Banková rada Českej národnej banky sa vrátila k uvoľňovaniu menovej politiky. Základnú úrokovú sadzbu na svojom februárovom zasadnutí jednomyseľne znížila o štvrť percentného bodu na 3,75 percenta. Stalo sa tak potom, čo v decembri rozhodla o ponechaní základnej úrokovej sadzby na štyroch percentách.
Banková rada nadviazala na trend zníženia sadzby z minulosti, keď sadzba postupne klesla zo sedem až na 4 percenta. Základná úroková sadzba vo výške 3,75 percenta je vďaka tomu aktuálne na najnižšej úrovni od konca januára 2022.
Od jej výšky sa pritom odvíjajú úroky bánkovej vkladov a úverov. Nižšie úroky prinášajú domácnostiam výhodnejšie pôžičky na bývanie a firmám lacnejšie úvery na investície a prevádzku. Naopak pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch.
Experti a ani trh rozhodnutia bankárov príliš neprekvapilo. Kurz koruny sa preto tiež v deň vyhlásenia držal okolo úrovne 25,14 korún za euro, na ktorej bola už predtým.
"Pre znižovanie úrokových sadzieb hovoria tak vývoj a výhľad inflácie, ako len pomalé oživenie rastu českej ekonomiky,"
opísal súčasný stav ČTK analytik Generali Investments Radomír Jáč.
Sadzba vo výške 3,75 percenta, pre ktorú hlasovalo všetkých sedem členov rady, sa tak zároveň priblížila súčasnej miere inflácie, ktorú len pár hodín predtým zverejnil Český štatistický úrad.
Podľa predbežného odhadu úradu bola v januári medziročná inflácia 2,8 percenta. To je pritom o trochu viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Inflačnou metou centrálna banka je totiž dve percenta.
„Ceny v oddieli ´potraviny, alkohol a tabak´ sa medzimesačne zvýšili o vysokých 3,5 percenta. To je hlavný dôvod prekvapenia. Naopak ceny energií sa zvýšili len o 0,2 percenta medzimesačne. Z hľadiska měnové politiky môže byť dôležité, že ceny služieb stále rastú veľmi silne,“
uviedol pre LP-Life analytik úradu Jiří Polanský.
Strach z oživenia inflácie teda nepoľavuje. Práve preto bankári nepredpokladajú, že by na ďalšom menovopolitickom zasadnutí, ktoré sa uskutoční 26. marca, došlo k prehĺbeniu súčasného uvoľňujúceho sa trendu.
„Česká ekonomika oživuje. Pohybuje sa však stále ešte pod svojím potenciálom. Hrubý domáci produkt tento rok vzrastie o 2 percent. Bude ťahaný najmä spotrebou domácností. Chceme mať sadzby nad infláciou a tak motivovať verejnosť k sporu. K ďalšiemu menovému uvoľňovaniu bude banková rada pristupovať už veľmi opatrne,“
povedal po rokovaní rady na tlačovej konferencii guvernér Českej národnej banky Aleš Michl a vysvetlil, že všetko bude záležať najmä na tom, aký bude okrem miery zdražovania vývoj kurzu koruny. K ďalším hľadiskám, ktoré podľa neho budú pri budúcom vývoji rozhodovať, patria tiež pôsobenie fiškálnej politiky na ekonomiku, situácia na trhu práce a vývoj domácej a zahraničnej dopytu.
Opatrný postup centrálnej banky je úplne oprávnený, uviedol pre ČTK analytik Banky Creditas Petr Dufek. Česko podľa neho tento rok najskôr čaká len jedno alebo dvojité zníženie sadzieb a nasledujúca pauza.
Dôsledkom rozhodnutia bude podľa Dufka to, že najskôr opäť počas pár týždňov klesne úročenie vkladov a zníži sa aj variabilné sadzby u úverov. Zlacnieť by časom mohli aj hypotéky, ktoré reflektujú predovšetkým vývoj strednodobých a dlhodobých sadzieb na finančných trhoch.
Česká národná banka sazbu najprv znížila v decembri roku 2023 o 0,25 percentuálneho bodu. Minulý rok to potom bolo opakovane už o pol percentuálneho bodu. V auguste sa banková rada vrátila k poklesom sazby o štvrt percentuálneho bodu, rovnaký krok zopakovala v septembri a v novembri.
Banková rada teraz v februári znížila v rovnakom rozsahu ako základnú úrokovú sazbu aj lombardnú a diskontnú úrokovú sazbu. Lombardná sazba, za ktorú si obchodné banky môžu požičať u centrálnej banky peniaze proti zálohe cenných papierov, klesla na 4,75 percenta. Diskontná sazba, na ktorú sú napríklad naviazané penále za nesplatené úvery, nové činí 2,75 percenta.
Zdroje: vlastné dotazovanie, ČNB, ČTK