra posunie aj do vyšších sfér, sa onedlho potvrdili. S vysokou pravdepodobnosťou boli ovplyvňované aj výsledky zápasov prvoligových tímov. Najviac sa riešilo finále domáceho pohára, v ktorom Sparta na konci minulej sezóny porazila Liberec a postúpila do Európskej ligy. „Urob zo zápasu suchý hajzel,“ povedal cez telefón Berbr rozhodcovi Pavlovi Královcovi, ktorý v zápase neodpískal červenú kartu pre sparťana Martina Frýdka. Berbr veľmi často komunikoval tiež s rozhodcom Petrom Ardeleanu, ktorý napríklad pískal škandálnu baráž o účasť v lige medi Příbramom a Brnom. V odposluchoch sa objavil i telefonát s bývalým športovým riaditeľom Slávie Janom Nezmarom či s příbramským bossom Jaroslavom Starkom. S vysokou pravdepodobnosťou nás v rámci tejto kauzy čaká aj na budúci rok zaujímavé pokračovanie.
Veľká časť českej verejnosti si na konci septembra pochvaľovala zákaz klietkových chovov sliepok, ktorý bude platiť od roka 2027. Schválenie zákazu bolo však pomerne tesné, hlasovalo zaň 53 zo 101 prítomných poslancov. Za boli všetky poslanecké kluby okrem vládneho hnutia ANO. Za zdvihli ruku i poslanci ČSSD, hoci minister poľnohospodárstva Miroslav Toman bol proti.
„Vystavili ste Českú republiku velikánskemu tlaku na dovozy vajec a likvidujete českých výrobcov. To je všetko, čo ste dokázali,“
uviedol Toman (ČSSD) na adresu zástancov zákazu klietkového chovu, ktorí argumentovali tým, že nosnice nemajú v klietkach adekvátne podmienky a trpia stresom a depriváciou.
Poukazovali tiež na to, že k zákazu pristúpilo napríklad Nemecko či Rakúsko a že samotné obchodné reťazce chcú od predaja vajec z klietkových chovov odstúpiť k roku 2025. Novelu v novembri schválil Senát, a to bezo zmien.
Milovníci zvierat sa mohli tento rok tiež radovať. Na marcovom zasadnutí Snemovne i novembrovom zasadnutí Senátu boli schválené vyššie tresty za týranie zvierat a prevádzkovanie takzvaných množiarní. Za týranie bude hroziť namiesto piatich až šesť rokov väzenia a pokuta až milión korún (viac ako 38 tisíc eur, pozn. red.) Za chov zvierat v nevhodných podmienkach ohrozujúcich ich život budú môcť súdy ukladať v krajnom prípade až desaťročné väzenie.
Senát súhlasil aj so zákazom drezúry v cirkusoch a podobných zariadeniach. Minimálna pokuta za týranie zvierat v tzv. množiarňach je novelou stanovená na 5 000 korún (190 eur, pozn. red.) a 10 000 korún (380 eur, pozn. red.) podľa miery previnenia. Novela obsahuje tiež ich vymedzenie a rovno ich zakazuje. Za prevádzkovanie takéhoto zariadenia, ktoré slúži najmä na rozmnožovanie psov alebo mačiek na účel zisku z ich predaja, hrozí až miliónová pokuta.
Príbeh o chlapčekovi Maxíkovi, ktorému v 14 mesiacoch diagnostikovali spinálnu muskulárnu atrofiu II. typu, dojal celé Česko. Malý chlapec trpiaci vzácnym ochorením potreboval nákladnú liečbu z USA za zhruba dva milióny eur. Počas niekoľkých dní vybrali Česi 57 miliónov korún (takmer 2,2 milióna eur, pozn. red.) a pomohol aj druhý najbohatší Čech – realitný magnát Radovan Vítek. Liek nakoniec rodine uhradila poisťovňa, ale to nič nemení na tom, že Česi vďaka veľkej vlne solidarity bleskovou rýchlosťou nazhromaždili potrebnú čiastku na liečbu.
Malý Maxík je prvým dieťaťom, ktoré dostalo priamo v Českej republike nový revolučný liek Zolgensma. Ten má však jeden háčik – musí sa chorému podať skôr, než dovŕši vek dvoch rokov. Maxíkovi ho v máji aplikovali lekári v pražskej motolskej nemocnici a už zanedlho po aplikácii bolo vidieť zlepšenie jeho stavu. Na konci augusta sa statočný chlapec dokázal postaviť na vlastné nohy len s miernou oporou. Momentálne naďalej usilovne rehabilituje a cvičí, vďaka čomu robí ďalšie dôležité pokroky.
Hoci celý svet od marca bojuje s pandémiou koronavírusu, v Kongu oslavujú koniec 11. epidémie eboly. Demokratická republika Kongo (KDR) bojovala so smrtiacim vírusom od augusta 2018 a počas tohto obdobia sa nakazilo viac ako 3 400 ľudí a viac než 2 200 ich zomrelo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a vláda Konžskej demokratickej republiky oficiálne vyhlásili koniec epidémie 25. júna, to však v skutočnosti platilo len pre východ krajiny. V rovnaký čas totiž vypukla epidémia eboly v západnej provincii Equateur.
Epidémia v provincii Equateur si vyžiadala 130 potvrdených prípadov a 55 ľudských životov. Podľa WHO ubehlo 42 dní od posledného potvrdeného negatívneho prípadu. Od 28. septembra neboli hlásené žiadne nové potvrdené prípady, a tak sa Konžská demokratická republika mohla v novembri definitívne radovať z víťazstva nad smrtiacou epidémiou.
Každá minca má dve strany, a to isté platí aj pre koronavírus, ktorý má pozitívny dopad napríklad na životné prostredie. Z dôvodu šírenia epidémie ochorenia COVID-19 množstvo krajín obmedzilo letecké spoje, čo viedlo k februárovému poklesu leteckej dopravy o 4,3 percenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vedci služby Copernicus prepočítali, že v období od februára do júna klesli emisie oxidov dusíka a oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív o viac než desať percent.
Emisie z leteckej dopravy, ktorá je jedným z najväčších škodcov životného prostredia a spôsobuje zhruba dve percentá všetkých emisií, sa znížili dokonca o polovicu. Ku zníženiu emisií podľa služby Copernicus prispeli z veľkej väčšiny veľké krajiny, ktoré sú zároveň najväčšími producentmi emisií – Taliansko, Španielsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Najväčšie zlepšenie kvality ovzdušia bolo pozorované vo veľkých mestách a aglomeráciách.
Pevne dúfame, že na budúci rok budú prevažovať len optimistické správy. Základ je správne vykročiť do roka 2021.